Ako zostaviť kalkulačný list a vypočítať cenu jedla

Určiť vhodnú cenu, s ktorou pôjdete na trh, môže byť veľmi náročné. Zároveň vymyslieť štedrý systém zliav a bonusov môže v konečnom dôsledku položiť firmu na kolená. Viete, ako sa v praxi stanovujú ceny a ako v nich adekvátne zohľadňovať infláciu? Keď sa rozhodnete ponúkať svoje produkty na trhu, nevyhnete sa otázke, akú cenu by ste za ne mali pýtať. K rozdielnej úrovni cien a ich kolísaniu nahor alebo nadol od hodnoty tovaru prispievajú rôzne cenotvorné faktory. Univerzálne riešenie síce nejestvuje, avšak v praxi sa používa niekoľko základných metód cenotvorby.

Metódy cenotvorby

Reštaurácie a iné podniky v gastro sektore väčšinou ceny kalkulujú na základe obstarávacích cien surovín. V neposlednom rade zvyknú ešte ceny upraviť na základe konkurencie a trhových podmienok v okolí. Podstatné však je, aby sa prevádzka vedela odlíšiť od konkurencie zaujímavým konceptom a kvalitou.

Pri cenovej stratégii vychádzajúcej z nákladov sa k nákladom pripočítava zisková prirážka. Ako kalkulovať cenu pri cenovej stratégii vychádzajúcej z nákladov? Takáto stratégia dokáže stanoviť predpokladaný zisk firmy, avšak je málo flexibilná.

K týmto tzv. priamym nákladom (múka, soľ, voda, droždie, príp. aj mzda pekára či pohonné hmoty spotrebované pri rozvoze chleba do predajní) si pripočíta príslušný podiel nepriamych (režijných) nákladov. Tie môžu tvoriť napr. náklady na účtovníctvo, nájomné či marketing, servis strojov, poistenie budov, bankové úroky, fixné platby atď.

V prípade cenotvorby firiem, ktoré poskytujú služby, sa najčastejšie cena stanovuje odhadom potrebných odpracovaných hodín. Obchodné spoločnosti, ktoré zas nakupujú a predávajú tovar, nákupnú cenu tovaru obyčajne vynásobia prirážkou. Znamená to, že si určia koeficient prirážky (povedzme 1,1) a týmto koeficientom vynásobia nákupnú cenu. Ak nakupujú tovar za 100 eur, tak predajná cena bude 110 eur, pričom rozdiel (10 eur) predstavuje ziskovú prirážku spomínanú vyššie.

Podniky vychádzajúce z dopytovo orientovanej tvorby cien sa snažia ceny čo najviac prispôsobiť momentálnej dopytovej situácii. Určovanie ceny na základe dopytu je založené na subjektívnom hodnotení kvality produktu zákazníkom, ktoré je premenlivé a iba ťažko sa získava.

Prirážka vs. Marža

Pozor, pri cenotvorbe je potrebné rozlišovať medzi pojmami prirážka a marža, ktoré sa v praxi často zamieňajú. Rozdiel je v tom, že marža sa vypočíta z predajnej ceny (vyjadruje, akú časť predajnej ceny tvorí výnos - napr. ak má produkt 125 eur a vstupné náklady dosahujú 100 eur, marža vychádza na 20 % (t. j. „(125 - 100)/125“). Prirážka sa zasa vyčísľuje z výšky nákladov (vyjadruje, koľko firma pridala k nákupnej cene či k nákladom, napr. (t. j. „(125 - 100)/100“).

Vplyv konkurencie a zliav

Každú cenu tovaru či služby je vhodné porovnať s konkurenciou. Nižšia cena môže znamenať, že sa vám podarí získať si pozornosť zákazníkov. Táto stratégia sa oplatí skôr pri štandardných produktoch vyrábaných masovo, ktoré sa nemajú príliš čím iným navzájom odlíšiť.

Najmä začínajúci podnikatelia môžu mať tendenciu voliť cenovú politiku, podľa ktorej budú lacnejší než ich konkurenti. Toto rozhodnutie nemusí byť vonkoncom zlé, avšak netreba zabúdať, že cena je, napriek svojej dôležitosti, iba jedným z faktorov, ktoré zákazník pri kúpe zvažuje (napr. popri kvalite či termíne dodania).

Aj v prípadoch, keď má podnikateľ odporúčané predajné ceny (ako napríklad značkový autosalón), existuje určitá možnosť v úprave konečnej ceny pre zákazníka v podobe rôznych zliav. Pri tvorbe systému zliav však majte na pamäti ich dlhodobý vplyv na samotné podnikanie.

V sektoroch, kde firmy pracujú s nízkymi percentuálnymi maržami, vedie poskytovanie zliav k výraznej potrebe navýšiť predané množstvo produktov, aby sa zachovala pôvodná ziskovosť. Čím je vyššie percento poskytnutej zľavy, tým výraznejšie rastie počet kusov produktov, ktoré treba dodatočne predať.

Ideálne je ponúkať produkt so zľavou v prípadoch, keď potrebujete dopredať staré zásoby a uvoľniť si tak miesto v sklade (a získať dodatočné financie na nákup tovaru, o ktorý je záujem), alebo pri blížiacom sa dátume spotreby. Prípadne, ak má táto zľava slúžiť na podporu predaja iného produktu či pri nákupe väčšieho objemu/množstva tovaru.

Drahý produkt totiž môže byť znakom exkluzivity a luxusu. Na druhej strane je potrebné upozorniť aj na podnikateľov, ktorí v dôsledku zlej cenotvorby nemusia zohľadniť všetky vstupné náklady a následne je ich cena na trhu neprimerane (resp. nelogicky) nízka.

Ak by ste sa predsa len rozhodli, že chcete konkurovať cenou, ide o úplne legitímny prístup. Dá sa to aj tak, že navrhnete klientom paušál, kde má klient agentúry k dispozícii určitý vopred dohodnutý počet hodín za daný mesiac, počas ktorých sa zamestnanci agentúry venujú jeho požiadavkám. Alebo projekty, kde sa cena stanoví za konkrétny výstup (napríklad tvorba brand identity, dizajn manuálu či nového webu).

Inflácia a úprava cien

Ak ekonomika a trh „bojujú“ s infláciou, je dôležité, aby ste na ňu primerane reagovali, a ak rastú ceny vstupov, netreba otáľať s prehodnotením cien svojich produktov a služieb. V prípade skokovitého nárastu sa totiž pokojne môže stať, že náklady, ktoré za bežných okolností netvorili významnú časť celkových firemných nákladov (a teda nebolo potrebné sa im špeciálne venovať), môžu po prudkom náraste v oveľa väčšej miere vplývať na finálnu cenu produktu.

Pokiaľ zaznamenáte nárast cien vstupov a budete to potrebovať premietnuť aj do svojej cenotvorby, venujte veľkú pozornosť správnej komunikácii. Nebojte sa toho. Mnohí si uvedomujú, že by sa podobne správali v obdobnej situácii.

V neposlednom rade treba myslieť na daň z pridanej hodnoty. Niektoré tovary či služby sa predávajú so zníženou sadzbou dane - napríklad knihy. DPH však môže ovplyvniť cenotvorbu aj pri predaji tovaru do EÚ, napríklad v prípade e-shopov. Po dosiahnutí určitej hranice predaja je totiž potrebné uplatňovať rozličné sadzby DPH podľa toho, odkiaľ je váš zákazník.

Účtovanie zásob

O zásobách sa účtuje v účtovej triede 1 - Zásoby. Účty, na ktorých sa účtujú zásoby, sú aktívne majetkové účty. Nakupované zásoby sa účtujú v účtovej skupine 11 - Materiál a 13 - Tovar. Zásoby vlastnej výroby sa účtujú v účtovej skupine 12 - Zásoby vlastnej výroby. Účtovanie obstarania a úbytku zásob sa vykonáva podľa spôsobu A alebo B. Účtovanie zásob podľa spôsobu A môžu použiť všetky účtovné jednotky, pre ktoré platia Postupy účtovania. Účtovanie zásob podľa spôsobu B môžu použiť len tie účtovné jednotky, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť auditu podľa § 19 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ZÚ).

