Prehliadka historických skvostov Bratislavy

Bratislava, hlavné mesto Slovenska, je bohatá na historické pamiatky a kultúrne inštitúcie, ktoré ponúkajú návštevníkom jedinečný pohľad do minulosti a súčasnosti krajiny. Medzi najvýznamnejšie patria Slovenská národná galéria, Historická budova SND, Bratislavský hrad, Divadlo Nová scéna a Slavín.

Slovenská národná galéria

Slovenská národná galéria (SNG) je vrcholnou slovenskou štátnou umelecko-historickou, zberateľskou, vedecko-výskumnou a kultúrno-výchovnou inštitúciou so sídlom v Bratislave. Bola založená zákonom Slovenskej národnej rady č. 24 z 29. júla 1948. Jej vznik presadzoval predovšetkým básnik, novinár a spisovateľ Laco Novomeský, ktorý bol v tých časoch povereníkom pre školstvo, vedu a umenie.

Prvou výstavou bola „Výstava obrazov starých majstrov zo zbierok SNG“ v roku 1949. Svoju činnosť začala kancelária SNG dňa 14. februára 1950. Po založení bola galéria umiestnená do barokových priestorov Vodných kasární na nábreží Dunaja. Jej brány sa pre verejnosť otvorili 9. mája 1955, avšak krátko po otvorení sa zistilo, že priestory Vodných kasární kapacitne nevyhovujú potrebám galérie.

Súčasťou nového areálu galérie sa stala budova expozícií Premostenie, administratívna budova, amfiteáter a knižnica. Budovu slávnostne otvorili 1. marca 1977. SNG je v zriaďovacej listine definovaná ako najvyššia a centrálna galerijná inštitúcia Slovenska. Zbierkotvorný fond predstavuje v súčasnosti 70 000 predmetov, z ktorých sú mnohé súčasťou národného kultúrneho dedičstva. Nezastupiteľnou úlohou SNG je ochrana a starostlivosť o pamiatky hnuteľného i nehnuteľného kultúrneho dedičstva.

SNG tvorí komplex objektov v Bratislave - pôvodný objekt Vodných kasární s modernou prístavbou Premostením a Esterházyho palác. Navyše, má sieť štyroch vysunutých pracovísk: Zvolenský zámok, Kaštieľ Strážky v Spišskej Belej, Galériu Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Galériu insitného umenia v Schaubmarovom mlyne v Pezinku.

Vodné kasárne a Premostenie, ktoré slúžili na expozičné účely, prechádzajú spolu s budovou administratívy od roku 2013 rekonštrukciou a pre verejnosť sú uzatvorené. Aktuálne je Esterházyho palác jediným verejným priestorom SNG v Bratislave. Na prízemí sa nachádza Kníhkupectvo Ex libris a legendárna kaviareň Berlinka. Na prvom poschodí je umiestnená stála expozícia a v ďalšie dve poschodia sú vyčlenené pre aktuálne výstavy, ktoré sa pravidelne obmieňajú. V podkroví sa nachádza Archív výtvarného umenia a depozitár.

Medzi stále expozície v Esterházyho paláci patrí interaktívna inštalácia pod názvom „Podivuhodné dejiny umenia s profesorom Škrečkom“, ktorá je venovaná všetkým, ktorí sa chcú zoznámiť s históriou umenia. Profesor Škrečok doslova vstrebal všetko umenie a teraz ho púšťa von formou hry.

Historická budova SND

Historická budova SND patrí k jedným z dominánt v Bratislave. Táto novorenesančná budova na Hviezdoslavovom námestí je v súčasnosti sídlom Slovenského národného divadla. Operu, balet či činohru si môžete prísť vychutnávať do tohto jedinečného priestoru. Vedzte, že o úžasný zážitok tu budete mať postarané.

V Bratislave - Starom Meste stálo na mieste, kde stojí táto historická budova, už od roku 1776 budova s mestským divadlom, ktorú dal postaviť gróf Juraj Csáky. Súčasná budova SND bola zhotovená na základe návrhov architektov Ferdinanda Fellnera a Hermanna Helmera. Tí postavili v rámci Európy viac ako 50 stavieb v eklektickom štýle. Budovu sa podarilo dokončiť v roku 1886 a prvýkrát sa na dosky, ktoré znamenajú svet, postavili herci z Maďarska a Nemecka. Tí hosťovali na javisku až do roku 1920.

V roku 1920 začalo Slovenské národné divadlo písať svoje dejiny. Opery, balety aj činohry boli divákom predvádzané až do 50. rokov. Následne sa po zriadení sály na činohru vyhradila budova SND na operu a balet. Divadlo prešlo viacerými rekonštrukciami. Tá najzásadnejšia bola realizovaná v roku 1972. Odvtedy sa rekonštruovali len určité časti.

