Premýšľate nad podnikaním, no nechcete byť celý deň zatvorení v kancelárii? Máte radi prírodu, zvieratá alebo práce v záhrade? Možno tomu neuveríte, ale všetky spomenuté činnosti je možné zosúladiť do tzv. predaja z dvora.
Čo je predaj z dvora?
Predaj z dvora má presne stanovené pravidlá. Predávajúci musí byť prvovýrobca. Môže ísť o predaj produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu, prípadne výrobkov. Musí však ísť o predaj vo vlastnom mene, na vlastný účet a konečnému príjemcovi.
Podmienky predaja z dvora
- Predaj z dvora nevyžaduje povolenie na podnikanie, a preto ani registračnú pokladnicu.
- Nutnou podmienkou je ale registrácia na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe.
- Ak predávate z dvora ako nepodnikateľ postačí, ak budete pri predávaní tovaru vystavovať len príjmové doklady a budete si viesť evidenciu príjmov aj výdavkov.
- Ak predávate produkty, na ktoré ste si kúpili suroviny, porušujete pravidlá a budete si musieť založiť živnosť aj prevádzku, pretože prestávate byť prvovýrobcom.
Čo môžem predávať a čo nie?
V prvom rade je potrebné uviesť, že limitované je aj množstvo predaného tovaru za rok.
Pokiaľ ide o predané množstvo za rok, je možné takto predať:
- zrno obilnín, z každého druhu do 500 kg
- zrno pohánky, ciroku, prosa a kultúrnych druhov láskavca do 500 kg
- suché strukoviny do 500 kg
- olejniny do 500 kg
- konzumné zemiaky do 2 000 kg
- hlúbovú zeleninu do 2 000 kg
- plodovú zeleninu, z každého druhu do 500 kg
- koreňovú zeleninu, z každého druhu do 500 kg
- cibuľovú zeleninu do 200 kg
- strukovú zeleninu do 300 kg
- listovú zeleninu do 150 kg
- jadrové ovocie do 2 000 kg
- kôstkové ovocie do 1 000 kg
- bobuľové ovocie vrátane hrozna stolového alebo muštového na priamy konzum do 250 kg
- škrupinové ovocie nelúpané do 700 kg
- byliny do 50 kg
- pestované huby do 50 kg
- spracované ovocie do 1 250 kg hmotnosti suroviny, najmä lekvár, džem, kompót
- spracovanú zeleninu do 1 250 kg hmotnosti suroviny, najmä nakladanú zeleninu, sterilizovanú zeleninu, kvasenú kapustu do 500 kg hmotnosti suroviny
- pestované konzervované huby do 50 kg hmotnosti suroviny
- pestované sušené huby do 50 kg hmotnosti suroviny
- sirupy, ovocné šťavy a zeleninové šťavy do 1 250 kg hmotnosti suroviny
- sušené kuchynské byliny do 50 kg hmotnosti suroviny
- spracované produkty z obilia a zemiakov do 400 kg hmotnosti suroviny, najmä lokše, pagáče, cestoviny
- pochutiny na báze spracovaného ovocia a zeleniny do 100 kg hmotnosti hotového výrobku, najmä sušené ochutené semená olejnín
- ovocné čaje a ovocné octy do 200l
Takisto platí, že nemôžete predávať všetko.
Tieto produkty predávať nesmiete:
- filetované ryby
- ovocné šťavy
- výrobky z mlieka - tvaroh, syr, maslo
- balené a roztriedené vajíčka
- klobásy, párky a ďalšie mäsové produkty
- balenú, krájanú a lúpanú zeleninu
Ak chcete predávať vajíčka, musíte mať zaregistrovaný chov na veterinárnej správe. Rastlinné produkty môžete predávať v surovom stave, prípadne ich môžete spracovávať v kuchyni na vlastnej farme. Takto môžete ponúkať napr. aj kompóty, zeleninové šťavy, lekvár, pagáče, lokše alebo sirupy. Musíte byť ale držiteľom potravinárskeho preukazu. V prípade rastlinných produktov je nutné evidovať množstvo, dátum a druhy.
Predaj mlieka je špecifický podobne, ako predaj vajec. Okrem podmienky evidovania chovu na veterinárnej správe, máte stanovenú aj kvótu. Čakajú na vás aj prísne hygienické nariadenia a množstvo potrebnej administratívy, ktorej sa nevyhnete. Predaj mlieka musí prebiehať v inej miestnosti, ako chováte zvieratá. Priestor musí byť vybavený chladiacim zariadením. Mlieko je možné predať aj do tzv. zberní, resp. prevádzok, ktoré sa sústreďujú na jeho spracovanie. Rátajte však ešte s prísnejšími hygienickými nariadeniami.
Legislatíva a domáce potraviny na Slovensku
Dialóg medzi ministerstvom pôdohospodárstva a obchodníkmi v posledných rokoch vyzeral tak, akoby každý stál na opačnej strane barikády. Viaceré snahy rezortu o zvyšovanie podielu domácich potravín na pultoch predajní spočívali v tom, že na začiatok bolo potrebné obviniť obchod z nenažranosti a následne predstaviť nejaký zákon, pre ktorý Brusel napomenul Slovensko. Keďže reťazce vykorisťujú výrobcov, zneužívajú svoje dominantné postavenie a majú neprimerane vysoké zisky, môžu za zlý stav slovenského agropotravinárstva a treba proti nim zakročiť. Jedine tak sa dá vyriešiť nízka slovenská sebestačnosť v potravinách.
Termín „bič na reťazce“ sa na slovenskom maloobchodnom trhu udomácnil. Zvyčajne sa viaže na zákon o neprimeraných podmienkach. Ten vznikol už v roku 2003 a jeho „zdokonaľovanie“ si dal za úlohu niekdajší minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Podobnú agendu si zvolila aj jeho nástupkyňa Gabriela Matečná.
Neslávne slávnym sa stal zákon o špeciálnom odvode. Podľa neho mali veľké reťazce, ktorých 25 % obratu pochádza z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi, platiť odvod 2,5 % z čistého obratu. Proti zákonu sa vzniesla kritika už po jeho predložení, ale aj po schválení.
Ďalším bola piata verzia zákona o neprimeraných podmienkach. Agrorezort k nej pristúpil vraj preto, lebo pôvodný zákon bol zastaraný a nevedel riešiť množstvo „kreatívnych“ nápadov, ktoré v obchode vznikajú. Napríklad zakazoval spoplatnenie spotrebiteľského prieskumu, ale ak ho obchodník pomenoval „počítačové spracovanie údajov“, to už pokutovať nemohol. Aj preto sa v novej verzii okrem viac ako 40 neprimeraných podmienok ocitla takzvaná generálna klauzula, ktorá to má riešiť.
Zákon však zaviedol aj okamžitú splatnosť pokút. Počas schvaľovania tohto zákona sa nepriamo novelizoval aj zákon o potravinách. Ten zaviedol pre obchodníkov povinnosť, aby vo svojich letákoch mali aspoň polovičné zastúpenie slovenské potraviny.
Problematické ustanovenia zákonov napadli niektorí poslanci na Ústavnom súde. Reťazce združené v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO) sa zas obrátili cez organizáciu EuroCommerce na Európsku úniu. Výsledok týchto rozhodnutí musí aktuálne riešiť nové vedenie agrorezortu. Brusel totiž začiatkom júla zaslal Slovensku formálnu výzvu, ktorou ho žiada, aby odstránilo prekážky v obchode s potravinami. Tie podľa neho zvýhodňujú domáce produkty a obmedzujú slobodu obchodníkov pri rozhodovaní sa o sortimente. A to je v rozpore s európskymi pravidlami o voľnom pohybe tovaru.
Slovensko má na reakciu tri mesiace, v opačnom prípade môže Európska komisia vydať odôvodnené stanovisko, čo je druhý krok formálneho konania o porušení práva Európskej únie. Bruselu sa nepozdáva päť ustanovení v zákone o neprimeraných podmienkach a zákone o potravinách. Rezort však zmenil iba jedno problematické ustanovenie. V rámci lex korona sa vrátil do praxe odkladný účinok odvolania pri pokutách. Zvyšok je podľa ministerstva v súlade s právom EÚ.
Ako pokračuje, s obchodníkmi chce vychádzať korektne. Považuje za dôležité udržiavať harmóniu medzi jednotlivými článkami, ktoré dodávajú potraviny na trh: prvovýrobcovia, spracovatelia a obchodníci, pretože každý jeden z nich je dôležitý. „Nechceme s nikým bojovať, chceme všetko zosúladiť. Máme záujem udržiavať dobré vzťahy.
Slovenská jahňacina tradične putovala pred Veľkou nocou do Talianska. Keďže tento rok pandémia zavrela hranice, slovenskí chovatelia riešili, kde umiestnia svoju produkciu. Ďalším výsledkom novej spolupráce rezortu s obchodníkmi je aj memorandum o udržiavaní nevyhnutných zásob pre mimoriadne situácie. Signatári vyhlásili, že v prípade núdzového stavu vyvinú maximálne úsilie na vytvorenie zásob základných potravín ako ryža, cestoviny, múka, droždie, mlieko, strukoviny, mäso, cukor či soľ.
Obchodníci potvrdzujú, že nové vedenie ministerstva naštartovalo veľmi dobrú úroveň spolupráce. „Poväčšine čo sľúbia, to i dodržia. Vidíme tiež väčší záujem o riešenie problémov obchodníkov.
Predseda SAMO Martin Krajčovič hovorí, že kým počas minulej vlády boli prijímané niektoré opatrenia aj v rozpore s ústavou a európskym právom, tak táto vláda má záujem ich naprávať. Čo sa ukázalo práve pri zrušení povinnosti platiť aj neprávoplatne uložené pokuty. Na druhej strane ostali prekvapení, že rezort neplánuje zmeniť ďalšie problematické body zákonov.
Nová vláda si v programovom vyhlásení predsavzala podporiť slovenskú produkciu, zlepšovať ich podmienky na úroveň okolitých štátov, a tak im umožniť rovnakú štartovaciu čiaru, aby boli konkurencieschopní. „Toto je aj podľa nás jediná efektívna, transparentná a udržateľná cesta, ako zvýšiť podiel slovenskej produkcie na spotrebe obyvateľstva. Teda nie represiou obchodníkov, ale podporou producentov.
To, že regulácia a represia neprináša želané ovocie, dosvedčuje aj fakt, že napriek vysokej regulácii zaznamenávame každý rok prepad salda zahranično-obchodnej bilancie,“ pokračuje Martin Krajčovič.
Vláda sa napríklad zaviazala, že pomocou investícií do potravinárstva z európskych a národných zdrojov zabezpečí prednostné spracovanie na Slovensku vyprodukovaných poľnohospodárskych surovín na potraviny. Okrem toho chce zosúladiť slovenské potravinové právo s európskym právom, vrátane odstránenia gold-platingu, čím odstráni zbytočnú byrokraciu a zjednoduší podnikateľské prostredie podliehajúce týmto reguláciám. Práve prísne regulácie v porovnaní s európskymi kolegami mnohí potravinári vidia ako problém, ktorý ich brzdí v konkurencieschopnosti.
Niekedy sa zas prekážkou v dlhodobej spolupráci s reťazcami stáva nedostatočné množstvo produkcie výrobcov. To má vyriešiť ich vzájomná spolupráca. „Musíme rozhodnúť o výrobno-odbytových združeniach, pretože reťazce chcú dostávať slovenské výrobky vo veľkých množstvách, aby mohli pokryť celú sieť. Okrem toho chce robiť osvetu, marketing a upozorňovať na význam kvalitných zdravých potravín pre zdravie človeka a pre ekonomiku Slovenska.
Podľa obchodníkov bude dobré, ak sa ministerstvo zameria na podporu domácej prvovýroby a spracovateľského priemyslu, aby vzrástla sebestačnosť v čo najväčšej možnej miere. Ako hovorí Martin Krajčovič, kľúčové je začať dialóg. „Ten v minulosti nefungoval.
Príklad výrobcu domácich cestovín
Rodinná firma MIGAMI s.r.o. vznikla v roku 2015 v obci Slovenský Grob. Pri založení firmy sme zúžitkovali bohaté skúsenosti z potravinárskej výroby, ktorej sa venujeme od roku 2000.Momentálne ponúkame našim zákazníkom domáce cestoviny bezvaječné, vaječné, celozrnné, semolinové, strukovinové (fazuľové, hrachové a šošovicové), ražné, pohánkové, špaldové a amarantové, z každého druhu múky po 18 tvarov. Na trh dodávame vlásenky, niťovky, polievkové rezance, tarhoňu malú, abecedu, mušličky, malé, stredné aj veľké fliačky, rezance, mušle veľké, malé aj veľké kolienka, vrtuľky, tarhoňu, slovenskú ryžu , tagliatelle. Špecialitou spoločnosti je výroba domácej mrvenice.Múku na výrobu cestovín nakupujeme u slovenských výrobcov: MLYN ZRNO a Mlyn PD Sokolce. Vyrobené cestoviny sušíme tradičným spôsobom bez využitia priemyselných sušiarní.Naše cestoviny ponúkame prostredníctvom internetovej stránky www.nasecestoviny.sk a zásobujeme malé farmárske predajne v okresoch Pezinok a Bratislava.
tags: #Cestoviny
