Obohaťme jedálniček záhradných spevavcov a pomôžme im tak prežiť ťažké zimné obdobie. Na jar sa nám odvďačia spevom a počas vegetačného obdobia pomôžu čistiť záhradu od škodcov. Dostatok vhodného krmiva je silný motív pre vtáky, aby sa zdržiavali v záhrade.
Čím kŕmiť vtáky?
Mnohým vtákom pomôžeme výdatnou ponukou olejnatých semien alebo tuku (loja), čo im dodá dostatok energie na prečkanie zimy. Vždy sa však snažíme ponúkať im také krmivo, ktoré najviac vyhovuje danému typu. Semená môžu byť viac škrobnaté (pšenica, ovos, jačmeň, kukurica, pohánka) alebo olejnaté (slnečnica, mak, ľan, repka, habešský niger, orechy).
Na zimné kŕmenie zrnozobých i všežravých vtákov je vhodné vopred si vypestovať, nazbierať alebo iným spôsobom vytvoriť dostatočnú zásobu lacných škrobnatých a olejnatých semien, prípadne sušených plodov z prírody a zo záhrady.
- Lacným zdrojom zimného krmiva pre vtáky je menej kvalitné zrno odpadajúce z mlátenia obilia, tzv.
- Pre tzv.
Výsevné charakteristiky olejnatých semien:
(skratky: hl. v. - hĺbka výsevu, š. r. - šírka riadkov):
- Repka letná (výsev marec; hl. v. 1 až 3 cm; š. r. 20 až 30 cm)
- Mak (výsev koniec marca; hl. v. 0,5 až 1,5 cm; š. r. 30 až 40 cm)
- Ľan (výsev koniec marca; hl. v. 1 až 3 cm; š. r. 15 až 22 cm)
- Slnečnica (výsev apríl až máj; hl. v. 2 až 4 cm; š. r. 60 až 80 cm)
- Proso (výsev apríl až máj; hl. v.
Čím nekŕmiť vtáky?
Nevhodné krmivo môže spôsobiť zimou oslabenému vtáčiemu organizmu ťažké zažívacie problémy, ktoré sa môžu skončiť až bolestivým úhynom. Čím teda vtáčence nekŕmime?
- Neponúkame im zostatky našich jedál - soľ aj korenie sú pre ne jed.
- Semená im dávame len čerstvé a dobre skladované. Ak sú olejnaté semená poškodené, rýchlo žltnú, oxidujú; ak sa zle skladujú (v teple, vlhku a na svetle), splesnivejú - vzniknuté aflatoxíny sú pre vtáčiky veľmi jedovaté. Zažltnuté semená teda vtákom neponúkame a to platí aj pre orechy.
- Ovocie „servírujeme“ celé, nie nakrájané, lebo to sa rýchlo kazí. Sušené ovocie je vhodné, nie však konzervované oxidom siričitým.
Ako vyrobiť lojové gule pre vtáky
Robíme ich hlavne z hovädzieho alebo baranieho loja, ktorý na teple rozpustíme a zmiešame so semenami a potom naplníme do rozpolenej škrupiny z kokosového orecha či do kvetináča so zastrčenou paličkou, prípadne do PET fľaše s otvormi. Kŕmidlo zavesíme na tienisté miesto, aby slnko neroztopilo loj. Dôležité je aj to, aby sa k nemu nedostala mačka alebo iný predátor, ktoré by mohli vtáčiky ohroziť. Prebytok zmesi môžeme votrieť do hrubej kôry na kmeni stromu.
Starostlivosť o krmítko
Kŕmidlá nestačí len dopĺňať, ale mali by sme ich aj pravidelne čistiť, a to aspoň vodou. Je to veľmi dôležité, zamedzí sa tak infikovaniu vtákov salmonelózou alebo inou chorobou, ktorá sa prenáša najmä trusom.
„Kŕmny zvonček“ vytvorený z obráteného kvetináča, kokosového orecha či z odrezanej PET fľaše musíme vybaviť konárikom, ktorý je aspoň o 10 cm dlhší ako kvetináč, prestrčíme ho drenážnou dierkou kvetináča a zaistíme obmotaním drôtu zvnútra i zvonka kvetináča. Lepšie je, ak je konárik dole rozvetvený, aby sa na ňom mohol vták pohodlne usalašiť a kŕmiť sa.
Zobák vtáka napovie
Pri prezeraní a porovnávaní vtákov v atlase či v prírode hneď udrie do očí veľká rozdielnosť vtáčích zobákov. Jedny ich majú hrubé, druhé tenké, iné ploché či zakrivené. Je to vari na ozdobu?
Tak napríklad silný kužeľovitý zobák piniek im umožňuje rozlúsknuť aj tvrdé šupky semien a orieškov. Mimoriadne nápadný je mohutný zobák glezga, ktorý ľahko rozlúskne aj tvrdé čerešňové kôstky. Naproti tomu špicatý zobák stehlíka mu dovolí povyťahovať semienka z bodliakov. Prekrížené čeľuste zobáka krivonosa ho usvedčuje z vyberania semien z ihličnatých šišiek.
Zobák väčšiny hmyzožravých druhov, napríklad peníc, je tenký, špicatý ako pinzeta, ktorou tieto vtáky vyťahujú pavúkov a drobný nelietavý hmyz z úzkych škár, kde sa ukrýva. Muchárik sivý zasa striehne na korisť na posede, odkiaľ podniká výpady za lietajúcim hmyzom. Jeho zobák je pri koreni širší, niektoré podobne sa živiace vtáky majú koreň zobáka ešte obrúbený pierkami tak, aby si nimi ako širokým podberákom nahnali hmyz, ak ho vták presne netrafí.
U všežravých vtákoch sa zobáky prispôsobili rôznorodej potrave, ktorú prijímajú. Vodné vtáky majú plochý zobák prispôsobený na filtrovanie vody či riedkeho bahna a zachytávanie drobnej potravy alebo tzv. Teda nielen podľa peria poznáš vtáka, ale aj jeho zobák dokáže veľa prezradiť.
Nezabúdajme na hmyz
Napriek tomu, že niektoré vtáky sa prevažne živia „vegetariánsky“, v čase hniezdenia a kŕmenia mláďat, ktorých rýchly rast si vyžaduje vysoké dávky bielkovín, sa rodičia musia preorientovať na intenzívny zber hmyzu a inej živočíšnej potravy. Napríklad párik sýkoriek belasých, ktoré hniezdia 2-krát za sezónu, dokáže pri kŕmení zlikvidovať až 30 000 húseníc. Každú hodinu priletí na hniezdo jeden alebo druhý rodič 30- až 40-krát a vždy prinesie 2 či 3 húsenice. Takto kŕmia mladé až 8 hodín denne. Kŕmenie mláďat pri jednom hniezdení trvá priemerne 17 dní a ďalšie dni ich rodičia ešte dokrmujú. Samozrejme, párik rodičov i s mláďatami skonzumuje po zvyšok roka pre vlastné nasýtenie ešte ďalšie tisícky kusov hmyzu.
tags: #Pripravit
