Slovensko má za sebou niekoľko potravinových škandálov. Vajcia z nelegálneho chovu, cestárska soľ v potravinách, alebo kuracie mäso plné vody. To je len niekoľko príkladov toho, čo sme ochotní, chceme alebo musíme jesť.
Kvalita potravín na Slovensku
Dámy a páni, nebolo to asi veľmi lichotivé hodnotenie kvality našich potravín a toho, čo naozaj musíme, môžeme a chceme asi jesť. Aj tí diváci sa vyjadrili, že to, čo u nás je, nie je vždy teda pre zákazníka spoľahlivé a zaujímavé a nie je spokojný. Tým voľným pohybom tovaru a potraviny medzi ne patria, určite sa zmenila situácia aj na Slovensku.
Slovenská republika dováža viacej ako 50 percent potravín. Teda tá sebestačnosť stále klesá a to, čo sa dováža, musí byť pre niekoho zaujímavé. Bohužiaľ, ten zákazník je posledný v tom potravinovom reťazci a on vlastne musí brať tú koncovku.
Pán minister, keď ste počúvali tú anketu, ktorú sme robili medzi ľuďmi, tak naozaj, objavilo sa tam slovné spojenie smetisko Európy. Keď si zoberieme stav pred rokom 1989, kedy Slovensko a Československo bolo sebestačné a vlastne bolo ešte aj exportujúcou krajinou v oblasti potravín. Dneska zabezpečujeme len 46 percent potravín, tzn. ročne Slováci vynakladajú zhruba 4 miliardy euro na dovozové potraviny, ktoré sa konzumujú v slovenských domácnostiach, čo v podstate znamená, že Slovensko sa stalo takým odbytišťom pre dovozové potraviny.
Hovoríte o tom, že jedným z dôležitých aspektov, prečo sme tým a ja to teraz nazvem odpadkovým košom Európy je dovoz potravín a všetci vieme, že ide o poľské mäso, čínske mäso, o mäso z Brazílie, ktoré nespĺňa ani zďaleka tie normy, ktoré by malo. Pán redaktor, vybrali ste jedno zrniečko z tej zložitej mozaiky. Čiže ešte raz opakujem, napríklad výrobky potravinové, ktoré sa predávajú pod značkou obchodného reťazca, kedysi znamenali záruku kvality pre spotrebiteľa, lebo ten obchodný reťazec si nedovolil pokaziť meno z hľadiska kvality. Dneska je to skôr opak. Dneska cez značky, obchodné značky obchodných reťazcov sa dostávajú na pulty rôzne kvality, ale hlavný dôraz sa tam berie na cenu, čiže je to automaticky na úkor kvality takýchto výrobkov.
Je to vec receptúry, vec takzvaného potravinového kódexu. Aj u nás sa dajú kúpiť párky, kde je 10 percent svalovej bielkoviny a dajú sa kúpiť párky, kde je 80 percent. Čiže zákazník sa musí rozhodnúť a to isté platí aj o tej šunke. Aj u nás je šunka, ktorá obsahuje 90 percent svalovej bielkoviny od slovenského výrobcu, len tu si musíme spytovať aj my zákazníci ešte trošku svedomie, pretože ten rakúsky, mali ste na mysli susedov, ten si nekúpi slovenskú šunku a ani výrobca ju nemá šancu umiestniť na rakúskom trhu, pretože rakúsky spotrebiteľ si kúpi len tú rakúsku.
Stravovacie návyky na Slovensku
Vy dlhodobejšie sledujete vývoj stravovania na Slovensku, či naozaj sa stravujeme podľa tých zásad, o ktorých sa budeme rozprávať. Naozaj sa Slováci alebo obyvatelia Slovenska riadia tým, čo hovoril pán BÍREŠ, že nakupujú podľa ceny a nie podľa kvality? Tak čo máme takú poradenskú ambulanciu, tak by som povedala, že tá staršia generácia určite. Tá sa riadi podľa ceny. Potom je tá stredná vrstva, ktorá je na tom finančne lepšie a tá už vyhľadáva skôr tú kvalitu, na tej cene až tak nezáleží, ale väčšina obyvateľstva, väčšina teda tých našich klientov poradne sa riadi cenou. Žiaľ.
Trendy v stravovaní
Je to vývoj, ktorý nastal za ostatné roky alebo nastal s nástupom ekonomickej krízy, že sa tie stravovacie návyky menia a že naozaj ľudia tým, že potrebujú šetriť, nakupujú podľa ceny a nie podľa kvality? Vyhľadávajú skôr rôzne akciové, také akcie, čo sa v tých veľkoobchodoch realizujú. No je to tak by som povedala taký 5?ročný trend, odkedy sem nastúpili tieto reťazce obchodné a proste tieto akciové rôzne ceny sa objavili. Ďalšia chyba možno je aj to, že na tom balení tej potraviny je veľmi malým písmenom písané, kto je výrobca, odkiaľ ten tovar pochádza, aké je zloženie. To je takým malým písmom, že tí starší ľudia a vôbec aj tá stredná generácia, nemá šancu to ani prečítať, že pôvod tovaru a podobne.
Dá sa podľa vás stravovať kvalitne aj za menej peňazí? Dá, určite že sa dá. Dieťaťu dávame príležitosť učiť sa jesť samostatne: napr.: ovocie a zeleninu môže hryzkať vo forme plátkov či tyčiniek. Rado si pochutná aj na nesolených kukuričných chrumkách, ktoré môžete podávať ako odmenu na maškrtenie za zjedený obed.
Stravovanie detí: Čo by sa nemalo vyskytovať v jedálničku
Tým, čo deti jedia už od prvých príkrmov, nebudujeme len ich zdravotný základ, ale najmä stravovacie návyky. Žiadny rodič predsa nechce, aby ich dieťa malo v mladšom veku či v dospelosti obezitu, cukrovku a ďalšie ochorenia. Ich pôvod potom netreba netreba hľadať len v dedičnosti, ale aj v životnom štýle človeka, ktorý tvorí predovšetkým strava. Dieťa nie je zmenšenia dospelého. Jeho tráviaci systém ani obličky nie sú ešte vyvinuté a tomu má byť prispôsobené aj jeho stravovanie. Unáhlené kroky nedočkavých mamičiek alebo prvé odmietanie stravy detí, vedú často k tomu, že sa deťom dostanú priskoro potraviny, ktoré nie sú schopné dobre tráviť a zbytočne zaťažujú telo.
10 najhorších potravín v detskej strave od 0 - 3 rokov
- Ochutené mliečne výrobky plné farbív a cukru (termixy, kupované ochutené tvaroháčiky, ovocné jogurty, pudingy a pod.)
- Údeniny ako šunka, salámy, klobása a určite nie párky, ani tie s označením pre deti
- Sladené nápoje
- Polotovary
- Vyprážané jedlá, čipsy
- Priemyselné sladkosti
- Celozrnné pečivo, či naturálna ryža do 1 roka, neskôr tiež len občasne u detí
- Divina, vnútornosti
- Hríby či klíčené potraviny
- Tavené syry
Budovanie správnych stravovacích návykov
Ono vôbec platí, že to obdobie do 3 rokov tvorí len základ osobnosti dieťaťa, ale aj jeho stravovacích návykov. Deti treba učiť nielen kvalitnej strave a hovoriť s nimi o nej, ale rozprávať im aj o jej pôvode (napríklad s pomocnými knižkami pre deti o zeleninke), ukazovať im ako rastie, ako funguje kolobeh prírody.
Potom aj sezónna strava bude mať pre nich logický zmysel. Sú veci, čo sa papajú v lete, iné na jeseň. Všetko to má svoj význam. Ovocie a zelenina, ktoré rastú v aktuálnom ročnom období (počas zimy uskladnené z leta a jesene) a v našich zemepisných šírkach sú preto skutočne správnou voľbou všetkých rodičov, ktorí chcú dopriať deťom len to najlepšie - vitamíny a látky pre ich zdravý vývin.
Problémom však býva konzumácia zeleniny, ktorá by mala byť už od prvých príkrmov preferovaná. Zaoberám sa stravou detí do 3 rokov, keďže to je obdobie dôležitého vývinu, budovania si imunity i vzťahu k jedlu a stolovaniu ako takému. Všetko má v rukách mama a rodina. To, čo sa “naleje“ do dieťatka v tomto veku, tam ostane ako silný základ. Je oveľa ťažšie predstaviť mrkvu trojročnému ako polročnému dieťaťu.
Potraviny, ktoré by mali byť pre deti TABU
Huby ani klíčky v strave detí do 3 rokov určite nemajú čo robiť. Huby sú zdrojom plesní a ťažkých kovov. Klíčky predstavujú hrozbu v podobe nebezpečných mykotoxínov. Všetky tieto látky výrazne zaťažujú detský organizmus a môžu viesť ku vzniku vážnych zdravotných problémov. Niektorí pediatri dokonca pri hubách posúvajú hranice až na 5 rok a to i pri šampiňónoch. Rovnako rizikovou kategóriou je divina a vnútornosti.
Netreba sa ale báť orechov. Už od roku je fajn začať napríklad s mandľami. Avšak ide o malé množstvo a vždy pred konzumáciou ich treba na noc namočiť a ráno premyť, alebo ak nenamáčame, krátko opražiť. Práve orechy sú zdrojom kvalitných rastlinných bielkovín, okrem toho sú bohaté na kvalitné tuky a minerálne látky, ako napr. vápnik, horčík či železo. Taktiež treba klásť dôraz na kvalitné tuky (predovšetkým kvalitné nenasýtené tuky). Je dôležité vyhýbať sa veľkému množstvu nasýtených tukov, ktoré sa nachádzajú v mäse či mliečnych výrobkoch a trans-tukom, na tie sú vo veľkej miere “bohaté“ cukrovinky a priemyselne upravované potraviny.
V žiadnom prípade by teda nemali byť súčasťou detskej stravy hranolčeky či sladkosti, ktoré sú plné tukov a rozhodne nepredstavujú základ zdravej výživy pre najmenších. Existujú zdravšie alternatívy mrkvových či zelerových hranolčekov, čo sa týka sladkých potravín, k tomu sa dostaneme nižšie.
Budete prekvapení, ale aj navonok zdravé smoothies sa deťom konzumovať neodporúča. Je to veľká koncentrácia zeleniny či ovocia, ktorú inak dieťa nezje a obyčajne tam býva piate cez deviate, čiže kombinácie ťažko stráviteľné alebo veľa exotiky. Deťom majú piť hlavne vodu, či materské mlieko. V chorobe sú fajn aj bylinkové čaje. Deťom žijúcim v našich klimatických podmienkach neodporúča konzumovať ani citrusové plody . Vitamín C je hojne zastúpený aj v našich potravinách, akými sú kapusta či iná "naložená " zelenina, tzv. pickles.
Sladiť, koreniť, soliť?
Je potrebné naučiť dieťa stravovať a rozlišovať, ktoré potraviny sú preň najvhodnejšie. Okrem toho však mnohí rodičia zabúdajú aj na návyky v stolovaní. Je dobré rozvíjať aj spoločenský návyk stravovania, čiže papáme pri stole spolu, nie s počítačom. Na ihrisku si k olovrantu trebas sadnúť a nebehať s lyžičkou v ruke za dieťaťom. Ide o vedomé jedenie a stolovanie. Netreba sa ani báť ísť s malým dieťaťom do reštaurácie a učiť ho správať sa slušne aj tam.
Čo sa týka dochucovania jedál, pre deti do 3 rokov by sme tak mali robiť minimálne. Soliť a koreniť skutočne iba s mierou , ba takmer vôbec. Dieťa by si malo zvyknúť a obľúbiť chute prírody také, aké sú, len tak nebude mať neskôr problém s odmietaním a skutočne s radosťou zje, čo mu na tanier položíte.
So sladením treba čakať, a to čím dlhšie, tým lepšie. Je jedno aké sladidlo používate - trstinový, kokosový cukor alebo med, či melasu. Kupované sladkosti nemajú v tomto vekovom období čo robiť v rukách detí. Určite sa im v živote nevyhnú, ale je škoda im ich predstavovať už takto skoro, a síce do troch rokov života. Ako sladkosti je dobré používať ovocie, v zime sušené ovocie alebo sušené mrazom. Konzumácia cukru u malých detí výrazne vyčerpáva pankreas, spôsobuje rozvoj detskej cukrovky či obezity.
Po prečítaní odporúčaní však netreba mať zo stravovania detí paniku. Platí dobrá zásada ,, pomaly ďalej zájdeš", materská intuícia a hlavne domáca pohoda.
tags: #Deti
