Zubry v Poloninách: Stretnutie s Najväčším Cicavcom Slovenska

Mnohými z nás neprebádaný východný cíp Slovenska sa stal v roku 1997 národným parkom a je zároveň miestom, kde si hranice Ukrajiny, Poľska a Slovenska kývu na pozdrav. Horské pastviny a kvetnaté lúky nad hornou hranicou lesa nazývajúce sa "poloniny" vznikli na hrebeňoch Východných Karpát kvôli tomu, že sa v minulosti na nich pásol dobytok.

Chcela som vás namotivovať názvom článku o zubroch, aby ste si ho otvorili a dozvedeli sa nie len o nich, ale aj o ďalších obdivuhodných miestach, ktoré treba navštíviť, pokiaľ už zavítate do najvýchodnejšieho kúta našej krajiny. Predsa tu len slnko vstáva skôr ako na Záhorí. Avšak! My sme zubrov naozaj videli! A blííížili sme sa k nim tak blízko ako nám to len dovolili.

Slovenské "bizóny" alebo európske... ako už len preferujete. Ich stádo sa pokojne páslo na poloninskej lúke a my sme sa na nich s úžasom dívali. Povedľa nás stál starší manželský pár s vnučkou, ktorí štartujú auto práve kvôli takýmto zážitkom. Je potrebné poznamenať, že cesta, ktorá vedie zo Stariny do niekdajšej obce Ruské je oficiálna cyklotrasa a šlo zjavne o bývalých vysídlencov z tejto obce - oni jediní majú právo prepraviť sa autom do tejto oblasti. Ďalekohľad je ich obvyklou výbavou, lebo veria, že stále je čo pozorovať. Tak isto sa nám priznali, že pár týždňov dozadu videli pri Starine zatúlané medvieďa. Aj ja by som sa chcela vrátiť o dvadsať rokov späť a s dedkom zažívať takéto prítomné okamihy... Dúfam, že sedemročná vnučka porozpráva spolužiakom všetky svoje zážitky a bude vzorom i pre ostatných. Odvaha jej nechýbala. A vlastne, ani nám.

Keďže ako klasické ženy - chceli sme stále viac, tak sme sa pomaly a potichu približovali ku stádu (fakt sme boli ticho!). Šplhali sme sa po lúke, aby sme mohli zachytiť dokonalý okamih stretu so zubrami. Nerušíme, iba ich pozorujeme v ich prirodzenom prostredí. Presne o tom je prírodný turizmus - poznanie ekológie, poznanie zvierat samotných a podľa toho prispôsobiť svoje správanie.

Krv stuhla v žilách. 8:2. Osem zubrov, dve ženy. Úlohy boli rozdelené jednoznačne - jedna fotografka, jedna statív. Nemôžem za to, že mám dobrodružné kamarátky, ktoré si užívajú takéto adrenalínové stretnutia s divočinou. Keby toto mamka či ocko vedeli... Nespúšťam zrak z majestátnych zvierat, ktoré už zakrádavo pozorujú pre zmenu nás.

Ešteže som si pár minút dozadu vyzliekla do očí bijúcu bundu neónovomodrej farby. Buď by sa za mnou rozbehli alebo by utiekli. Ani jedno, ani druhé sme nechceli. Šeptom sa preto stále približujeme bližšie, merkujeme, merkujeme. Ja hľadám strom, na ktorý by som v prípade nebezpečenstva vyliezla a Zuzka - odborná lektorka z nadácie Aevis, sa obzerá, kde by najlepšie odfotila pasúce sa mocné zvery. Máme očividne odlišné pohľady na svet, ale niekde hlboko v duši sa mi tento druh dobrodružstva asi páči... Zubry neodvracajú zrak. Pozerajú na nás a my na nich. Chcem ujsť pohľadom, ale čo keď to vyvolá opačný efekt a rozbehnú sa. No zubor ako cicavec nemá taký dobrý zrak, aby nás hneď zaostril (podobne je to aj s medveďmi). Ich čuch je vyvinutejší oveľa viac. Stojíme nehybne, potichu, odvážne. Zatiaľ čo ja sa upokojujem dýchaním, už aj na mojom pleci alias statíve pristál fotoaparát, aby boli zábery dokonalé. Cvak, cvak, cvak. Myslím, že som stihla aj jeden Otčenáš. A takisto myslím, že sa zubry pomaličky napásli a posúvajú sa smerom k lesu! Pokojne kráčajú do húštiny a zo mňa výjde hlboký výdych. A z húštiny hlasné zubrie méééé. Bolo tam teda ukryté aj mláďa. Neskutočné. Safari v živom prenose. Prvotné zapózovanie. Zoči-voči.

Zubor Hrivnatý - Majestátny Pán Polonín

Zubor hrivnatý je najväčší voľne žijúci živočích na území Slovenska. Zubor hrivnatý je najväčším európskym cicavcom, dosahuje výšku 1,9 metra a dĺžku 2,7 metra. S hmotnosťou do 1500 kg je to naozaj mohutné zviera. Kedysi na území Európy žili početné čriedy týchto tvorov, neskôr kvôli lovu takmer vyhynuli. Posledného zubra na území našej krajiny vraj ulovil Matej Korvín v 15. storočí, a keď sa presunieme o šesť storočí do roku 2004, Štátna ochrana prírody SR zrealizovala projekt: „Založenie voľne žijúcej populácie zubra hrivnatého v slovenských Karpatoch.“ Išlo o prinavrátanie jedincov na územie republiky, keďže prírodné podmienky pre život týchto mohutných zvierat, sú na tomto území vynikajúce.

Bizón má 15 párov rebier, zatiaľ čo zubor 14. Dospelý zubor je na pohľad väčší, keďže má dlhšie nohy. Pokiaľ ide o jadrovú DNA, výskumy potvrdili takmer identickú zhodu, ale zistil sa medzi nimi rozdiel v mitochondriálnej DNA (genetická informácia uložená v mitochondriách).

Záchrana Zubra: Zvernica v Topoľčiankach

Tento mohutný cicavec sa však už nachádza červenej knihe ohrozených druhov. Dnes sa chová najmä v Poľsku ako aj v iných chovných staniciach, Topoľčianska zubria zvernica je jediná na Slovensku. Päť odchovaných zubrov z tejto zvernice bolo v roku 2004 vypustených do voľnej prírody v oblasti Polonín, kde majú ideálne podmienky na život. Zubria zvernica bola založená v roku 1958, keď na celom svete bolo len okolo 150 zubrov a tomuto druhu hrozilo vyhynutie.

V roku 1958 tu boli umiestnené prvé dva zubry z bývalého Sovietskeho zväzu Beyryeg a Beyglianka. O pár rokov k nim pribudli Putiffár a Pumarka z Poľska a mladý zubor Silák z Tatranskej Polianky. Tieto zubry tvorili základ chovu, pričom sa v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa tu narodilo prvé mláďa. Za takmer 60 rokov existencie zvernice sa tu narodilo okolo 200 mláďat, ktoré sa umiestňovali do zoologických záhrad, ako aj do súkromných chovov. Mená všetkých zubrov z tohto chovu začínajú slabikou Si podľa medzinárodnej dohody.

Pri príležitosti 50. výročia vzniku zubrej zvernice bol otvorený Lesnícky náučný chodník Zubria zvernica, ktorý oboznámi návštevníkov s históriou chovu zubrov v Topoľčiankach, so živočíchmi a rastlinami, ktoré sa tu vyskytujú. Chodník má dĺžku cca 2,5 km a vedie okolo zvernice. Keď chceme vidieť zubra, najlepší čas je prísť v čase kŕmenia a to o 9 alebo o 14 hodine. Zaujímavé je to, že ako keby mali v sebe zabudované hodiny, okolo tohto času sa začínajú schádzať. Zubry si doprajú aj prachový kúpeľ a vedia sa aj poklbčiť. V čase kŕmenia idú všetky zábavky bokom. V areáli sa nachádza aj menší bufet, detské ihrisko a tiež altánok a lavičky na sedenie, je to príjemné miesto na krátky výlet s poznávaním života zubra.

Prírodný Turizmus a Poloniny

Nadácia Aevis zastrešená aj v Poloninách ponúka exkurzie v teréne a pri kúsku šťastia sa vám podarí zazrieť týchto unikátnych bylinožravcov. Prírodný turizmus má svoje čaro, no nik nemôže zaručiť, že sa práve pri vašej návšteve zhrnú všetky zvieratá na pastvinu a budú pózovať či nebodaj vrtieť chvostami od šťastia, že vás vidia. Ale vediac, že sú tam niekde v lese ukryté, je ozaj fascinujúce.

Svorka vlkov sa presúvala rovným asfaltovým povrchom, o čom svedčili po ceste roztrúsené čerstvé vlčie výkaly. Očividne si pochutnali na diviačej zveri. Vlk je veľmi inteligentný a keď má na výber asfalt alebo lesnú kamenistú cestu na presun z bodu A do bodu B, vyberie si pohodlnejšiu verziu. Prečo by sa aj trápil, keď nemusí. Cesty navyše nepraskajú vo švíkoch, ba naopak. V niektorých oblastiach prejde auto raz za hodinu. Aj preto pozdĺž cesty, ktorú objímajú kopce, vidíme skákajúce srnky, laňky. Rastlinný a živočíšny svet je veľmi pestrý, keďže medzi najnižším a najvyšším bodom národného parku je vyše tisíc výškových metrov. Až 37 endemitov zo živočíšnej ríše Východných Karpát sa nachádza práve v Poloninách. Územie národného parku je miestom, kde boli zmapované všetky druhy ďatľov žijúcich na Slovensku.

Do minulého roku patrili nedotknuté poloninské lesy medzi najväčší komplex pralesov na Slovensku (Havešová, Stužica, Rožok). V roku 2020 ich veľkostne predbehol Vihorlatský prales, ktorý susedí práve s Poloninami. Oblasť národného parku je z hľadiska svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou Slovenska, čo v praxi znamená, že patrí medzi najvhodnejšie miesta na svete pre pozorovanie nočnej oblohy. Tzv. Park tmavej oblohy sa dostal do Svetového zoznamu chránených oblastí tmavej oblohy. Jeho patrónom je slovenský kozmonaut Ivan Bella. Park tmavej oblohy. Fotografia zachytávajúca nočnú oblohu počas padania Perzeidov na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle v NP Poloniny z roku 2019. NASA ocenila snímku a vybrala ju ako Astronomy Picture of the Day.

Chcem ešte ospevovať tento kraj, ale mám lepší nápad - keďže je iné raz vidieť ako stokrát počuť, pozývam Vás teda na návštevu do našej nedotknutej prírody. Prebádajte kúty Polonín na pešo či s bicyklami, alebo si zarezervujte sprievodcovské služby a dozviete sa oveľa viac zaujímavostí aj pikošiek. Zájdite do miestnej krčmy a osviežte sa oroseným pivkom. Dúfam, že aj Vám sa pošťastí zazrieť veľkolepé tvory v slovenskej prírode. Ozaj, koľko "naj" o Národnom parku Poloniny ste narátali v tomto článku?

Tak predsa! Ešte jedno -naj- spomeniem. Nachádza sa tu najviac národných kultúrnych pamiatok v rámci národných parkov Slovenska - sú to drevené kostolíky. Touto fotografiou z Uličského Krivého srdečne pozdravujem kamaráta Jara, ktorý ma zobral na výlet do tejto dedinky. Sľúbila som mu, že aj jeho spomeniem v článku.

Tabuľka: Porovnanie Zubra a Bizóna

tags: #Recept