Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najväčšie prírodné unikáty a krásy Slovenska. Čo sa hĺbky a dĺžky týka, jaskyňa patrí medzi najväčšie ľadové jaskyne na svete. Jedna z unikátnych jaskýň svetového významu sa nachádza aj u nás na Slovensku. Určite ste už počuli o Dobšinskej ľadovej jaskyni v národnom parku Slovenský raj. Obrovské masy ľadu pomerne v malej nadmorskej výške vás nielen prekvapia, ale v horúcom dni aj poriadne schladia.
Nachádza sa na juhozápadnom okraji Národného parku Slovenský raj v Spišsko-gemerskom krase. Dobšinská ľadová jaskyňa je súčasťou systému Stratenskej jaskyne. Leží na území Národnej prírodnej rezervácie Stratená v Národnom parku Slovenský raj.
Vznik a Charakteristika Jaskyne
Vytvorila sa v druhohorných strednotriasových svetlých steinalmských a wettersteinských vápencoch stratenského príkrovu pozdĺž tektonických porúch a medzivrstevných plôch. Hlavnú časť jaskyne predstavuje obrovská dutina klesajúca od povrchového otvoru do hĺbky 70 m. Vznikla preborením skalných podláh medzi chodbami, ktoré vytvoril ponorný paleotok Hnilca v niekoľkých vývojových úrovniach. V súčasnosti je z väčšej časti vyplnená ľadom, miestami siahajúcim až po strop a rozdeľujúcim jaskyňu na samostatné časti (Malá a Veľká sieň, Ruffínyho koridor, Prízemie). Čiastočne zaľadnený je Zrútený dóm, ktorého severozápadný okraj zasahuje pod neďaleké prepadlisko Duča. Horné nezaľadnené časti jaskyne tvoria prevažne horizontálne chodby a siene s typickými riečne modelovanými oválnymi tvarmi a stropnými korytami.
Podmienky pre zaľadnenie vznikli pravdepodobne v stredných štvrtohorách po zrútení stropov a prerušení chodby medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou. Tým sa vytvoril klesajúci vrecovitý priestor so stagnáciou studeného vzduchu, ktorý do podzemia prenikal cez horný otvor vytvorený zrútením časti stropu (terajší vchod do jaskyne). Zamŕzaním presakujúcich zrážkových vôd sa podzemný priestor zaľadnil.
Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha je 9772 m2, objem ľadu viac ako 110 100 m3. Najväčšia hrúbka ľadu 26,5 m je vo Veľkej sieni. Vrstevnatosť ľadu sa tvorí v závislosti od priesaku zrážkových vôd počas jednotlivých rokov. Na styku s horninovým podložím nastáva úbytok ľadu odtápaním. Plynulá výmena ľadovej výplne trvá údajne 1700 až 2000 rokov. Ľad sa pomaly pohybuje od vchodu, Malej a Veľkej siene smerom do Prízemia a Ruffínyho koridoru (2 až 4 cm za rok).
| Časť jaskyne | Teplota vzduchu | Relatívna vlhkosť |
|---|---|---|
| Zaľadnená Veľká sieň | -3,9 °C až +0,2 °C | 75% až 90% |
| Spodné časti jaskyne | Pod bodom mrazu | - |
| Nezaľadnené časti | +0,8 °C až +3,5 °C | 85% až 98% |
Priemerná ročná teplota vzduchu v Dobšinskej ľadovej jaskyni sa pohybuje od -4 °C do 3,5 °C a relatívna vlhkosť vzduchu od 75 až do 98 %, podľa toho, v ktorej časti jaskyne sa pohybujete. Teplota v zaľadnených častiach jaskyne sa totiž pohybuje v rozpätí -3,9°C až -0,2°C. V nezaľadnených častiach je o čosi teplejšie, tesne nad bodom mrazu, od 0,8°C do 3,5°C.
História a Súčasnosť
Dobšinská ľadová jaskyňa je najvýznamnejším zimoviskom netopiera fúzatého (Myotis mystacinus) a netopiera Brandtovho (Myotis brandtii) v strednej Európe. Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie zimoviská netopierov nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Doposiaľ tu bolo zistených 12 druhov netopierov.
Otvor do jaskyne pod názvom „ľadová diera“ bol známy oddávna. Do podzemia však zostúpil až E. Ruffíny v sprievode G. Langa, A. Megu a F. Fehéra v roku 1870. Zásluhou mesta Dobšiná jaskyňu sprístupnili už v roku 1871. Pokusy s jej elektrickým osvetlením sa začali v roku 1881. Riadne elektrické osvetlenie zaviedli v roku 1887. Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete. Prvá jaskyňa Európy s elektrickým osvetlením (od r. 1887).
Hneď od objavenia pútala veľkú pozornosť odbornej i širokej verejnosti a navštívili ju mnohé vtedajšie významné osobnosti - P. O. Hviezdoslav, S. H. Vajanský a ďalší. V roku 1890 sa vo Veľkej sieni konal koncert na počesť Karola Ľudovíta Habsburského. Známa bola aj letným korčuľovaním, ktoré sa prvýkrát uskutočnilo v roku 1893. Až do roku 1946 bolo v ľadovej jaskyni povolené počas celého roka korčuľovanie pre verejnosť. Zaujímavosťou jaskyne je skutočnosť, že do roku 1946 v nej bolo počas celého roku povolené korčuľovanie pre verejnosť a v 50. rokoch 20. storočia slúžila ako tréningové miesto pre krasokorčuliarov.
V roku 2000 bola zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO ako jedinečný prírodný unikát. Na 24. zasadnutí Výboru pre svetové dedičstvo v austrálskom meste Cairns bol v novembri 2000 odsúhlasený projekt na rozšírenie lokality svetového prírodného dedičstva “Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu” (schválený v roku 1995 v Berlíne) o Dobšinskú ľadovú jaskyňu.
Dobšinská ľadová jaskyňa sa spája aj so strieborným plátnom a s jednou zo slávnych filmových rozprávok Popolvár najväčší na svete. Dobšinská ľadová jaskyňa poskytla kulisy natáčaniu rozprávky Popolvár najväčší na svete. Vznikla v slovensko-nemeckej koprodukcii, v roku 1982 ju režíroval Martin Ťapák na motívy slovenskej ĺudovej rozprávky Pavla Dobšinského.
Praktické Informácie pre Návštevníkov
Do jaskyne vstupujeme zo severného svahu vrchu Duča v nadmorskej výške 969 metrov. Ku vchodu do jaskyne, nazvaného Ľadová diera, treba vystúpiť po serpentínovom chodníku s prevýšením 130 metrov. K jaskyni sa dostanete z osady Dobšinská ľadová jaskyňa v Slovenskom raji. Výstup k jaskyni od parkoviska trvá asi 25 minút, počas ktorých prekonáme prevýšenie 130 metrov.
Dĺžka prehliadkovej trasy jaskyne je 515 metrov, pri prevýšení 43 metrov, a jej absolvovanie trvá približne polhodinu. Rozdiely teplôt medzi vonkajším prostredím a interiérom jaskyne predstavujú, najmä v lete, záťaž na ľudský organizmus. Preto je dobré si pred vstupom do jaskyne oddýchnuť, aby sa naše telo bez problémov aklimatizovalo.
Vstupné pre dospelú osobu je od 9,00 €. Deti, študenti a seniori majú zľavnené vstupné. Prvý vstup do jaskyne je od 9,00 hod, posledný je o 16,00 hod. Prehliadka trvá 30 minút. Aj keď sa nájdu otužilci, ktorí celú prehliadku jaskyne absolvujú v tričku a v šortkách, odporúčame vám teplejšie oblečenie a pevnú nešmykľavú obuv.
Dobšinská ľadová jaskyňa je dobre prístupná z viacerých smerov. Autom sa dostanete z Brezna (59 km), z Popradu (30 km), zo Spišskej Novej Vsi (38 km) a z Rožňavy (38 km). Zo všetkých smerov premáva aj pravidelná autobusová doprava. Niekoľko parkovísk sa nachádza priamo vedľa hlavnej cesty v osade Dobšinská ľadová jaskyňa. Sú rozdelené na viacerých prevádzkovateľov, aj preto sa poplatok za parkovanie líši podľa parkovacieho miesta.
Aktivity v Okolí
Keďže sa Dobšinská ľadová jaskyňa nachádza v Národnom parku Slovenský raj, celé okolie je popretkávané turistickými trasami. Nenáročný lesný chodník vhodný aj pre rodinky s deťmi, ku ktorému vás privedie modrá turistická značka od parkoviska. Je obojsmerný a má dĺžku len 470 metrov. Z jednotlivých informačných tabúľ sa dozviete o Národnom parku Slovenský raj, o prírodnej rezervácii Stratená, v ktorej sa práve nachádzate, o tamojšej flóre a faune a aj samotnej ľadovej jaskyni.
Lanový park pre veľkých aj malých milovníkov adrenalínu. Natrafíte naň cestou k Dobšinskej ľadovej jaskyni, približne na začiatku náučného chodníka. Chodník sa začína blízko železničnej stanice Dobšinská ľadová jaskyňa (neďaleko parkovísk). Ide o nenáročnú približne polkilometrovú trasu, ktorá vás prevedie mokraďami horného toku Hnilca s jeho vzácnymi biotopmi. Ide o stredne náročnú trasu, ani nie tak svojím stúpaním ako dĺžkou. Odmenou vám však budú úchvatné scenérie, či už na Palcmanskú Mašu, Stratenskú dolinu a okolité vrchy Slovenského raja.
V priestore štartu/cieľa je príjemný drevený altánok, kde si môžete oddýchnuť, posedieť odložiť veci a na informačnej tabuli naštudovať mapu tratí.
tags: #Pizza
