Varenie bolo vždy mojím hobby a časom, kedy som dokázala vypnúť hlavu od všetkých starostí. Pretože láska sa pripravuje v kuchyni a jedlo udržuje teplo a pohodu domova. Až do momentu, keď som zostala na materskej dovolenke s prvým dieťatkom. Odrazu sa naše dni začali točiť len okolo jedla.
Ako mladá mamička, ktorá sa zrazu stala gazdinkou, som sa prirodzene začala učiť novým receptom. Tie postupy sa mi však zdali príliš komplikované, zdĺhavé, často náročné na suroviny. Chcela som navariť rýchlo, chutne, zdravo. A tak, aby chutilo celej rodine, aby som nemusela variť každému iné.
Nakoniec som si začala tie recepty vymýšľať sama a postupy čo najviac zjednodušovať, aby som netrávila celé dni len v kuchyni. A keďže som si recepty vymýšľala, chcela som si ich zapísať na jedno miesto, aby som ich nezabudla.
Milujem tradičnú slovenskú kuchyňu, odľahčujem klasické recepty a pripravujem ich výživnejšie. Predsalen, doba sa zmenila a my sme generácia, ktorá už nerobí na poli, máme k dispozícii veľa rôznorodých potravín, nielen zemiaky a cibuľu. Snažím sa recepty prispôsobiť tejto dobe, dbám na lokálnosť a sezónnosť potravín.
Recepty sa snažím tvoriť veľmi jednoducho, zväčša z piatich, šiestich základných surovín, ktoré máme bežne doma. Jedlá odľahčujem, aby nám nezaťažili trávenie, a tým pádom neodoberali energiu. Mám veľmi rada aj zahraničnú kuchyňu, najmä prímorskú - taliansku, grécku, chorvátsku.
V mojich receptoch skratky neexistujú, preto nenájdete žiadne lacné rýchle náhrady umelých chutí, ako sú vegety, bujóny a iné dochucovadlá so škodlivými éčkami. V každom recepte je vždy poctivý základ chute. Polievky či omáčky sú krásne krémové a husté, bez zásmažky z múky. Recepty však musia chutiť ako od babičky, na tom si zakladám.
Inšpirácia a motivácia v kuchyni
Som veľmi vďačná za to, že môžem ľudí inšpirovať a uľahčovať ženám prácu v kuchyni. Pre mňa sú inšpiráciou najmä moje chute. Mám rada také jedlo, ktoré chutí a vonia. Motivuje ma najmä sezónnosť potravín, keď mi v záhrade niečo dorastá, alebo idem na nákup do obchodu, prípadne keď otvorím chladničku.
Mám ten dar, že sa mi recepty rodia samé v hlave a naozaj nad nimi nemusím veľa rozmýšľať. Pravdaže, aj ja rada ochutnávam nové chute a učím sa novým postupom. Takže vždy nachádzam inšpiráciu, keď cestujeme a ja ochutnávam. Potom sa mi to v hlave začne opäť skladať tak po mojom.
Praktické tipy pre šetrenie v kuchyni
Často musíme siahať po ekonomickejších alternatívnach. Znamená však lacnejšia potravina automaticky, že je menej “zdravá”? Jeden zo spôsobov, ako šetriť financie je stravovať sa prevažne doma. Na druhej strane, jedenie v reštaurácii môže výrazne šetriť čas.
Odporučila by som napr. tofu, ktoré je pomerne lacné a rýchle na prípravu. Dá sa pripraviť napr. so sezónnou restovanou zeleninou a ryžou alebo sa hodí aj do rôznych omáčok so zeleninou typu curry.Strukoviny, ktoré spomána Miška, sú tiež výbornou nutrične bohatou surovinou.
Hodia sa do prípravkov či polievok, ale hodia sa aj do letných šalátov alebo z nich môžeme pripraviť chutné karbonátky, nátierky a dajú sa dokonca použiť aj pri príprave dezertov - napr. také fazuľové brownies Vás môže milo prekvapiť (úsmev).Zaujímavou a cenovo výhodnou ingredienciou sú aj celozrnné obilniny napr.
Konzumácia mäsa stúpa priamo úmerne so životnou úrovňou krajiny. Možno aj vám starí rodičia hovorili o tom, ako bolo mäso pre ich vzácne a mali ho maximálne raz za týždeň. Dnes je bežnou súčasťou nášho jedálnička a z nutričného hľadiska v ňom má určite svoj význam (okrem často spomínaných bielkovín, je aj dobrým zdrojom dobre vstrebateľného hemového železa).
Na druhej strane, u ľudí bez zdravotných obmedzení nie je potrebné mať ho na tanieri každý deň. Čoraz viac ľudí sa vydáva na cestu tzv. flexitariánstva. Pokiaľ budeme rozumne kombinovať rastlinné bielkoviny, bielkoviny z vajec a mliečne výrobky, môžeme mať vo výsledku veľmi pekne vyskladaný, pestrý a nutrične hodnotný jedálniček aj bez toho, aby sme mali mäso na tanieri každý deň.
- Ak nakupujeme v zľave, ušetríme.
- Ak však niečo nekúpime vôbec, ušetríme ešte viac.
- Najdrahšia potravina je tá, ktorú sme kúpili, nezjedli a vyhodili.
Priemerná 3-členná slovenská rodina tak každý rok vyhodí do koša približne 500€. To je suma, za ktorú by sme si mohli dopriať poriadne výživný nákup! Boj proti plytvaniu začína už v doma - užitočné môže byť naplánovanie si jedálnička na týždeň dopredu.
Na základe toho, čo chcete variť a čo vám doma chýba si následne môžete spísať nákupný zoznam, podľa ktorého sa v obchode môžete orientovať, zefektívniť tak nakupovanie a vyhnúť sa spontánnemu nakupovaniu na základe lákavých reklám a akcií. Nákupný zoznam môže byť užitočný aj vtedy, keď idete nakupovať hladní (máme tendenciu preceňovať svoj apetít) alebo keď na nákup posielate neskúseného partnera/partnerku.
Veľa spraví aj správne skladovanie potravín. Naštudujte si, ako jednotlivé potraviny správne skladovať, aby vydržali čo najdlhšie čerstvé. Mrazené potraviny uložte prednostne do mrazničky, čerstvé mäso a ryby uchovávajte na najchladnejšom mieste chladničky (spodná polica) a exotické ovocie skladujte pri izbovej teplote podobne ako aj paradajky.
Pri ukladaní potravín do chladničky a špajze je tiež praktické zoraďovanie podľa trvanlivosti - skontrolujte dátum spotreby a výrobky, ktorým sa končí záruka presuňte dopredu, aby ste po nich siahli čo najskôr.
Pri trvanlivých potravinách, medzi ktoré patria sušené, konzervované alebo mrazené výrobky (napr. cestoviny, oleje, mrazená zelenina, rybacie konzervy a pod.) sa nemusíte báť nakupovať “do zásoby” nakoľko pri správnom skladovaní je konzumácia týchto potravín bezpečná aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.
Potraviny, ktoré rýchlo podliehajú skaze ako sú napr. mliečne výrobky, nebalené pečivo či čerstvé mäso, je lepšie kupovať v menšom množstve, aby ste ich stihli skonzumovať do uplynutia dátumu spotreby.
Tipy na využitie zvyškov v kuchyni
Naučte sa využiť “zbytky” v kuchyni! Z prezretých banánov môžeme vyrobiť napr. banánové lievance, koktail či banánový chlebík. Zo “zvädnutej” zeleniny si môžeme pripraviť domáci vývar, ktorý sa bude hodiť na prípravu polievok, omáčok či rizota. Zo staršieho pečiva môžeme pripraviť žemlovku alebo vyrobiť strúhanku.
tags: #Cestoviny