• 111 - Obstaranie materiálu - je to kalkulačný účet, ktorý slúži na zistenie obstarávacej ceny materiálu pri spôsobe A účtovania zásob.
• 112 - Materiál na sklade - na účte sa účtuje nakúpený a prevzatý materiál na sklad ocenený v obstarávacích cenách a materiál vlastnej výroby ocenený vo vlastných nákladoch pri spôsobe A účtovania.
• 121 - Nedokončená výroba - na účte sa účtuje pri spôsobe A účtovania zásob stav a pohyb nedokončenej výroby ocenený vo vlastných nákladoch, ktoré tvoria priame náklady a výrobná réžia.
• 122 - Polotovary vlastnej výroby - na účte sa účtuje stav a pohyb polotovarov vlastnej výroby v ocenení ako pri účte 121 - Nedokončená výroba.
• 123 - Výrobky - na účte sa účtuje stav a pohyb výrobkov vlastnej výroby pri spôsobe A účtovania zásob v ocenení ako pri účte 121 - Nedokončená výroba.
• 124 - Zvieratá - na účte sa účtuje stav a pohyb zvierat pri spôsobe A účtovania zásob. Nakúpené zvieratá sa oceňujú v obstarávacích cenách, príchovky a prírastky zvierat sa oceňujú vo vlastných nákladoch, prípadne v reprodukčných obstarávacích cenách (ďalej aj ROC).
• 131 - Obstaranie tovaru - je to kalkulačný účet, ktorý slúži na zistenie obstarávacej ceny tovaru pri spôsobe A účtovania zásob.
• 132 - Tovar na sklade a v predajniach - na účte sa účtuje nakúpený a prevzatý tovar na sklad ocenený v obstarávacích cenách a aktivovaný tovar ocenený vo vlastných nákladoch pri spôsobe A účtovania.

Na účtoch uvedenej účtovej skupiny sa účtuje tvorba opravných položiek k zásobám so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 505 - Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám, ak ide o nakupované zásoby, alebo účtovej skupiny 61 - Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob, ak ide o zásoby vlastnej výroby. Zrušenie opravných položiek k zásobám sa účtuje na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 19 - Opravné položky so súvzťažným zápisom v prospech majetkových účtov zásob, ak ide o úbytok zásob z účtovníctva. Ak sa opravná položka ruší z dôvodu zániku prechodného zníženia hodnoty zásob, účtuje sa opačným účtovným zápisom, ako sa účtovala jej tvorba.

Postupy účtovania dávajú účtovným jednotkám možnosť voľby medzi dvoma spôsobmi účtovania zásob. Tieto spôsoby sú označené ako spôsob A a spôsob B. Podľa spôsobu A sú vykonávané účtovné zápisy na účtoch zásob a súbežne aj v analytickej evidencii (skladovej evidencii) zásob. Pri účtovaní spôsobom B je počas účtovného obdobia vedená len skladová evidencia zásob a nákupy zásob sa účtujú priamo do nákladov.

Vnútroorganizačné služby, ktoré súvisia s prepravou dodávok zásob, sa aktivujú. Spotreba materiálu a predaj tovaru sa účtuje na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 50 - Spotrebované nákupy a pri predaji materiálu na ťarchu účtu 542 - Predaný materiál so súvzťažným zápisom na príslušnom účte zásob.

Pri účtovaní zásob spôsobom A dovoľujú Postupy účtovania účtovnej jednotke stanoviť si vo vnútornom predpise druhy materiálov, ktoré budú účtované priamo do spotreby bez zaúčtovania na sklad. Prax v tejto súvislosti využíva priame účtovanie nákupov materiálu najmä pri drobných kancelárskych nákupoch, pri obstarávaní predmetov, ktoré majú dlhodobý charakter použitia (viac ako jeden rok) a obstarávaciu cenu rovnú alebo nižšiu ako 996 eur do 28. 2. 2009 a 1 700 eur od 1. 3. 2009. Určenie zásob, ktoré budú účtované priamo do spotreby, musí byť jednoznačne stanovené v internom predpise.

Prebytky zásob sa účtujú súvzťažne s príslušným účtom účtovej skupiny 61 - Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob.

Vlastnými nákladmi sú pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť, prípadne časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo inú činnosť. Pri vyskladnení zásob (§ 22 ods. 1 Postupov účtovania, § 25 ods. 4 ZÚ) možno rovnaký druh zásob vedených na sklade oceniť cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu zásob sa použije ako cena na ocenenie prvého úbytku zásob (metóda FIFO). Vážený aritmetický priemer sa počíta najmenej raz za mesiac.

Účtovná jednotka oceňuje tovar spôsobom, že rozdeľuje na analytických účtoch cenu obstarania a vedľajšie náklady súvisiace s obstaraním. Pri spotrebe zásob cenu obstarania zúčtováva do spotreby váženým aritmetickým priemerom.

Zásoby vlastnej výroby môžu vznikať vo výrobnom procese pri materiálnej výrobe a tiež v činnostiach, ktorých výsledkom nie sú hmotné produkty, napr. pri poskytovaní služieb alebo pri tvorivej duševnej práci a pod. Nedokončená výroba zvyčajne vzniká už vtedy, keď je vyskladnený materiál a bola vykonaná prvá operácia. V iných prípadoch môže nedokončená výroba predstavovať len mzdové náklady za vykonávané, ešte nedokončené práce. V niektorých odboroch činností do nedokončenej výroby materiál vôbec nevstupuje, napr. projektová činnosť, poradenské činnosť a pod. Ostatné zložky vlastných zásob, ktorými sú polotovary, výrobky a zvieratá, predstavujú len hmotné výstupy z výroby.

O zásobách vlastnej výroby účtujeme v účtovej skupine 12 - Zásoby vlastnej výroby. Dôležitou súčasťou účtovania o zásobách vlastnej výroby je ich oceňovanie, t. j. kalkulácia a sledovanie vynaložených nákladov na výrobu alebo jednotlivé činnosti. Je treba si uvedomiť, že špecifikácia a triedenie nákladov nie je uvedené v žiadnom právnom predpise. Triedenie nákladov pre ich sledovanie v účtovníctve v účtovej triede 5 - Náklady je len podľa druhov nákladov. Pre účely oceňovania vo vlastných nákladoch je potrebné náklady členiť a sledovať podľa účelu, na aký sú vynakladané.

Časť nepriamych nákladov na výrobu alebo inú činnosť; nepriame náklady sú také, ktoré sa nedajú priamo priradiť na konkrétny výrobok alebo činnosť (kalkulačná jednotka), pretože sa dotýkajú viacerých výrobkov alebo činností. Na kalkulačnú jednotku sa musia vhodným spôsobom priraďovať (rozvrhnúť). Pre účely oceňovania vo vlastných nákladoch je potrebné tieto sledovať v kalkulačnom členení na jednotlivé druhy výrobkov alebo činností. Účtovná jednotka, ktorá produkuje zásoby vlastnej výroby, ktoré má povinnosť oceňovať vo vlastných nákladoch, má z tohto dôvodu aj povinnosť stanoviť si na svoje konkrétne podmienky špecifikáciu, štruktúru a spôsob sledovania nákladov v kalkulačnom členení.

Podľa § 26 ZÚ účtovná jednotka je povinná ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, zohľadniť predpokladané riziká a straty týkajúce sa majetku a záväzkov, ktoré sú známe k predmetnému dňu. Ak sa pri inventarizácii zásob zistí, že úžitková hodnota zásob nezodpovedá ich oceneniu v účtovníctve, prírastky hodnoty sa neúčtujú a úbytky sú predmetom analýzy. Ak nie je zníženie hodnoty definitívne, vytvára sa opravná položka.

Alebo vlastné náklady zásob vlastnej výroby sú vyššie, ako budú ekonomické úžitky z ich predaja alebo použitia pre vlastné potreby účtovnej jednotky. Opravná položka sa vytvára vo výške rozdielu medzi ocenením zásob v účtovníctve a čistou realizačnou hodnotou. Čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena znížená o predpokladané náklady na dokončenie zásob a predpokladané náklady súvisiace s ich predajom.

Po zohľadnení zníženia hodnoty zásob opravnou položkou ocenenie zásob nie je vyššie ako predpokladaná suma, ktorá by sa dosiahla ich predajom alebo použitím pre vlastné potreby účtovnej jednotky. Ak sa zistí, že ide o definitívne zníženie hodnoty zásob a nejde o škodu, účtuje sa na účtoch účtovej skupiny 50 - Spotrebované nákupy a 61 - Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob.

Podľa § 23 ods. 1 Postupov účtovania, ak sa pri inventarizácii zistí, že úžitková hodnota zásob nezodpovedá ich oceneniu v účtovníctve, prírastky hodnoty sa neúčtujú a úbytky hodnoty sú predmetom analýzy. Z uvedeného vyplýva, že opravné položky k zásobám sa vytvárajú k účtom zásob výlučne v prípadoch prechodného zníženia ich ocenenia v účtovníctve, čo je preukázané z podkladov inventarizácie zásob. Opravná položka sa vytvára iba na zníženie ceny konkrétnej položky zásob.

V záujme dodržania zásady opatrnosti, keď sa má zabrániť prenášaniu predpokladanej straty do nasledujúceho účtovného obdobia, je potrebné pristúpiť k novému oceneniu zásob. Ide vlastne o vyjadrenie rizika alebo straty, ku ktorej ešte v bežnom účtovnom období nedošlo, avšak pri zostavovaní účtovnej závierky sú známe okolnosti smerujúce k vzniku straty v dôsledku toho, že úžitková, resp. Zníženie ceny zásob, ktoré nemá trvalý charakter, sa v účtovníctve vyjadrí nepriamo prostredníctvom zúčtovania opravnej položky k účtom zásob. Tvorba opravných položiek k zásobám súlade s § 18 ods. 11 Postupov účtovania sa od 1. 1.

V prípade, že ocenenie zásob by malo trvalý a nie dočasný charakter, ako je napr. Spoločnosť ABC, s. r. o., má k 31. 12. 2008 na sklade zásoby tovaru - kozmetických výrobkov, v obstarávacej cene 200 000 Sk. Pri inventarizácii spoločnosť zistila, že vo februári 2009 skončí respiračná doba niektorým druhom výrobkov, hodnota ktorých v účtovníctve predstavuje sumu 50 000 Sk. Pri vykonaní inventarizácie spoločnosť rozhodla ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, vytvoriť opravnú položku k týmto zásobám vo výške 50 % ich hodnoty. V nasledujúcom roku v mesiaci február 2009 spoločnosť uvedený tovar predala za sumu 1 136 eur.

Inventarizačná komisia ABC, s. r. o., v rámci inventarizácie zásob k 31. 12. 2008 posudzovala aj účtovnú hodnotu materiálu na sklade vo vzťahu k jeho trhovej cene. Spoločnosť má na sklade v skladovej evidencii 100 ks hliníkových profilov v hodnote 500 Sk/kus. Analýzou bolo zistené, že profily boli nakúpené na výrobu montážnych prvkov na oplášťovanie fasády. Odberateľ však odstúpil od zmluvy a nové zákazky spoločnosť nezískala. V prípade predaja by spoločnosť dosiahla predajnú cenu v sume 200 Sk/ks. Spoločnosť na základe záverov inventarizačnej komisie vytvorila opravnú položku. Spoločnosť nezískala ani v roku 2008 odberateľa na montážne prvky. Hliníkové profily sa preto rozhodla predať za cenu 6,80 eura/kus v apríli 2009.

Analytická evidencia zásob (§ 45 Postupov účtovania) sa vedie podľa druhov alebo skupín zásob na skladových kartách aleb...

Príklad účtovania

Účtovná jednotka mala ku dňu otvorenia účtovných kníh začiatočný stav na účte tovaru vo výške 35 000 eur. V priebehu účtovného obdobia nakúpila tovar skladovej položky 024 v celkovej obstarávacej cene 2 064 500 eur. prirodzený úbytok tovaru podľa noriem prirodzených úbytkov je 5 400 eur. Rozdiel v sume 700 eur medzi inventarizačným rozdielom v sume 6 100 eur a prirodzeným úbytkom v sume 5 400 eur účtovná jednotka nevie spoľahlivo doložiť dokladom, zaúčtuje ho ako manko. Na majetkový účet tovaru sa vyúčtuje inventarizáciou zistený skutočný stav tovaru v hodnote 24 400 eur.

Účtovné zápisy

1. Otvorenie účtovných kníh k 1. 1.
2. Účtovanie k 31. 3.

Príklad oceňovania materiálu metódou FIFO

Účtovná jednotka nakupovala v priebehu mesiaca materiál na sklad. Pri naskladňovaní oceňovala každý jednotlivý nákup obstarávacou cenou.

Jednotlivé úbytky materiálu oceníme cenami v poradí, v akom bol materiál naskladňovaný.

Zostatok zásob v peňažnom vyjadrení je 2 310 - 2 163 = 147 eur.

tags: