Poľnohospodárske družstvo Spišské Bystré v okrese Poprad patrilo medzi veľkých pestovateľov zemiakov tak, ako sa na Spiš patrí. Aj tu však podľahli ekonomickému tlaku a túto tradičnú plodinu vyradili.
Na úvodnej snímke Ing. KOŠICE - Poľnohospodárske družstvo Lemešany v Prešovskom okrese, ktoré vlani vysadilo zemiaky na 80 hektároch, toho roku nevyorie ani jeden. Niektoré družstvá tento rok zemiaky neposadili, napriek tomu Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva avizuje dostatočnú úrodu.
Krádeže ako významný problém
„Dvadsať až tridsať percent vlaňajšej úrody nám rozkradli. Netýka sa to len úrody, ale aj výsadby, pri ktorej je cena za tonu 10- až 12-tisíc korún. Jednoducho keď sme posadili, Rómovia sa vrhli na polia a vyrabovali ich. Zistili sme to až potom - keď na veľkých plochách nič nevyrástlo,“ posťažoval sa vedúci rastlinnej výroby Poľnohospodárskeho družstva Lemešany Igor Bilanovič.
Vedúci regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR v Košiciach Miroslav Novák nám potvrdil, že družstvá v uvedených lokalitách pestovať zemiaky odmietli. Riaditeľka tlačového odboru Anna Majkútová konkretizovala, že dodávatelia z okolia Košíc znížili pestovateľské plochy z 340 na 260 ha a z okolia Prešova zo 610 na 400 ha.
Obmedzenie pestovania zemiakov tkvie aj vo vysokých nákladoch, ktoré predstavuje ochrana zemiačnisk. Poľné hliadky ich vo všeobecnosti nedokázali uchrániť, no náklady na ich činnosť sa vždy zvyšovali a v konečnom dôsledku sa, samozrejme, premietli do výslednej ceny zemiakov, ktorá sa stala pre obchodníkov nezaujímavá.
Po vlaňajších zničujúcich nájazdoch na zemiačniská, v dôsledku ktorých odmietajú družstvá túto plodinu ďalej pestovať, štát prijal prostredníctvom trestného zákona opatrenie, podľa ktorého sa odcudzenie čo len jedného kilogramu zemiakov kvalifikuje ako trestný čin, dovtedy išlo iba o priestupok. Okrem toho v čase, keď dozrievali zemiaky, boli nasadené na polia policajné prepadové jednotky, ktoré však eliminovali problém iba čiastočne.
Tento rok môžu pestovatelia využiť na stráženie svojich polí inštitút verejnoprospešných prác, ktorý by pre družstvá nepredstavoval také náklady ako v minulosti. Skúšobná stanica si vypomáha strážnou službou.
Ekonomické aspekty a dodávateľsko-odberateľské vzťahy
Ako uviedol I. Bilanovič, výkupcovia majú štátom regulovanú minimálnu cenu, ktorá predstavuje 4,50 Sk, no to podľa jeho slov nikto z nich nerešpektuje, pričom za kilogram sú ochotní vyplatiť maximálne 3 koruny. „Takáto cena nám náklady ledva pokryje, zemiaky sa pestovať neoplatí,“ povedal.
M. Novák vidí problém aj v komplikovaných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. Ako uviedol, pestovatelia a odberatelia sa v Košiciach nevedia dohodnúť. „Poľnohospodári majú problém predať, pretože vládne nezáujem obchodníkov kupovať, tí nakupujú inde. Napríklad do hypermarketov sa dodávajú zemiaky zo zahraničia,“ uviedol.
Skúsenosti z iných regiónov
Na rozdiel od východného Slovenska, kde pestovateľov odrádzajú časté krádeže, majú v Kunešove úplne iné problémy. Zemiačniská stráži ich vlastná strážna služba, ale problémy im robilo nepriaznivé počasie v minulých rokoch a lesná zver, predovšetkým diviaky. Ako nám povedal Ľuboš Crcha, od začiatku do konca zvádzajú súboj o úrodu.
Pestovateľ musí pred sezónou počítať s vysokými nákladmi a neraz s malými konečnými ziskmi. V Kunešove pestujú zemiaky hlavne na vlastnú potrebu, keďže súčasťou spoločnosti je aj živočíšna výroba. Na trh ponúkajú aj zdravú sadbu zemiakov pre drobnopestovateľov.
Výzvy a stratégie v pestovaní zemiakov
V chladných a daždivých obdobiach je najväčším strašiakom pleseň zemiaková, ktorá sa podpisuje pod nižšie výnosy. Prognózovať tohtoročnú úrodu v Krenpose nechcú, ale veria, že leto bude priaznivé a vyhnú sa im aj problémy s háďatkom zemiakovým. V posledných rokoch totiž tento škodca výrazne poškodil výnosy malých pestovateľov v Kremnickom regióne. V Kunešove s ním našťastie zlé skúsenosti nemajú, lebo pestujú odporúčané a odolné sadby zemiakov.
„Túto plodinu sme u nás pestovali tridsaťpäť rokov. Subjektívne dôvody nás prinútili upustiť od ich skúšania. Zlá ekonomická situácia spôsobila, že zlodeji navštevovali naše hony v nočných hodinách často a doslova ich zdevastovali. Boli to prevažne Rómovia, ktorí bývajú neďaleko. Nedokázali sme zabrániť rozkrádaniu. Firmy, ktoré k nám odrody dodali, platili za skúšky okolo stotisíc korún a my sme im nemohli dodať výsledky. Preto sme zasadili 42 odrôd zemiakov v blízkosti osvetleného objektu,“ hovorí vedúci skúšobnej stanice Eugen Pavlík.
Uchrániť pred nepozvanými hosťami by ich mali tento rok nielen samotní zamestnanci, ale i platená strážna služba. Boj sa začína sadením.
Zemiaky hornonitrianski hospodári umiestňujú do svojej podnikovej predajne, ktorá sa nachádza neďaleko prievidzskej autobusovej a železničnej stanice. Tu okrem druhého chleba nájdu zákazníci aj kŕmne obilie, zeleninu a ovocie.
tags:
