Ak ste sa doteraz nestretli s článkami o folklóre a zvykoch našich predkov, práve vám sú určené nasledujúce riadky. Našim cieľom je osveta v širokých vrstvách, odborníci si isto nájdu podrobnejšie zdroje informácií.
Ak by sme sa vybrali pred sto rokmi pod vrcholce Tatier, našli by sme tam plnokrvný živý folklór v obliekaní, ale aj vo zvykoch. Tatranská príroda vie byť drsná, ale aj zázračne krásna. A takto by sa dalo pomenovať aj premietnutie tunajších podmienok do ľudových zvykov.
Prvé dochované zmienky o obci pochádzajú z roku 1280. Pôvod terajšieho názvu Štrba nebol zatiaľ objasnený.
Práce na poli a život detí
Práce na poli sa striktne delili na mužské a ženské. Muži mali na starosti kosenie lúk, prácu v lese, oranie, i zváženie úrody a sena. Ženy hrabali a starali sa pri prácach o jedlo a malé deti, ktoré spali v poľných kolískach. Staršie deti už zapájali do práce.
Samozrejme, že k práci na poli si obliekali jednoduché krojové súčasti z domáceho ľanového plátna. Muži košele so širokým rukávom a širšie ľanové letné gate, ženy mali jednoduché oplecká a sukne i zastery zhotovené z praktickejších látok.
Bielenie patrilo k bežným pracovným činnostiam, hlavne v letných mesiacoch. Bielilo sa tak, že sa plátno rozprestrelo na slnku a polievalo sa vodou.
Páračky a periny
Páračky patrili k Štrbe od nepamäti. V princípe sa tu dozvedeli ľudia o poslednom dianí za rok. Ženy čistili perie, muži, ak sa vyskytli, tak väčšinou na páračkách boli „prísediaci“. Ponúkali pálené alebo vymýšľali kulehy. Základom výbavy pre každú nevestu totiž boli hotové periny. Keďže v tomto kraji boli mnohodetné rodiny, tak každú chvíľu bola potrebná nová výbava.
Prenášanie perín - „duchien“ do nového domova nevesty bola záležitosť žien „periniarok“. Duchny prenášali buď takto osobitne, previazané ľanovou plachtou cez chrbát, alebo spoločne aj s ostatnou výbavou na voze. Sprevádzala ich rezká muzika. Ženy šli so spevom a prizerajúcim sa na ulici ponúkali pálené a drobné koláče. K tomuto obradu prenášania perín samozrejme patrilo aj príslušné ustrojenie, úprava a pokrytie hlavy.
Svadobné zvyky
Mládenci - povolanci na povinnú vojenskú službu. Ich znakom sú regrútske perá a drevený vojenský kufor.
Ženíchovi sú nápomocní družbovia, aby presvedčili mamku a otca aby pustili dcéru s nastávajúcim do nového gazdovstva, kde pre mladú ženu začína nový život. Pýtanie nevesty.
V deň svadby prišiel ženích a jeho družina vypýtať nevestu od rodičov a požiadať o ich požehnanie. Svadobní rodičia z oboch strán udelili požehnanie krížikom na čelo a tak vlastne vyprevadili nevestu i ženícha.
Významné osobnosti a pamiatky
V obci sa narodili aj významné osobnosti, ktoré majú odhalené na príslušných budovách obce pamätné tabule: Dr. Juraj Curiani, osobný priateľ J.A. Komenského, Dr. Ľudovít Markušovský - objaviteľ nosového zrkadla, Pavel Tomko - básnik a aktivista v celoslovenskom hnutí ev. mládeže, Dr.
Z pôvodných architektonických pamiatok v obci nájdeme ev. a.v. kostol z roku 1784, rím. - katolícky kostol sv. Ondreja z roku 1844, zachovala sa aj pôvodná štrbská drevenička, zrubová stavba, ktorá bola vyhlásená za chránenú kultúrnu pamiatku.
tags: #Deti
