Podstatné mená, nazývané aj substantíva, označujú osoby, zvieratá, veci, miesta, javy alebo abstraktné pojmy. Sú plnovýznamový slovný druh, ktorého význam sa dá vysvetliť.
Podstatné mená sa delia na:
- Všeobecné
- Vlastné
- Konkrétne
- Abstraktné
- Životné
- Neživotné
- Hromadné
- Látkové
Medzi konkrétnymi a abstraktnými podstatnými menami nie je pevná hranica. V určitých kontextoch a významoch môže byť niektoré slovo abstraktné podstatné meno a v inom kontexte môže byť to isté slovo konkrétne podstatné meno.
Konkrétne a abstraktné podstatné mená
Predstava, že konkrétne podstatné mená sú iba pomenovania vecí, ktoré možno uchopiť, je mylná. Konkrétne podstatné mená sú pomenovania (relatívne) samostatne existujúcich substancií (hmatateľných aj nehmatateľných, napr. dom, strom, ujo, mačka, drevo, ale aj vietor, vzduch, para, kyslík, obloha, oblak), ako aj pomenovania fiktívnych bytostí (anjel, víla, jednorožec).
Abstraktné podstatné mená pomenúvajú deje, duševné stavy, vzťahy a vlastnosti, ktorých existencia je viazaná na nositeľov, pôvodcov a pod. a väčšina z nich vznikla zo slovies, prídavných mien alebo z prísloviek.
Napríklad slovo dohoda s významom „dosiahnutie zhody“ je abstraktné podstatné meno a dohoda ako „písomnosť, dokument“ je konkrétne podstatné meno. Slovo domov sa používa vo významoch „miesto, kde človek býva“, napr. teplo domova; stratiť, opustiť svoj domov; hľadáme domov pre psíka, alebo „zariadenie poskytujúce spoločné ubytovanie a iné služby“, napr. domov sociálnych služieb; detský domov.
V týchto významoch, kde je slovo domov v podstate zameniteľné so slovom dom, ide o konkrétne podstatné meno. Slovo domov sa však niekedy používa aj v abstraktnejších významoch. Napríklad v spojeniach ako pocit domova a túžiť po vlastnom domove (vo význame „túžiť niekam patriť, mať rodinu“) možno považovať slovo domov za abstraktné podstatné meno.
Ďalšie druhy podstatných mien
Hromadné podstatné mená
Hromadné podst. m. (kolektíva) pomenúvajú súbor rovnorodých vecí, sú to teda zhrňujúce pomenovania čiže názvy skupín chápaných ako jeden celok. Pomenúvajú masu, ktorá je prakticky nerozčlenená na kusy. Spravidla sa vyskytujú v sg. Sú v prevažnej miere odvodené a tvoria sa príponami -stvo (obyvateľstvo), -ina (guľatina),-(č)ie (lístie, malinčie), -ia (aristokracia), -ita (generalita), - (ľud, riad, junač)
Látkové podstatné mená
Látkové podst. m. (materiáliá) pomenúvajú substancie, ktoré sa vyskytujú v súvislom alebo len v bezvýznamne členenom množstve. Nedajú sa počítať, ale iba merať a vážiť. Spravidla sa vyskytujú v sg. Patria sem názvy potravín, nápojov, materiálov, prvkov, nerastov, výrobkov, plodín,...: múka, cukor, soľ, med, ocot, mlieko. piesok, cement, hlina, cín, železo, aspirín, pšenica, hrach, hodváb, bavlna, zamat ...Ak sa pri nich použije množné číslo, tak neoznačujú mnohosť jednotlivých substancií, ale počet druhov napr.
Slovesné podstatné mená
Slovesné substantíva, označované aj ako verbálne podstatné mená, pomenúvajú dej, no nie sú vo forme slovesa, a teda nejde o infinitív. Ich tvar slova končí na príponu -nie alebo -tie. Všetky slovesné substantíva majú v slovenčine stredný rod a ich skloňovanie je podľa vzoru vysvedčenie.
Gramatické kategórie podstatných mien
- Rod - mužský (maskulínum), ženský (feminínum), stredný (neutrum)
- Číslo - jednotné (singulár/sg), množné (plurál/pl)
- Pád - Nominatív (N), Genitív (G), Datív (D), Akuzatív (A), Lokál (L), Inštrumentál (I)
Čo určujeme pri podstatných menách: podstatné meno, všeobecné alebo vlastné, konkrétne alebo abstraktné, rod, číslo, pád, vzor, životné alebo neživotné.
tags:
