Doplatok zamestnávateľa za stravovanie zamestnancov: Podmienky a výška príspevkov

Podnikateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov, bez rozdielu, či je fyzická osoba (ďalej len FO) alebo právnická osoba (ďalej len PO), má povinnosť podľa § 152 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP) poskytovať svojim zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám zdravej výživy priamo na pracovisku alebo v blízkom okolí.

Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 1 ZP.

Túto povinnosť má nielen zamestnávateľ, ale aj agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

Nárok na poskytnutie stravy vzniká tomu zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.

Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.

Podnikateľ - zamestnávateľ, má povinnosť zabezpečiť stravovanie podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny.

Za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako 4 hodiny.

Ak pracovná zmena trvá dlhšie ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie (§ 152 ods. 2 Zákonníka práce).

Ak pracovná zmena trvá dlhšie ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla (§ 152 ods. 2 fakultatívne umožňuje zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi ďalšie teplé hlavné jedlo, ak pracovná zmena zamestnanca trvá viac ako 11 hodín.

V súlade s § 152 ods. 1 Zákonníka práce by malo zabezpečené stravovanie zodpovedať zásadám správnej výživy.

Zamestnávateľ v zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce prispieva na stravu v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z.

V súlade s § 152 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

Príspevok podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor (rovnako možno postupovať aj v prípade zaokrúhľovania iných príspevkov na stravu, ktoré zamestnávateľ vypočíta v súlade s § 152 Zákonníka práce).

Konkrétne sumy výšky stravného vyhlasuje MPSVaR SR príslušným opatrením.

Zamestnávateľ má aj povinnosť prispievať na stravovanie zamestnancov sumou zodpovedajúcou 55 % hodnoty jedla, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z.

V čase spracovania tohto príspevku je platné opatrenie MPSVaR SR č. 615/2005 Z. z. o sumách stravného.

Výška stravného je s platnosťou od 1. 1. 2006 v časovom pásme trvania pracovnej cesty 5 až 12 hodín 89 Sk, t. j.

Podľa tohto zákona patrí zamestnancovi stravné za každý kalendárny deň tuzemskej pracovnej cesty, ktorá trvala viac ako 5 hodín.

Finančný príspevok ako náhradu za stravovanie môže poskytnúť zamestnávateľ len vo vybraných prípadoch v súlade s ustanovením § 152 ZP.

Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom zariadení alebo sprostredkovať ho u iných subjektov, pretože to vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku a zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie ani u externých dodávateľov alebo ak zamestnanec nemôže na základe lekárskeho potvrdenia využiť žiadnu z ponúkaných foriem stravovania zabezpečených zamestnávateľom, majú zamestnanci v súlade s ustanovením § 152 ods. 5 ZP nárok na finančný príspevok na stravovanie.

Na finančný príspevok na stravovanie vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, najviac vo výške 55 % zo sumy stravného poskytovaného na pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, má nárok aj zamestnanec podľa ustanovenia § 152 ods. 6 ZP, ak ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo, ak by stravovanie podľa § 152 ods. 1 ZP bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ak nejde o prípady podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.

Podrobnosti výberu a realizácie povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie na základe výberu môže zamestnávateľ ustanoviť vo vnútornom predpise.

Zamestnávateľ na základe výberu zamestnanca zabezpečuje zamestnancovi stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v sume podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce.

Do uskutočnenia výberu zo strany zamestnanca zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo mu poskytuje finančný príspevok na stravovanie v sume podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce (§ 152 ods. 7 Zákonníka práce).

Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 prvej vety Zákonníka práce, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce.

Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného.

Okrem sumy podľa prvej vety alebo druhej vety zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi príspevok podľa osobitného predpisu (§ 152 ods. 8 Zákonníka práce).

Zamestnávateľ môže po prerokovaní a so súhlasom zástupcov zamestnancov podľa ustanovenia § 152 ods. 7 písm. c) ZProzšíriť okruh zamestnancov, ktorým bude zabezpečovať stravovanie, aj na pracovníkov, ktorí pracujú na základe uzavretej dohody, podmienkou je súhlas zástupcov zamestnancov.

Zamestnávateľ môže podľa § 152 ods. 7 písm. c) ZProzšíriť okruh zamestnancov, ktorým bude zabezpečovať stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce (§ 152 ods. 9 Zákonníka práce).

Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde.

Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ.

Zamestnávateľ má povinnosť prispievať na stravovanie zamestnancov zo sociálneho fondu (ďalej len SF) na základe zákona č. 152/1994 Z. z.

Zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi [§ 7 ods. 1 písm. a) zákona o SF].

Príspevok na stravovanie zamestnancov nie je týmto zákonom limitovaný, preto, ak je poskytnutý podľa zákona o SF, u zamestnanca je považovaný za príjem oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 5 ZP, ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie tak, ako mu to ukladá § 152 ods. 1 ZP.

Zamestnávateľ môže v takomto prípade poskytnúť zamestnancom finančný príspevok, a to najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín.

Finančný príspevok, ktorý poskytne zamestnávateľ zamestnancom podľa § 152 ods. 5 ZP, ak podnikateľ - zamestnávateľ, prispieva zamestnancom na stravovanie podľa § 152 ods. 5 ZP finančným príspevkom, tak ako to robí aj Rastislav, pre zamestnancov predstavuje tento príspevok príjem, ktorý podlieha zdaneniu daňou z príjmov FO.

Od dane sú oslobodené podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených ZP.

Problematiku príspevkov na stravovanie na strane zamestnanca upravuje § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Podľa tohto ustanovenia ZDPje hodnota stravy, ktorú poskytol zamestnávateľ zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného iným subjektom, od dane z príjmov FO oslobodená.

Príspevky na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa, ak spĺňajú podmienky ustanovené v § 19 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP).

Za daňový výdavok sa považuje aj príspevok zamestnávateľa, ak pracovná zmena trvala viac ako 11 hodín a zamestnávateľ zabezpečil poskytnutie ďalšieho hlavného jedla v súlade s § 152 ods. 2 ZP.

Zamestnávateľ môže na stravovanie prispievať aj vyššou sumou, ale príspevky poskytnuté nad rámec ustanovenia § 152 ods. 3 ZP nie sú daňovým výdavkom.

Stravovacie poukážky (Gastrolístky)

Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky.

Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného.

V zmysle § 152 ods. 4 zároveň ustanovuje, že „Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky.

Zamestnávateľ poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme; to neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné (§ 152 ods. 4 Zákonníka práce).

Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 2 % z hodnoty uvedenej na stravovacej poukážke (§ 152 ods. 4 Zákonníka práce).

že stravné lístky (tzv. gastrolístky) sú už len elektronické, majú podobu elektronickej stravovacej karty.

Výnimkou povinnej elektronizácie lístkov je prípad, kedy použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.

Zamestnanci majú na výber medzi gastrokartou a finančným príspevkom na stravovanie, ktorý je podľa zákonného znenia účelovo viazaný na stravovanie.

Zmeny v stravovaní od 1. apríla 2025

Oznámením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 39/2025 Z. z. o sumách stravného sa od 1. 4. 2025 menia sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 3 písm. a) zákona č. 283/2002 Z. z. Sumy stravného pre jednotlivé časové pásma sa od 1. 4. 2025 zvyšujú.

Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa Zákonníka práce musí hodnota stravovacej poukážky predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

To znamená, že minimálna hodnota gastrolístka od 1. 4. 2025 je 6,60 eura (75 % zo sumy 8,80 eur).

Na stravný lístok je zamestnávateľ povinný zamestnancovi prispievať v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Keďže minimálna hodnota stravného lístka je 6,60 eura, tak od 1. apríla 2025 zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok sumou najmenej 3,63 eura (55 % z 6,60 eura).

Maximálna suma príspevku zamestnávateľa na stravný lístok je zase ohraničená sumou 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo je od 1. 4. 2025 suma 4,84 eur.

Suma finančného príspevku na stravovanie najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravného lístku, najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Od 1. 4. 2025 je v týchto prípadoch suma finančného príspevku na stravovanie minimálne 3,63 eura a maximálne 4,84 eura.

Prehľad vývoja súm stravného

Prehľad vývoja súm stravného podľa § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. (§ 8 ods. 1):

Daňové hľadisko

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP).

Roman bude pri stanovení daňových výdavkov postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP, podľa ktorého sú daňovými výdavkami príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je § 152 ZP.

Podľa tohto ustanovenia ZP zamestnávateľ prispieva na stravovanie svojich zamestnancov vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je ZCN.

V súčasnosti je to 89 Sk, t. j. zamestnávateľ si môže do daňových výdavkov započítať sumu až do výšky 48,95 Sk, a to aj vtedy, ak hodnota stravného lístka nie je 89 Sk.

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP sú daňovými výdavkami príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je ZP.

Zamestnávateľ nemôže postupovať tak, že ak sa zamestnanci rozhodnú, že „chcú peniaze a nechcú stravné lístky a ani stravovacie poukážky“, namiesto stravy im poskytne peniaze.

Ak podnikateľ - zamestnávateľ, prispieva zamestnancom na stravovanie podľa § 152 ods. 5 ZP finančným príspevkom, pre zamestnancov predstavuje tento príspevok príjem, ktorý podlieha zdaneniu daňou z príjmov FO.

tags: