Aplikovanie Fungicídov na Zemiaky: Poradie a Dôležitosť

Poľnohospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečovaní výživy pre obyvateľstvo a je základným pilierom existencie spoločnosti. Hlavnou činnosťou je obrábanie pôdy, pestovanie plodín a chov hospodárskych zvierat. Výrobný proces v poľnohospodárstve sa však značne líši od priemyselnej výroby, najmä pre svoju viazanosť na pôdu a závislosť od klimatických podmienok.

Osobitosti Výrobného Procesu v Poľnohospodárstve

Základnou charakteristikou poľnohospodárskej výroby je jej viazanosť na pôdu. Pôda ako výrobný prostriedok je veľmi variabilná a má inú prirodzenú úrodnosť a fyzikálne vlastnosti v rôznych regiónoch. V súčasnosti sa uplatňuje tzv. bonitácia pôdy, čo je systém ohodnocovania kvality pôdy.

Ďalším charakteristickým znakom je závislosť od klimatických podmienok. Potreby jednotlivých pestovaných plodín na zavlažovanie sa líšia v každom pestovateľskom roku. Mnohokrát nie je v silách poľnohospodárskych podnikov zabrániť zničeniu časti alebo celej úrody nepriaznivými poveternostnými alebo prírodnými podmienkami.

Charakteristickým znakom poľnohospodárstva je aj skutočnosť, že výrobný proces je zároveň biologickým procesom. Vyžaduje určitý čas trvania, na ktorý vplýva aj striedanie ročných období. Produkčný proces je sezónny, s čím súvisí aj sezónnosť tržieb podnikov.

Všetky osobitosti poľnohospodárskej výroby majú za následok nerovnomernosť tržieb v rámci jedného roka ale aj v rámci niekoľkých rokov po sebe. Nie je zvláštnosťou že poľnohospodársky producent musí kryť straty z určitých poľnohospodárskych produktov zo zisku iných.

Základné Faktory Výrobného Procesu

Výrobný proces v poľnohospodárstve predstavuje súhrn pracovných a technologických dejov, ktoré prebiehajú pri postupných premenách vstupných prvkov na výsledný produkt. Základnými faktormi výrobného procesu sú:

• pracovníci
• prostriedky hmotného majetku
• vstupné prvky

Každý výrobný proces je charakterizovaný nasledovnými znakmi:

• má určitý stanovený cieľ
• má určitý vymedzený priestor, v ktorom sa sám realizuje
• má určitú technológiu
• má určité nároky na vstupy

Každý výrobný proces sa uskutočňuje na samostatnom pozemku, alebo v ustajňovacom objekte. Jedno výrobné odvetvie môže zahrňovať niekoľko výrobných procesov. Poľnohospodárska výroba sa líši od výroby priemyselnej predovšetkým svojou dlhodobosťou, prerušovanosťou a územnou rozptýlenosťou.

Vplyv Poveternostných Podmienok

Výrobný proces závisí na poveternostných podmienkach a slnečnom žiarení. Termíny začiatku a konca rovnakých operácií v pracovných postupoch sú rôzne v jednotlivých rokoch. Závislosť na prírodných podmienkach znemožňuje často jednoznačné stanovenie technologického a najmä pracovného postupu a vyžaduje prípadnú zmenu aj v priebehu ich vykonávania.

Vplyvom poveternostných podmienok vzniká nesúlad medzi okamžitými technologickými vlastnosťami spracovávaného materiálu a agrotechnickými požiadavkami kladenými na vykonávanú operáciu (napr. značná vlhkosť pôdy znemožňuje plečkovanie, zber....). Väčšina operácií v rastlinnej výrobe sú operácie mobilné (prebiehajú vždy priamo na poli). Súpravy sú premiestňované k pracovnému predmetu, ktorý spracovávajú za pohybu.

Mechanizácia a Špecializácia

Vzhľadom k rozsiahlosti a rozmanitosti výrobného programu v poľnohospodárstve je potrebný veľký počet špecializovaných mechanizačných prostriedkov (takmer pre každú operáciu je nevyhnutný špecifický stroj). Niektoré z nich sú v priebehu roka nasadzované len krátku dobu (60 až 250 hodín, len výnimočne viac). Energetické prostriedky majú relatívne nižší výkon motora než v priemysle a ich účinnosť je taktiež menšia.

Pracovné postupy majú pomerne málo stálych a opakujúcich sa operácií. Rôznorodé operácie v poľnej výrobe sa striedajú po krátkych časových úsekoch. Priebeh rovnakých operácií sa musí prispôsobovať konkrétnym pracovným podmienkam i v priebehu toho istého vegetačného obdobia alebo agrotechnického termínu. Len málo pracovných procesov je možné rozdeliť na špecializované operácie a úkony vykonávané trvalo stálymi pracovníkmi.

Doprava a Životné Prostredie

Pre poľnohospodársky výrobný proces je charakteristický veľký objem dopravy rôznorodých materiálov s rôznou objemovou hmotnosťou. Materiály je potrebné dopravovať na rôzne miesta a rôzne vzdialenosti, často v nepriaznivých terénnych podmienkach.

Poľnohospodársky výrobný proces najmä v období nástupu vedecko-technickej revolúcie má priamy a významný vplyv na životné prostredie. Tento vplyv pri jednostrannom posudzovaní okamžitých výhod môže na dlhú dobu nepriaznivo poznamenať prostredie, niekedy dokonca nenávratne.

Genetický Fond a Organizácia Práce

Poľnohospodárska produkcia je do značnej miery závislá na danom genetickom fonde pestovaných plodín a chovaných zvierat a jeho využití. Dosiahnuté výsledky v rastlinnej a živočíšnej výrobe sú potom (okrem vplyvov počasia v rastlinnej výrobe) prevažne závislé na tom, do akej miery zabezpečia zvolené výrobné, prípadne technologické postupy, optimálne podmienky pre rast a zrenie poľnohospodárskych plodín a pre životné pochody hospodárskych zvierat.

Každá operácia v pracovnom postupe má svoju nadväznosť a časovú lehotu (agrotechnický termín), ktorej začiatok a koniec sú presne stanovené prevažne podľa biologických hľadísk a ktorých termín je prípustné len nepatrne meniť. Denný časový fond pre vykonávanie operácií je väčšinou obmedzený a v niektorých prípadoch je využiteľný čas v priebehu agrotechnického termínu ďalej skrátený nepriaznivými poveternostnými podmienkami.

Priemerná Úrodnosť Plodín na Slovensku (2005)

Priemerná úrodnosť poľnohospodárskych plodín na Slovensku v roku 2005 (t/ha):

Rajonizácia

Rajonizácia je umiestnenie plodín a kultúr do takých agronomicko-ekologických podmienok, kde sa uplatnia ich genetické predpoklady pre poskytnutie optimálnej produkcie. Vonkajším prejavom rajonizácie pestovania poľnohospodárskych rastlín sú tzv. poľnohospodárske výrobné oblasti:

• kukuričná
• repárska
• obilninárska
• zemiakárska
• krmovinárska

Základné Spracovanie Pôdy

Kyprením pôdy sa vytvárajú vhodné podmienky pre klíčenie, rast a vývin rastlín. Správnym spracovaním pôdy sa ovplyvňujú predovšetkým štruktúra pôdy a jej fyzikálne vlastnosti, ale aj chemické a biologické vlastnosti. Sústava spracovania pôdy sa skladá z jesenného základného spracovania pôdy a z predsejbového spracovania pôdy. Do základného spracovania pôdy patria: podmietka a orba, ktoré sa vykonávajú po zbere plodiny do začiatku zimy.

Úlohy základného spracovania pôdy sú:

1. obnoviť a udržať štruktúru pôdy,
2. zapracovať do pôdy:
   • porast zelených rastlín určených na hnojenie,
   • organické zvyšky rastlín (strnisko, slamu),
   • hospodárske a niektoré priemyselné hnojivá,
3. ničiť buriny, škodcov a pôvodcov chorôb,
4. regulovať vodný a vzdušný režim v pôde a sprístupňovať rastlinám živiny,
5. narušiť mačinu ďatelinového alebo trávneho porastu.

Výsledkom základného spracovania pôdy je kyprenie a drobenie pôdy. Kyprením a drobením sa pôda prevzdušňuje a pri dostatku vlahy sa súčasne aktivizuje činnosť pôdnych mikroorganizmov, ktoré sa zúčastňujú na mineralizácii organických látok a humusu v pôde. Najväčšie nároky na kyprú pôdu majú okopaniny (repa cukrová, zemiaky, mrkva a i.).

Podmietka

Podmietka je pracovná operácia, pri ktorej sa pôda plytko zorie alebo iným spôsobom skyprí. Vykonáva sa po zbere plodín, po ktorých zostáva na povrchu pôdy strnisko (po zbere obilnín, strukovín, niektorých olejnín a iných plodín).

Úlohou podmietky je:

1. znížiť vyparovanie a umožniť lepší príjem zrážkovej vody,
2. zlepšiť mikrobiálnu činnosť, a tak urýchliť rozklad organických látok a uvoľňovanie živín,
3. zamedziť rozvoj chorôb a škodcov na pozberových zvyškoch,
4. uľahčiť nasledujúce spracovanie pôdy orbou.

Podmietkou prerušíme kapilaritu v hornej vrstve ornice, a tým v podstatnej miere znížime vyparovanie z pôdy. Zväčšením pórovitosti podmietnutej vrstvy umožníme zároveň ľahšie vsakovanie zrážkovej vody do pôdy. V suchších oblastiach je hospodárenie s vodou dôležitou úlohou.

Zapracovaním pozberových zvyškov rastlín sa do prevzdušnenej pôdy dostáva energetická zložka výživy pre mikroorganizmy. Tým sa zvyšuje ich činnosť pri rozkladaní organických látok a uvoľňovaní živín.

Podmietkou ničíme buriny, ktoré rástli v prechádzajúcom poraste a tiež vytvoríme vhodné podmienky pre vyklíčenie semien burín. Vzídené buriny sa potom zničia orbou. Podmietka tiež pomáha v boji proti chorobám a škodcom. Prevrátením do pôdy sa ničia štádiá škodcov a chorôb prezimujúce na strnisku. Podmietnutá pôda sa lepšie a kvalitnejšie spracúva nasledujúcou orbou.

Kvalitatívne parametre podmietky aby sa splnili základné úlohy...

tags: