Mnohí začínajúci ovocinári sa často čudujú praxi starých ovocinárov, konkrétne natieraniu kmeňov a konárov stromov akýmsi bielym náterom. Mnohí toto počínanie považujú len za akúsi ozdobu - za znak, ktorým sa chcú fajnoví ovocinári odlíšiť od tých “obyčajných”. Ale je to naozaj tak? Je natieranie kmeňov len akousi ozdobou alebo sa jedná o veľmi užitočnú činnosť, ktorá pomáha stromom?
V prvom rade si povedzme, čím sa to vlastne stromy natierajú. Jedná sa o vápno, presnejšie riedené vápenné mlieko. Možno by podobnú službu zvládli aj moderné chemické prípravky, ale nič neprekoná v pomere cena/výkon obyčajné hasené vápno rozriedené vodou - tento prípravok totiž pôsobí dezinfekčne, je v prírode plne odbúrateľný a jeho nepoužité zvyšky sa dajú použiť ako hnojivo. A jeho cene naozaj nemôže konkurovať nič.
Prečo natierať stromy vápenným mliekom?
Vápenný náter má niekoľko funkcií, ktoré sa navzájom dopĺňajú:
- Ochrana pred mrazovými trhlinami: Biela farba odráža slnečné lúče. Počas zimného obdobia preto nedochádza k zahrievaniu kmeňov ovocných stromov a ich následnému prudkému chladnutiu po západe slnka. Toto prudké ochladnutie spôsobuje tvorbu mrazových trhlín. Tie oslabujú nosné štruktúry stromu a poškodzujú tak jeho odolnosť ako celku.
- Prevencia proti chorobám a škodcom: Okrem toho sú tieto trhliny vstupnou bránou pre napadnutie hubovými chorobami. Náter teda nefunguje ako izolant, len ako štít proti svetlu. Očistená a natretá kôra je okrem húb chránená aj pred machmi a lišajníkmi - tie sa hojne vyskytujú najmä na starších stromoch.
- Spomalenie vegetácie: Po zabielení kmeňov dochádza tiež k neskoršiemu nástupu novej vegetácie. Mrazy tak neohrozia ani vyživovanie pre vznik nových kvetov a plodov.
Zároveň však nijakým spôsobom neovplyvňuje fungovanie stromu počas vegetácie. Ostatne, náter vydrží neporušený v našich klimatických podmienkach približne štyri mesiace. Ak teda začnete s natieraním v októbri (ani v novembri nie je neskoro), do jari možno bude čiastočne zmytý a opadaný - svoju funkciu ochrany pred mrazom už splnil. Prípadne ho môžete v januári či februári za vhodného počasia obnoviť.
Ktoré stromy natierať?
Natierať môžete smelo všetky ovocné stromy, ale aj okrasné dreviny. Bieliť treba predovšetkým kmene ovocných stromov, ktoré sú najcitlivejšie na výkyvy teplôt. Patria sem čerešne, slivky a broskyne.
Natieranie stromov vápnom - postup
Náš podnadpis je trochu zavádzajúci, pretože podobne, ako pri mnohých ďalších prácach s farbou je natieranie až tým posledným ohnivkom reťaze. Najskôr si musíme pripraviť podklad. Našťastie, pri ovocných stromoch je to pomerne jednoduché. Stačí drôtenou kefou či špachtľou odstrániť z kmeňa starú kôru (borku) a je hotovo. V rámci prípravy stromov na bielenie je vhodné očistiť kmene od lišajníkov a machov. Skrývajú sa v nich totiž škodcovia, larvy a vajíčka, ktoré sa tu pokúšajú prezimovať.
Príprava vápenného mlieka
Následne si narieďte vápenný roztok. Samozrejme, môžete si ho kúpiť aj hotový - ten zvyčajne stačí rozmiešať vo vedre. Niekedy ho treba doladiť. Ak je príliš hustý, dolejte obyčajnú vodu. Postupujte uvážlivo - ak najejete príliš, bude roztok slabo kryť a zbytočne sa narobíte.
Vápenné mlieko si namiešame z vápna a vody v pomere 1:6 (1 diel vápna a 6 dielov vody). Takéto vápenné mlieko by malo byť dobre roztierateľné a zároveň by malo mať dobrú kryciu schopnosť.
Existujú záhradnícke vápna v prášku aj v granulovanej forme, ktoré treba rozriediť s vodou. Siahnuť môžete aj po už nariedenom vápennom roztoku. S koncentráciou vápenného mlieka to netreba preháňať. Prisilný roztok by mohol mladým stromom kôru spáliť. Navyše prihrubá vrstva vápna by sa mohla z kôry zošúpať.
Aplikácia náteru
Na natieranie je najlepšie použiť štetku. Na prácu si vyberajte pekné jesenné dni, aby vápno čo najskôr preschlo. Teplota nad bodom mrazu je samozrejmosťou. Natierať sa oplatí kmene stromov a konáre hrubšie ako 10 centimetrov. Samozrejme, toto platí pri stromoch s nízkymi kmeňmi. Do koruny 15 metrov vysokého orecha nikto s kýblom vápna liezť nemusí. Minimálna rozumná výška náteru je meter. Odporúčaná výška náteru je 1 meter. Vápnom bielime kmene a spodné vetvy stromu hrubšie ako 10-15 cm.
Stromy bielime za slnečného počasia pri teplote nad bodom mrazu, aby kmeň rýchlejšie preschol. Vždy postupujeme od koreňov smerom hore a dbáme na to, aby farba presiakla do všetkých medzier v kôre. Podľa potreby možno náter obnoviť počas zimy, najmä ak sa silné teplotné výkyvy objavia aj koncom februára alebo začiatkom marca.
Bezpečnosť pri práci
Vápno je dráždivé, preto nezabudnime pri natieraní na ochranné pomôcky. Určite použite rukavice a ochranné okuliare. A pripravte si aj sadu staršieho oblečenia, za ktorým vám nebude ľúto. Netreba zabúdať na to, že vápno dráždi pokožku, oči aj dýchacie cesty. Pri práci používame ochranný odev a rukavice.
Alternatívne spôsoby ochrany
Stromy môžeme pred popraskaním z mrazu chrániť aj ďalšími metódami. Princíp je v každom prípade rovnaký.
- Omotanie kmeňa: Jednou z možností je omotanie kmeňa stromu svetlou netkanou textíliou, jutou alebo špeciálnou papierovou páskou.
- Zatienenie kmeňa: Aby sme zabránili prudkému slnku, môžeme o kmeň stromu z južnej strany oprieť drevenú dosku. Ide o pomerne efektívnu možnosť, ktorá sa dá použiť opakovane každý rok bez ďalšej investície. Pri vysádzaní mladých stromčekov je vhodné umiestniť oporný kôl rovno z južnej strany. Čiastočne kmeň zatieni, čím si ušetríme ďalšiu prácu pred zimou.
- Ohradenie stromu: Ak je strom nižší a nie príliš rozrastený do šírky, dá sa jednoducho ohradiť pletivom. Pletivo následne obalíme slamou, suchým lístím či suchou trávou.
- Obalenie stromu: Pri ovocných stromoch môžeme využiť aj techniku na zazimovanie kríkov a ruží. Malý strom obalíme plachtou alebo vrecom z netkanej textílie, pričom prázdne priestory v korune vyplníme slamou.
- Rosenie alebo zadymovanie: Účinnou metódou na ochranu koruny ovocných stromov pred mrazmi je rosenie alebo zadažďovanie. Pri poklese teploty pod 0 °C sa do korún kvitnúcich stromov strieka čistá voda. V ovocných sadoch je spoľahlivou technikou zadymovanie. V bezvetrí sa spaľujú vlhké organické látky, ako napríklad drevo, raždie či staré seno, ktoré viac tlejú ako horia.
Tabuľka: Pomer miešania vápenného mlieka
| Zložka | Pomer |
|---|---|
| Vápno | 1 diel |
| Voda | 6 dielov |
tags: #Pripravit
