Hlávkový šalát je rýchlo rastúca jarná plodina, ktorú si doma ľahko vypestuje aj začínajúci záhradník. Je vhodný na konzumáciu buď samotný, alebo ako osviežujúca príloha k jedlu. Vyniká množstvom vitamínov a minerálnych látok a má vysoký obsah kyseliny listovej.
Donedávna sa na našich záhradách pestovalo len obmedzené množstvo odrôd, ale teraz je ponuka široká a možno pestovať aj netradičné, veľmi chutné druhy šalátov. Druhy môžete nakombinovať tak, aby ste listy zberali od jari do jesene. Osivo vyberajte podľa toho, či chcete pestovať šalát v parenisku, skleníku, vo voľnej pôde i podľa využitia v kuchyni.
Výber odrody šalátu
Existuje naozaj široká paleta rôznych typov šalátov. Všetky však spoločne zaraďujeme do kategórie šalátov a listovej zeleniny. Pestovanie šalátov má vo všeobecnosti podobné charakteristiky. Výber odrody je založený predovšetkým na tom, čo komu viac chutí. Jednotlivé typy šalátov sa odlišujú vo farbe, tvare ale predovšetkým v chuti.
Viete, že v záhrade možno okrem klasiky - hlávkového šalátu - úspešne dopestovať i ľadový šalát, rímsky šalát, vybielené listy endívie či drobnú rukolu? Rozšírme si repertoár jarnej listovej zeleniny. Kým hlávkový, ľadový a rímsky šalát pripravujeme v kuchyni aj samostatne, endíviu a rukolu pre ich intenzívnejšiu chuť pridávame do jedál v menšom množstve.
Medzi najznámejšie odrody patria:
- Hlávkový šalát (Lactuca sativa subsp. capitata): Patrí medzi najstaršie pestované rastliny, historické zdroje uvádzajú, že sa pestuje okolo 4000 rokov. Obsahuje vitamíny A, B1, B2, B6, C, E, kyselinu listovú, vápnik, draslík, železo, fosfor, horčík, stopové prvky mangán a meď. Horký laktucín podporuje chuť do jedla a uľahčuje trávenie. Má dokonca mierne sedatívne účinky, upokojuje nervovú sústavu a zmenšuje stres.
- Ľadový šalát (Lactuca sativa var. crisphead): Tento druh je veľmi chrumkavý, s tesne usporiadanými listami.
- Rímsky šalát (Lactuca sativa subsp. longifolia): Má užšie, mierne zvlnené alebo skučeravené, podlhovasté, elipsovité, značne rebrovité, voskovým povlakom pokryté listy, ktoré netvoria pevnú hlávku. V porovnaní s hlávkovým šalátom je oveľa odolnejší proti vybiehaniu do kvetu.
- Listový šalát (Lactuca sativa var. crispa): Nemá hlávky, ale rastie vo forme voľne usporiadaných listov.
- Rukola (Eruca vesicatoria ssp.sativa): Pochádza zo Stredomoria. Konzumujú sa svetlozelené listy štipľavej, korenistej chuti podobnej chrenu či žeruche.
- Endívia (Cichorium endivia): Za pôvodnú domovinu endívie sa označuje India, divo rastie v krajinách okolo Stredozemného mora. Podmienky na jej pestovanie sú vhodné najmä na južnom Slovensku.
Predpestovanie sadeníc
Pre skorú úrodu hlávkového šalátu si treba najprv predpestovať sadenice. Vysievajú sa od januára do februára do nádob so substrátom do riadkov alebo plošne a pomerne nahusto. Ak budú mať rastliny po dva pravé listy, môžete ich rozsadiť pomocou zakoreňovačov. Po rozsadení udržiavajte teplotu dva až tri dni na 18 °C, neskôr znížte na 14 a v noci na 10 - 13 °C.
S pestovaním priesad skorého šalátu môžete začať už koncom januára až vo februári hustým výsevom do dostatočne priestranných nádob. Keď majú sadeničky dva pravé listy, môžete ich rozsadiť do zakoreňovačov, z ktorých sa vám budú ľahko vyberať na sadenie. Priesady budú potrebovať teploty okolo 15 °C cez deň a v noci teplotu znižujte až do 10 °C.
Semienka hlávkového šalátu vysejeme do misky alebo truhlice plytko. V prvých dňoch povrch substrátu niekoľkokrát denne dôkladne rosíme rozprašovačom na kvety. Vzídené sadeničky v štádiu tvorby prvých lístkov rastlinky prepikírujte do sadbovačov alebo do truhlíc do sponu 4 x 4 cm a zalievajte podľa potreby.
Výsev do semenných tácok alebo nádob
Semená rozmiestnite na pôdu v semennej tácke. Semená je možné rozosiať v riadkoch, ktoré sú od seba vzdialené približne 30 centimetrov, a v jednotlivých riadkoch by mali byť semená od seba vzdialené 10-40 centimetrov. Vzdialenosť závisí aj od odrody. Semená pokryte pôdou v hrúbke približne jeden centimeter a polejte vodou.
Sadenie šalátu
Niektoré druhy šalátu je možné vysievať aj priamo von do záhonov, prípadne pod sklo, a to do riadkov vo vzdialenosti asi 30 cm. V závislosti od odrody a počasia tak môžete robiť približne od polovice marca a úrodu šalátu potom zozbierať na konci jari alebo začiatkom leta. Pre skorú úrodu si sadenice šalátu môžete predpestovať vo výsevných nádobách. Viaceré odrody však môžete siať aj priamo do pôdy.
Vypestované priesady jarných odrôd, ktoré majú aspoň štyri pravé listy, môžeme vysádzať na záhon od marca do konca apríla, celoročné odrody aj neskôr. Vysádzame ich do sponu približne 25 × 25 - 30 cm, prípadne do riadkov v podobných vzdialenostiach. Šalát obľubuje plytké sadenie, pričom srdiečko by malo byť aspoň 1 cm nad úrovňou pôdy.
Pri výsadbe na konečné stanovisko je zásadou nesadiť koreňový bal hlboko, dôležité je hlavne sadenice i s balom opatrne vybrať zo sadbovača, ktorý pre ľahšiu manipuláciu môžete nastrihnúť.
Priamy výsev
Priamo na záhon do jemne spracovanej pôdy vysievame koncom marca a v priebehu apríla, a to do riadkov s hĺbkou asi 1 cm, vzdialených od seba cca 30 cm. Semienka sypeme redšie, aby porast nebol príliš hustý. Vo fáze prvých dvoch pravých listov jednotíme na vzdialenosť 25 až 30 cm v riadku.
Starostlivosť o šalát
Šalát obľubuje plytké sadenie, pričom srdiečko by malo byť aspoň 1 cm nad úrovňou pôdy. Na tvorbu hlávok potrebuje teplotu 12 - 15 °C, občasné prekyprenie pôdy a vhodnú zálievku. Šatát vysádzame do sponu vo vzdialenostiach 25 x 25 - 30 cm.
Rastliny šalátu uprednostňujú dobre priepustnú hlinitú pôdu čo najbližšie k neutrálnemu pH (hodnoty 6 - 7). Obľubujú slnečné a teplé stanovisko, ktoré mu pomáha rýchlejšie rásť, no zvládne aj polotieň. Počas tohto obdobia zavlažujte rastlinu podľa potreby, keď je rastlina v hĺbke 1 cm suchá. Zalievame zásadne ku koreňom, nikdy nie na listy.
V priebehu pestovania šalát nikdy nenecháme zarásť burinou, vždy je dobré jemne ho okopať, ale vskutku jemne - nadrobiť trocha hliny v jeho okolí.
Zavlažovanie
Šalát vyžaduje dostatočné zavlažovanie počas všetkých štádií rastu. Semenné tácky pokropte vodou a dbajte na to, aby bola pôda navlhčená a dobre odvodnená. Na automatické zvlhčovanie šalátu môžete použiť rozprašovací systém bez príliš veľkej vlhkosti.
Pôda a hnojenie
Šalát, ako aj iné zelené rastliny, má plytké korene a rýchlo sa vyvíja. Šalátu sa značne darí v bohatej, ílovitej pôde, ktorá zahŕňa množstvo organického materiálu. Pred sadením môžete použiť vidličku na nahnojenie pôdy. Dobre sa mu darí v bohatej, dobre odvodnenej pôde s pH pôdy v rozsahu od 6.0 do 7.0. Pôda by mala byť neustále navlhčená.
Šalát nie je potrebné vôbec hnojiť. V prípade šalátov sa odporúča sadiť postupne v menšom množstve.
Teplota a svetlo
Počas celého dňa udržiavajte teplotu vo fóliovníku/skleníku v rozsahu 10 až 21 stupňov Celzia. Ak sa vonku oteplí, otvorte dvere, aby sa vzduch v interiéri ochladil. Vynikajúce večerné teploty sú v rozsahu 7 stupňov Celzia až 12 stupňov Celzia. Šalát dokáže odolávať krátkym striedajúcim sa obdobiam pri 2 stupňoch Celzia, najmä ak je chránený vnútri fóliovníka. Niekoľko dní pri 32 stupňoch Celzia šalát síce zaťaží, ale pravdepodobne ho nezničí.
Šalát vyžaduje denné svetlo. Umiestnite svoj fóliovník/skleník na miesto, kde sa každý deň dostane aspoň šesť hodín priameho slnečného svetla, alebo môžete investovať do osvetľovacej súpravy.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Pri pestovaní šalátu si dávajte pozor na niektoré škodce a choroby, najmä ak ho pestujete priamo v záhrade. Listy šalátu bežne napádajú slimáky, slizniaky, vošky a hubové patogény, ako je napríklad múčnatka.
Ak vyvýšené záhony nemáte, tak vám proti slimákom či slizniakom pomôže vytvoriť pivnú pascu. Zakopte do zeme 7 dcl pohár tak, aby z neho trčal asi centimetrový okraj a do asi dvoch tretín ho naplňte pivom. Slizniaky si na šalátoch radi pochutnávajú, existuje však viacero spôsobov, ako im v tom zabrániť. Jedným z nich je aj pivná pasca.
Hlávkový šalát je náchylný na niektoré bežné problémy, ako sú „útoky“ ucholakov, lariev a vošiek. Aj hlodavce a králiky vedia narobiť poriadnu škodu. I iných škodcov ako sú krtkovia, krtonôžky alebo myši sa odporúča skôr plašiť mechanicky než chemicky.
Množstvo šalátov citlivo reaguje na zbytky herbicídov v pôde, pri kontaminácii herbicídmi šaláty vôbec nerastú. Najlepšou obranou proti slimákom je nízka zálievka a ručný zber. Väčšina odrôd, ktoré pestujeme, je voči hubám úplne rezistentná. Šaláty by mohli napádať i virózy, ale to sa dokáže teraz eliminovať už u osiva.
Zber šalátu
Úrodu hlávkového šalátu môžete zbierať podľa potreby, a nie celú naraz. Počkajte, kým bude jeho hlávka úplne zrelá a stred pevný na dotyk. Pozbierajte ju však ešte predtým, ako pôde rastlina do kvetu, pretože jej chuť zhorkne. Šalát je ideálne zbierať ráno.
Šalát zbierame dovtedy, kým nejde do kvetu, potom jeho chuť horkne. Pretože šalát je najlepší jemný, odporúča sa zber tesne pred dosiahnutím úplnej zrelosti. V prípade rímskeho šalátu a maslovej odrody šalát zberajte tak, že najskôr odrežete vonkajšie listy, ak chcete, aby časom poskytli viac listov.
Zber šalátu je približne za 3-4 týždne od výsadby, u listových šalátov zberáme listy priebežne za týždeň i za 14 dní.
Pri zbere rukou vyskúšame pevnosť a tvrdosť hlávky.
Hlávky zberajte celé odrezaním od koreňa, takto vám v chladničke vydržia niekoľko dní. Ak ich chcete skladovať dlhšie, vyberajte celé rastliny aj s koreňom, tie vložte do nádoby s pieskom a jemne zavlažte.
tags: #Salat