Objekt Vás zaujme už na prvý pohľad. Jeho exteriér je pompézny, zachovaný v eklektickom štýle. Dominantou je 5 búst osobností umiestnených na jeho priečelí. Pôvodne tam boli originálne busty F. Liszt, W. Shakespeare, J. W. Goethe a dvoch maďarských spisovateľov J. Katona a M. Vörösmarty. V roku 1936 ich počas opravy zložili a aby predišli ich zničeniu, umiestnili ich do Slovenskej národnej galérie. V súčasnosti sú na priečelí kópie, kde namiesto busty Vörösmartyho je busta W. A. Mozarta. Pred budovou Vás zaujme aj umelecky hodnotná Ganymedova fontána.

Zavítať do Historickej budovy SND môžete vždy počas divadelnej sezóny od septembra do konca júna. Predstavenia sú zväčša každý deň na javisku, ktoré je 18 m široké, 17,5 m hlboké a 21,3 m vysoké. Celkovo je možné poskytnúť dokonalý divadelný zážitok pre približne 600 ľudí. Preto, ak si vyberiete niektoré z ponúkaných predstavení zo súčasného repertoáru, vedzte, že budete odchádzať plný pocitov a dojmov z profesionálnych hereckých výkonov.

Bratislavský hrad

Bratislavský hrad, hrdo sa týčiaci nad Dunajom, je považovaný za jeden z našich národných symbolov. Navštíviť naše hlavné mesto by malo byť povinnosťou pre každého a hrad nie je výnimkou. Hrad leží na hradnom vrchu, ktorý je považovaný za najjužnejší výbežok pohoria Malé Karpaty. Na hradnom vrchu prebývali prví obyvatelia už pravdepodobne pred 4500 rokmi, to sa však nepodarilo dokázať. Kamenné stavby na hradnom vŕšku stáli už v priebehu 9. storočia. Stála tu dokonca aj murovaná bazilika. S hradom sa však stretávame až v roku 907, kedy niesol názov Pressalauspruch.

Bratislavský hrad bol vystavený tvrdým nájazdom Tatárov. Odolal im v roku 1241. Napriek úspechu hradu sa vtedajší kráľ Belo IV. rozhodol zlepšiť súčasné opevnenie. Zameral sa hlavne na posilnenie západnej strany hradu odkiaľ očakával najviac nájazdov. Bola postavená veľká obytná veža a aj obranná veža, dnes známa ako Korunovačná veža.

Hrad prešiel viacerými výraznými zmenami, jedna z najväčších začala počas panovania Žigmunda Luxemburského, ktorý sa dostal k vláde v roku 1387. Dôvodom bolo hroziace riziko Husitských nájazdov. Keď sa stala Bratislava centrom celej krajiny, bolo potrebné hrad znovu renovovať. Udialo sa tak v rokoch 1552-1560. Možno si to v súčasnosti nedokážete predstaviť, no dlhé stáročia mal hrad len dve poschodia a dve veže. Súčasné kontúry začal hrad nadobúdať až počas vlády rodu Pálffyovcov, kedy bolo dobudované tretie poschodie a zvyšné dve veže v rokoch 1635 až 1639.

Zlaté obdobie hradu pretrvávalo aj počas panovania Márie Terézie, no po jej smrti v roku 1780 hrad postupne upadal. Bol už nepotrebný a stal sa z neho seminár. Študoval tu okrem iných aj Anton Bernolák a Juraj Fándly. Ani tento seminár nemal dlhú trvácnosť. Hrad získala v roku 1802 armáda, ktorá si v ňom spravila kasárne.

V roku 1811 hrad zachvátil strašný požiar, ktorý z neho spravil ruinu. Následne hrad dlhé roky chátral a dôstojnej rekonštrukcie sa dočkal až po roku 1953.

Myslíte si, že hrad má tvar štvorca? Omyl! Mnoho ľudí si to myslí, no nie je to pravda. Skutočnosť je taká, že každý hradný múr ma inú dĺžku. Múry merajú 85,20 metrov, 85,17 metrov, 77,15 metrov a posledný má necelých 60 metrov. Rôzna je aj ich šírka.

Divadlo Nová scéna

Patríte k milovníkom divadelných večerov? V tom prípade si počas návštevy Bratislavy rozhodne nenechajte ujsť predstavenie v Divadle Nová scéna. Profesionálny umelecký súbor sídli v budove zvanej Živnostenský dom na rovnomennej ulici, ktorá je súčasťou Kollárovho námestia. Umelecká tvorba Novej scény sa sústredí predovšetkým na hudobno-dramatické diela, ale uvádzajú aj úspešné činohry, komédie, drámy či stále populárnejšie detské predstavenia. Tvorbu súboru videli už desaťtisíce divákov. Zaradíte sa medzi nich?

História Novej scény sa začala písať ešte v roku 1946. Prvých 5 rokov bolo divadlo súčasťou zväzku Slovenského národného divadla. Za desaťročia existencie sa úspešné inscenácie operiet, muzikálov, činohier a predstavení pre deti počítajú na stovky. Nezabudnuteľné tituly z dielne umeleckého súboru ocenili aj diváci za hranicami Slovenska. Z archívu úspešnej tvorby spomeňme napríklad slávne inscenácie Mačky, Pokrvní bratia, Bajaja, Čarodejník z krajiny OZ alebo Charlieho teta.

V súčasnosti sa Nová scéna sústredí prevažne na realizáciu pôvodných slovenských muzikálov. Na divadelné dosky sa podarilo vrátiť operetu a úspech žnú aj populárne svetoznáme muzikály. Mladí diváci si prídu na svoje v predstaveniach Mladej Novej scény a v hľadisku sa nebudú nudiť ani najmenší návštevníci divadla. Aj Vaše ratolesti si zaiste zamilujú hudobné rozprávky či rodinné muzikály.

Ak sa rozhodnete pre večer v divadle s partnerom alebo s priateľmi, zaručene nebudete ľutovať. Skvelé výkony sólistov a tanečno-speváckych zborov podčiarkujú nápadité scény a efektné kostýmy. Divadelné predstavenia na Novej scéne vzbudzujú emócie, prinášajú mimoriadne umelecké zážitky, dobrú náladu a podnecujú k zamysleniu. Necháte sa pozvať?

Slavín

Slavín je pamätník padlým sovietskym vojakom, ktorí padli v bojoch 2. svetovej vojny na území Západného Slovenska. Je jediným funkčným vojenským cintorínom v Bratislave, v mestskej časti Staré mesto. Nachádza sa na predhorí Malých Karpát a najmä vďaka nádhernému výhľadu od pamätníka je miesto veľmi častým cieľom prechádzok. V roku 1962 bol Slavín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Pamätník stavali v rokoch 1957 - 1960, jeho slávnostné odhalenie pripadlo na deň 15. výročia oslobodenia mesta Sovietskou armádou. Bolo to 4. apríla 1960. Výtvarné riešenie pamätníka je výtvorom slovenského sochára a architekta Jána Svetlíka, ktorý na ňom pracoval s kolektívom niekoľkých ďalších výtvarníkov. Koncepcia pamätníka bola citlivo vsadená na miesto, kde sa už v dobe jej výstavby nachádzali hroby padlých vojakov, ktorých polohu monument plne rešpektuje. Celkovo na Slavíne našlo miesto svojho posledného odpočinku 6 845 vojakov, na cintoríne v okolí pamätníka ďalších približne 7 000 vojakov Červenej armády.

Architektonické prvky Slavína

Monument s celkovou výškou 52 m pozostáva z viacerých častí. Vstup tvorí schodisko, na okolí je niekoľko sôch a súsoší. Tie umocňujú celý Váš vnemový účinok prehliadky, až po prechod k samotnému obelisku. Centrálna časť pamätníka je obradnou miestnosťou. Jej súčasťou je 39,5 m vysoký obelisk. Na jeho vrchole sa týči 11-metrová socha z dielne sochára Alexandra Trizuljaka. Zobrazuje sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku. Len hrudník vojaka má impozantnú šírku 1,8 m, rozpätie jeho rúk je 5 m.

Za čias sovietskeho Československa bolo podmienkou každej návštevy zahraničnej delegácie prísť na Slavín a pokloniť sa. Momentálne to už síce podmienkou nie je, ale častokrát býva aj neoficiálne navštevovaný zahraničnými štátnikmi, najmä z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Najčastejšie však v jeho okolí stretnete domácich či zahraničných turistov, ktorí si prídu užiť úžasný výhľad na celé mesto.

Pamätník vyvoláva zmiešané pocity. Na jednej strane sú Slováci vďační vojakom, ktorí porazili nacistov v roku 1945 a úprimne prejavujú týmto ruským obetiam úctu. Avšak na druhej strane sú voči nim zatrpknutí kvôli sovietskemu prevzatiu moci nad Československom (1948) a vpádu vojsk Varšavskej zmluvy (1968). Nech vo Vás pri pohľade na pamätník prevláda ktorýkoľvek z týchto pocitov, jeho impozantný vzhľad mu musíte uznať.

Tabuľka: Prehľad základných informácií o Slavíne

tags: