Lúčoplutvovce (Actinopterygii) sú primárne vodné čeľustnatce dýchajúce žiabrami, medzi ktoré patrí väčšina recentných rýb (ďalšiu skupinu tvoria tzv. mäsitoplutvovce). Ich koža je slizovitá a sú v nej ploché šupiny rôznych typov.
Stavba Tela a Kostra
U väčšiny rýb je už kostra kostená. Chrbtica je rozdelená do stavcov a pôvodná chorda je zatlačená do zvyškov, ktoré sú medzi telami jednotlivých stavcov. Z bočných výbežkov stavcov sa v prednej časti tela tvoria rebrá, ktoré spevňujú steny brušnej dutiny. V oblasti párových plutiev (prsné a brušné) sa vytvárajú kosti, ktoré tvoria základ budúcich končatín. V oblasti prsnej plutvy sa tvorí lopatkové pásmo a v oblasti brušných plutiev panvové pásmo. Ani lopatkové ani panvové pásmo nie je spojené s chrbticou, obe sú voľne uložené vo svaloch. Jediná plutva, ktorá je spojená s chrbticou, je nepárová chvostová plutva. Plutvy obsahujú chrupkovité alebo kostené lúče, pomocou ktorých sa môžu vejárovito rozťahovať.
Dýchanie a Cievny Systém
Dýchacím orgánom sú vnútorné žiabre uložené na 3.-7. žiabrovom oblúku, no častejšie u kostnatých rýb dochádza k redukcii na 4 páry žiaber. Žiabre sú tvorené zo silno prekrvených žiabrových lupienkov (ž. lístkov) a sú prekryté pohyblivým viečkom - skrelou. Srdce rýb je dvojdielne, má 1 predsieň a 1 komoru. Z komory prúdi krv do tepny, ktorej bočné vetvy vedú do žiaber. V žiabrach sa krv okysličí a prechádza do chrbtovej tepny, ktorá sa vetví a vedie krv k jednotlivým orgánom. Odkysličená krv sa zbiera žilami, ktoré sa spájajú a vedú krv do predsiene srdca.
V prípade nedostatočného zásobenia vody kyslíkom môžu niektoré ryby naberať cez ústa vzduch zo vzduchu, pričom časť výstelky tráviacej rúry má aj respiračnú funkciu. Ryby s holou kožou (napr. úhory), môžu využívať aj kožné dýchanie.
Tráviaca Sústava
Tráviaca sústava je jednoduchá. Za ústnou dutinou nasleduje hltan a pažerák. V ústnej dutine sa môžu nachádzať zuby. Niektorým druhom rýb sa z posledného páru (7. páru) žiabrového oblúku vytvárajú pažerákové zuby (kapry). Pažerák sa rozširuje v žalúdok. Črevo je málo diferencované. Tráviaca sústava končí análnym otvorom.
Plynový Mechúr
Vyliačením prednej časti hltana vzniká u mnohých rýb zvláštny orgán - plynový mechúr, ktorý je vyplnený vzduchom. Jeho najčastejšia úloha je umožniť zmeniť hustotu tela relatívne k hustote vody, čo uľahčuje plávanie v rôznych hĺbkach bez nadmerného vynaloženia energie. Ryby môžu meniť množstvo vzduchu v plynovom mechúre, aby sa prispôsobili zmenám tlaku vody pri rôznych hĺbkach. U niektorých druhov, plynový mechúr môže slúžiť aj ako doplnkový dýchací orgán.
Vylučovanie a Rozmnožovanie
Ryby nemajú kloaku a majú samostatné pohlavné vývody. Vylučovacím orgánom zárodkov rýb sú predobličky (pronefros), u dospelých rýb sú to väčšinou zadoobličky (opistonefros). Ryby vylučujú dusík v podobe amoniaku (NH3), resp. hydroxidu amónneho (NH4OH) - amonotelné živočíchy. Oplodnenie väčšiny rýb je, na rozdiel od drsnokožcov, mimotelové. Vzácne sa môžu rozmnožovať partenogeneticky. Väčšina druhov je vajcorodých.
Zmyslové Orgány a Nervová Sústava
Mozog rýb je päťdielny. Významným zmyslovým orgánom rýb je bočná čiara. Je to kanálik na boku tela ryby, v ktorom sú nervové zakončenia. Tie sa dráždia pohybom vody. Bočná čiara umožňuje rybám orientáciu v tme alebo zakalenej vode. K zmyslovým orgánom rýb patria aj oči, vnútorné ucho, vrátane statokinetického orgánu, čuchové jamky uložené na hlave a hmatové fúzy po bokoch ústneho otvoru.
Význam pre Ľudí
Ryby tvoria približne 15% celosvetovej živočíšnej potravy. Tento údaj zahŕňa priamu ľudskú spotrebu rýb a produktov z rýb, ktoré sú významným zdrojom bielkovín pre miliardy ľudí na celom svete. Spotreba rýb je zásadnou súčasťou potravy v mnohých krajinách, najmä v oblastiach s vysokým prístupom k vodným zdrojom.
Rozmnožovanie Rýb
Ryby sa rozmnožujú iba pohlavne. Podľa spôsobu rozmnožovania rozlišujeme ikernačky a živorodky. Ikernačky kladú ikry - vajíčka podobne ako plazy, ktoré sa po akte rozmnožovania vyvíjajú mimo tela matky - oviparia - vajcorodosť. Ich priemer je od 0.8 mm do 6 mm, v závislosti na konkrétnom druhu.
Ikry, ktoré nie sú oplodnené, časom zbelejú, a je ich treba z akvária vybrať, pretože by sa zbytočne rozkladali a tým ohrozovali zvyšné. Naopak druhom živorodým sa ikry vyvíjajú v telovej dutine matky podobne ako u cicavcov - viviparia - živorodosť. V prípade málo častého vylučovania oplodnených ikier hovoríme o ovoviviparii - vajcoživorodosť. Plôdik totiž často opúšťa telo matky tesne po zbavení sa posledných zárodočných obalov. Práve vyliahnuté mláďa sa nazýva eleuterembryo.
Živorodým druhov sa vlastne ikry vyvíjajú v tele, sú rovnakého tvaru, veľkosti ako u ikernačiek, len vývin prebieha dlhšie 20 - 40 dní. Živorodky majú vyvinutý špecifický orgán - gonopódium, u rodu Hemirhaphodon androgónium, pomocou ktorého sa rozmnožujú. Tvar gonopódia je určovacím druhovým znakom.
Plodnosť rýb viac-menej rastie s ich dĺžkou, váhou. Vplyv naň však má aj okrem iného aj vek, obsah solí, kyslíka, teplota vody. Živorodým druhom, okrem gudeovitých spermie v tele samičky prežívajú aj mesiace - samček oplodní samičku a tento prenos genetickej informácie je životaschopný dlhé časové obdobie, obyčajne 3 - 4 vrhy, bol však zaznamenaný aj prípad 11 vrhov.
Je zaujímavé, že aj medzi rybami sa nájdu druhy, ktoré sú obojpohlavné - hermafroditizmom, no drvivá väčšina rýb sú gonochoristi - funkčne samičky tvoria samičie pohlavné bunky, samce samčie pohlavné bunky. Pri rozmnožovaní by sme sa mali vyhnúť príbuzenskej plemenitbe. Ak už sme nútení ku nej, množme radšej rodiča s potomkom, ako sestra s bratom. Dlhodobá príbuzenská plemenitba vedie ku degeneratívnym poruchám, napr. ku zakriveniu chrbtice, ku iným morfologickým odchýlkam, ku zníženej životaschopnosti.
V prírode dochádza aj ku kríženiu medzi príbuznými, no ide o izolované oblasti, kde je zamedzený prístup ku migrácii a tým ku premiešavaniu genetickej informácie. Nie je vylúčené, že dochádza priamo ku kríženiu medzi potomkami jedného rodiča, ale vzhľadom na veľkosť areálu a početnosť populácie ide o rozmnožovanie medzi bratrancami a sesternicami.
Keďže dochádza v oveľa vyššej miere aj ku prírodnému výberu, neraz sa stane, že takáto izolovaná príbuzensky sa množiaca populácia je životaschopnejšia ako populácia, ktorej areál nedovoľuje prakticky príbuzenské kríženie vďaka dostatku priestoru. Tento stav však platí, ak sú podmienky ideálne, len čo sa rapídne zmenia faktory prostredia negatívne, neizolovaná populácia je razom vo výhode.
Aktivity vedúce k reprodukcii sú jedny z najkrajších, ktoré nám vedia ryby pri ich chovaní poskytnúť. Snaha samcov, predvádzanie sa pred samičkami je veľmi zaujímavá. Niektoré sú schopné prenasledovať samičky väčšinu dňa, iné sa tejto činnosti venujú len v určitom období a za určitých podmienok. Práve preto je vhodné práve počas snahy o rozmnožovanie viac dbať o tesnosť krycieho skla, pretože najmä samičky majú neraz snahu ujsť pred dobiehajúcimi samcami aj skokmi nad hladinu.
Pomôcky pri Rozmnožovaní
Tetrám sa často pre ich záujem o ikry, kladie ako prekážka, z nášho chovateľského pohľadu rošt - filter, ktorý oddeľuje ikry od ostatných rýb. Netýka sa to však iba tetier, pre tetry je však použitie trecieho roštu príznačné. Rošt môže byť položený na holom dne po celom obsahu. Počas trenia padajú ikry na dno, kde sa nachádza rošt, ktorý je trochu nadvihnutý nad dno, aby na ikry rodičia nedosiahli. Samozrejme rošt môže byť položený aj inak, podstatné je aby sa dospelé ryby ku ikrám nedostali, alebo mali túto úlohu sťaženú. Materiál, z ktorého je vyrobený, je takisto rôzny, závisí od veľkosti rýb, ikier pre ktorý má byť použitý. Používajú sa rôzne najčastejšie pletivá pre záhradkárov apod. Existuje aj forma skleneného perforovaného roštu.
Pôrodnička je nádoba, uzavretý priestor, prípadne akvárium, v ktorom sa rodí poter. Opomeniem teraz nádrž, ako materiál sa komerčne používa umelá hmota. Tieto sú vhodné pre živorodky. Sú konštruované tak, aby napr. gravidná gupka mohla v nej porodiť svoje mladé. Existujú principiálne dva typy: pri prvom narodené rybky opúšťajú telo matky a prepadávajú cez lišty do spodnej časti pôrodničky, kam sa samička nemá šancu dostať, alebo pri druhom rybky opúšťajú matku do voľnej vody - v tomto prípade musí byť samozrejme toto akvárium bez rýb, inak čerstvo narodené rybky čoskoro požerie. Oba typy pôrodníčiek na vode plávu - pohybujú sa na hladine.
Ako lepšia alternatíva použitého materiálu ku takýmto pôrodničkám je použitie sieťoviny, podobne ako pri trecom rošte. Pletivo stačí zošiť napr. Saturnou to želaného tvaru a zabezpečiť napr. polystyrénom, aby pletivo nepadlo na dno. Výhoda takéhoto riešenia je zjavná - pletivo môže byť oveľa väčšie ako v obchode zakúpenej pôrodničke, a celkovo je šité takpovediac na mieru. Zakúpené pôrodničky z obchodu som malými vrtákmi prevŕtal, aby medzery pre únik plôdika boli ešte širšie.
Ako substrát pre niektoré druhy poslúžia jemnolisté rastliny, steny nádrže, listy rastlín, kamene na plochu, alebo strop kamenných "jaskyniek", atď. Pre niektoré druhy rýb sa pripravujú rôzne výluhy. Neonka čierna - Hyphessobrycon herbertaxelrodi je toho názorným príkladom - pre tento druh sa často výluhy pripravujú ako napokon aj pre ostatné tetrovité.
Rozmnožovanie cichlíd je zrejme jedno z najzaujímavejších medzi rybami. Napr. samička ostriežika purpurového si vyhliadne vhodnú jaskynku, napr. kokosový orech, kde dokáže držať v papuli svoje mladé celé hodiny. Samozrejme predtým prebehlo trenie. Najmä u amerických druhov sa páry musia nájsť samé, často vydržia spolu aj celý život. Niektoré druhy kladú ikry na substrát, napr. na plochý kameň, na podnebie kameňa apod. Zospodu kladie ikry napr. princezná - Neolamprologus brichardi. Tento druh je pomerne neznášanlivý voči sebe, takže dominantné páry eliminujú svoju konkurenciu, a potom sa plnou silou pustia do rozmnožovania. Keď začnú, často v pomerne pravidelných intervaloch prinášajú nové generácie. Ich ikry sú slabo ružové, pomerne veľké, počet ikier je 20 - 100.
Veľa druhov cichlíd patria medzi tzv. papuľovce (česky tlamovce). Čiže sú to také druhy, ktoré svoje potomstvo uchovávajú vo svojej papuľke, avšak papuľovce nájdeme aj medzi inými taxónmi, napr. aj medzi druhmi rodu Betta. Ich rodičovský inštinkt je však často dosť slabý, je to samozrejme druhovo špecifické, napr. Neolamprologus brichardi, väčšina amerických cichlíd svoje potomstvo urputne bráni, na rozdiel od napr. malawijských rodov Pseudotropheus, Maylandia, Melanochromis, Labidochromis. Ikry držia poctivo v papuli, nechajú ich stráviť žĺtkový vak, pripravia ich na opustenie ústnej dutiny matky, vypustia ich.
Niekedy sa stane, že ich ešte nejaký čas opäť pozbierajú a tento jav sa môže opakovať, no keď už tak nespravia, ich rodičovský inštinkt ide veľmi rýchlo bokom. Samec, v podstate po oplodnení iba chránil samičku, ale teraz svoje mladé väčšinou pokladá za votrelcov, prípadne za spestrenie menu. Samička je na tom podobne, ona sa ale skôr "pomýli". Najprv si mladé nevšíma, akoby sa dištancovala, no časom sa môže stať, že svoje potomstvo začne prenasledovať.
Typické kaprozúbky (halančíky) nakladú ikry, ktoré v prírode jednoducho neskôr vyschnú. Impulz na vývoj zárodku donesie so sebou až opätovný dážď na začiatku obdobia dažďov. Simulácia tohto procesu je aj základom úspechu pri ich rozmnožovaní v zajatí, v našich nádržiach. Čiže po trení v akváriu je nutné ikry vybrať a umiestniť na suchom mieste. Po druhovo špecifickom čase ikry vyberieme, umiestnime do vhodnej nádrže a zalejeme vodou. Vtedy začne pokračovať reprodukcia až po vyliahnutie mladých rýb. Tieto ryby rastú veľmi rýchlo, pretože jednoročné druhy musia počas krátkej dobe dospieť a sami sa rozmnožovať.
Samičky panciernička Corydoras aeneus zbieba oplodnené ikry a dočasne ich nesie pod prsnými plutvami, ktoré má zložené do tzv. taštičky. Neskôr ich lepí na sklo a na rastliny. Pancierničky sa rozmnožujú v hejnách, patria sem druhy obľubujúce nižšiu teplotu. Známa je pomôcka ku stimulácii - nitenky a každodenné znižovanie hladiny vody a výmena vody za čerstvú studenú vodu, čo simuluje nadchádzajúce obdobie dažďov - obdobie hojnosti. Pancierničky si zväčša vlastné ikry veľmi nevšímajú, odporúča sa však, ich premiestňovať. Samozrejme veľa druhov nie je tak ľahko rozmnožiteľných: Corydoras sterbai, C. panda atď.
Najčastejšie sa v akváriách vyskytujúci prísavník Ancistrus cf. cirrhosus sa rozmnožuje v dutinách, alebo pod kamene. Chovatelia si pomáhajú napr. sklenenou fľašou, novodurovou trubkou apod. Samček si svoju samičku zvyčajne vyberie. Svoje ikry samec do istého času stráži, avšak nemá toľko prostriedkov ako veľké dravé druhy, ani nie je tak húževnatý. Avšak v bežnom spoločenskom akváriu má prísavník šancu sa rozmnožiť a poskytnúť aj potomstvo.
tags:
