Všetkým deťom v tej dobe známy, ako sladký raj Československých cukroviniek. Veď kto by nepoznal Figaro. Hádam každé dieťa vedelo, že odkiaľ sú cukríky v obchodoch. No predsa z Figara. Dnes je v našich obchodných reťazcoch toľko cukroviniek, že sa človek pri ich nákupe takmer nedíva, že kto to vyrába, ale hľadí sa skôr na cenu a či to pochádza z Francúzka, Nemecka, alebo Poľska je poväčšine jedno. Ale nie za čias socialistického Československa.
História Figara siaha až k 19. storočiu, ale najväčší rozmach Figaro zaznamenalo na počiatku 20. storočia, kde jej najväčšiu výrobnú produkciu za Rakúska Uhorska predstavovali mliečne karamelky, ktoré sa vyrábali samozrejme ako inak, ručne. A v tej dobe sa predávali aj v automatoch na železničných staniciach.
Založenie a začiatky
Príbeh bratislavskej továrne Figaro sa začal písať už koncom 19. storočia, kedy sa sem v roku 1896 rozhodol expandovať nemecký výrobca cukroviniek Stollwerck. Podľa informácií Figara bola tzv. „Císarskokráľovská rakúsko-uhorská dvorná továreň na čokoládu bratov Stollwerckových“ postavená za 300-tisíc mariek a „štartovalo“ sa tu s výrobou známych cukríkov - mliečnych karameliek, štolveriek, ale aj marcipánu a pepermintových cukríkov. Denne sa tu zabalilo „len“ 25 kilogramov cukríkov.
Už vo svojich začiatkoch vyrábala rôzne sladkosti pre obyvateľov vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Každý kúsok čokolády mal svoju cenu, bola to luxusná potravina určená pre vyššie vrstvy, no napriek tomu bolo snahou fabriky vyrábať lacné cukrovinky ako pepermintové a karamelové cukríky dostupné pre všetkých. Podnik mal výbornú strategickú polohu, dostal vtedy aj finančnú injekciu vo výške vtedy neuveriteľných 300 000 mariek. Podpora však nevznikla len tak, bratislavská továreň bola pobočkou firmy Stollwerck, ktorá chcela rozšíriť svoju produkciu.
Firma vyrábala sladkosti rôzneho druhu. Nielen kvalitnú a luxusnú čokoládu určenú pre samotný cisársky dvor, ale aj obľúbené karamelové „štolverky“, ktoré predstavujú nočnú moru pre nejedného rodiča. Možno aj tebe tento cukrík niekedy uviazol v krku a vieš, že to nie je žiadna sranda. Koncom 19. storočia sa v podniku začali vyrábať rôzne marcipánové dobroty, čokolády, pralinky aj lacnejšie sladkosti určené pre bežný ľud. Všetko to vyzeralo rozprávkovo.
Už v predvojnových rokoch sa produkcia rozšírila na 2300 ton výrobkov a viac ako 700 zamestnancov, pričom sa rozširoval aj sortiment. Okrem už spomínaných sladkostí už z továrne vychádzali do sveta aj oplátky, kandizované ovocie, čokolády a iné sladkosti. S druhou svetovou vojnou prišli na výrobné linky aj džemy či marmelády a v tom čase sa tu spracúvalo až 500 vagónov ovocia.
Kríza a znárodnenie
V 30-tych rokoch 20. storočia svetom otriasla silná hospodárska kríza. Tá sa dotkla takmer všetkých podnikov a predchodca Figaro nebol výnimkou. O prácu prišlo množstvo ľudí, no firme sa v roku 1937 podarilo postaviť na nohy. V decembri 1944 sa karta zas obrátila. Továreň bola zbombardovaná Červenou armádou a utrpela obrovské finančné straty.
Až do roku 1945. Vtedy nastali ťažké časy. Továreň bola zbombardovaná, neskôr sa dostala do držania Červenej armády, nasťahovali sa do nej vojaci a nakoniec bol na základe Benešových dekrétov celý závod skonfiškovaný. Celková škoda dosiahla 24 miliónov korún, avšak ani to ju úplne nezruinovalo. Podnik opätovne zažíval vzlety a pády.
Éra Figaro
Značka Figaro uzrela svetlo sveta až v roku 1958, kedy sa s bratislavským závodom spojili Piešťany aj Trnava a v 60. rokoch sa obľúbený brand stáva súčasťou Československých čokoládovní, ktoré združovali všetky československé továrne s cukrovinkami. V roku 1948 sa fabrika stáva súčasťou Slovenských závodov na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky, v roku 1958 dostáva bratislavský závod názov Figaro.
Dôležitým míľnikom bol aj rok 1948, kedy sa fabrika stala súčasťou celoslovenského podniku „Slovenské závody na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky“. Následne sa v roku 1958 bratislavský závod zlúčil so závodmi Figaro v Trnave a Piešťanoch a bol premenovaný na Figaro. V roku 1963 sa fabrika stala súčasťou kolosu Československé čokoládovne, ktorý združoval všetkých česko-slovenských výrobcov cukroviniek.
To najvýznamnejšie v histórii Figara, čo si určite mnohí naši rodičia pamätajú, prišlo v roku 1985. Ročná produkcia prekročila 18 000 ton výrobkov a Figaro Bratislava dosiahlo 36 % podiel na celoštátnej výrobe kakaa a 20 % podiel v tabuľkových čokoládach.
Pamätáti si na ich chuť? Ja áno. Boli vynikajúce. Vynikajúce čokolády, cukríky, ktorých nikdy nebolo v detských vreckách dosť. Figaro vyrábalo čokoládu, kakao, marcipán, rôzne cukrovinky, oblátky a ikandované ovocie. Vo výrobe cukroviniek prevládali dropsy, furé, karamelky, želé, fondánové salónky a nečokoládové dražé.
Transformácia po roku 1989
Následne v roku 1992 došlo k založeniu akciovej spoločnosti Figaro a 67 % akcií získal Jacobs Suchard, ktorý značku v roku 1993 spojil s Kraft General Foods Europe. V roku 1992 vzniká celoslovenský národný podnik Figaro so sídlom v Bratislave. Vznikol zlúčením dvoch závodov v Trnave a Piešťanoch. A keďže sme žili v Československu, podnik sa stal súčasťou Československej čokoládovne, ktorá združovala všetky továrne na cukrovinky. Ďalším míľnikom sa stal rok 1992, kedy v rámci privatizácie vznikla spoločnosť Figaro tak, ako ju poznáme dnes. Až 67 percent akcií získal Jacobs Suchard, ten sa o rok neskôr spojil s Kraft General Foods Europe.
Spoločnosť sa totiž rozhodla pre svoje trhy s čokoládovými produktami používať označenie Mondelez (s vlnovkou nad druhým "e"), a tak dnes na "sladkej" adrese Račianska 44 nenájdete ani spoločnosť Stollwerck, ani Figaro, ani Jacobs Suchard, ani Kraft Foods, ale Mondelez Slovakia, a.
Ani to však nie je všetko. Pôvodom americký koncern Kraft Foods sa v roku 2012 rozhodol rozdeliť na dve spoločnosti. Samotný Kraft Foods ako veľká potravinárska spoločnosť zostala pôsobiť v Severnej Amerike, zatiaľ čo na náš trh prišiel Mondelēz International. „Do nášho začiatku sme dostali obrovskú šancu. Predseda predstavenstva Kraft Foods Slovakia Jozef Polievka vtedy pre TREND prezradil: „Mondelēz International je skvelý a jedinečný názov, ktorý vystihuje nielen to, že 80 percent predajov spoločnosti sa realizuje mimo územia Severnej Ameriky, ale zároveň výborne vystihuje veľkú myšlienku, že cukrovinky, ktoré vyrábame, môžu drobné okamihy v našich životoch zmeniť na väčšie, radostnejšie a výnimočnejšie. Značka Figaro teda v súčasnosti funguje pod hlavičkou Mondelēz Slovakia, ktorá je súčasťou Mondelēz International.
„Jej obrat v roku 2016 bol 26 miliárd amerických dolárov a je popredným svetovým výrobcom čokolády, sušienok, žuvačiek, bonbónov a rozpustných nápojov. V štyroch továrňach, dvoch obchodných jednotkách a centre zdieľaných služieb zamestnáva takmer 2,5 tisíc ľudí a obchodné zastúpenie firmy tu predáva 430 produktov pod 19 značkami.“ Peknými tržbami sa však môže pochváliť aj samotný Mondelēz Slovakia. Tie v roku 2016 predstavovali takmer 55,3 milióny eur, z čoho čistý zisk bol viac ako 125-tisíc eur. Ak nevieš, ktoré známe značky cukroviniek by si mal pod Mondelēz Slovakia zradiť, tak je to napríklad obľúbená fialová čokoláda Milka, Horalky, Bebe, Oreo či Miňonky.
„Pre spotrebiteľov sú určené predovšetkým drobné a samostatne balené čokoládové špeciality, ktoré sú vzhľadom na veľkosť náročné na výrobu aj zabalenie. Preto vo fabrike v posledných rokoch najviac investujeme do technológií, a posilňujeme predovšetkým znalosti a technické zručnosti z oblasti balenia produktov,“ povedal minulý rok riaditeľ fabriky Figaro, Martin Hric.
Podľa informácií tovarnapredaj.sk z tlačovej konferencie, ktorá prebehla minulý rok v septembri, sa zvyšovanie produkcie bratislavskej fabriky z roka na rok zvyšuje, pričom v roku 2016 pokorila v objeme produkcie svoj historický rekord. Ten v roku 2017 plánovala navýšiť ešte viac a pomôcť jej v tom malo niekoľko nových produktov z radov významných zahraničných značiek. Či sa to podpísalo na číslach z posledného roka ešte známe nie je.
Súčasnosť
Bratislavskou Račianskou ulicou sa šíri vôňa povestnej značky. Sladký a ťažký pach sa nesie vzduchom a po toľkých rokoch patrí k zabehnutému chodu ulíc. Okrem červeno-hnedých obalov tabuľkových čokolád sa vo fabrike spracováva aj ovocie, ktoré sa mení na kandizované, rôzne cukríky a želé. Na pásoch však nájdeš aj iné značky, ako napríklad Milka. Svetovoznáma čokoláda vychádza spod rúk rovnakých zamestnancov, ako tá Figaro.
Slovenské Figaro vyrába v dnešných dňoch až 52-tisíc ton čokoládovej hmoty ročne. Spracováva kakaové bôby s pôvodom z Ghany, Pobrežia Slonoviny, Brazílie, Indonézie, Indie a Dominikánskej republiky. Pridané mlieko je od rakúskych a nemeckých kráv. To neriedia, ako v niektorých iných veľkých spoločnostiach, a preto je ponúkaná kvalita výrobkov nadštandardná.
„Keď som prišiel do závodu v roku 1996, vyrábali sme 16-tisíc ton čokoládovej hmoty. Dnes vyrobíme 52-tisíc ton. Keby sme týmto množstvom naplnili vlak, bol by dlhý ako z Bratislavy do Nového Mesta nad Váhom.
Iba 10% ročne vyrobeného objemu skončí na slovenských pultoch. Zvyšok, predovšetkým hmota a likér, ale i ďalšie výrobky, sa exportujú na zahraničné trhy. Najčastejšie hmotu vyvážame do členských krajín EÚ, ale aj do Číny a Kanady.
Mondelēz pôsobí vo viac ako 150 krajinách a je majiteľom kvanta značiek, ktoré sa nesústreďujú len na výrobu cukroviniek, ale aj iných pochutín, ako napríklad chipsov, krekrov a pod.
tags:
