Bombardovanie Hamburgu počas druhej svetovej vojny

Skončenie druhej svetovej vojny v Európe si štáty protihitlerovskej koalície každoročne pripomínajú 8. mája ako Deň víťazstva nad fašizmom. Jeho pripomínaním si ľudia uctievajú viac ako 50 miliónov ľudí, ktorí prišli o život počas takmer šesť rokov trvajúcej vojny. Počtom obetí a svojou krutosťou sa stala najväčšou tragédiou v dejinách ľudstva. Na Slovensku je 8. máj dňom pracovného pokoja.

Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939 útokom vojsk nacistického Nemecka na Poľsko. Do vojny sa postupne zapojilo 62 štátov, v ktorých žilo 80 percent vtedajšej svetovej populácie. Priama bojová činnosť zasiahla územie 40 štátov. Bojovalo sa v Európe, severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii, v južnej a juhovýchodnej Ázii. Do armád bojujúcich krajín bolo zaradených asi 110 miliónov ľudí.

V tejto vojne sa fakticky zmazal rozdiel medzi zázemím a frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie bombardovacieho letectva, ktoré útočilo nielen na nepriateľské továrne, komunikačné uzly, priehrady, elektrárne či iné objekty vojenského významu, ale aj na domovy robotníkov, ktorí v nich pracovali. Aj z tohto dôvodu znášalo civilné obyvateľstvo v porovnaní s predchádzajúcou svetovou vojnou častokrát oveľa väčšie utrpenie. Okrem toho okupačná moc prenasledovala civilné obyvateľstvo aj z rasových dôvodov, resp. Už prvé dni vojny priniesli barbarské bombardovania miest, ako boli Varšava, Rotterdam či Londýn, s mnohými obeťami na strane civilného obyvateľstva.

Napriek tomu bombardovanie hlbokého zázemia neprinieslo očakávané výsledky. Predovšetkým nezlomilo vôľu bojovať. Za čiastočne úspešné možno považovať útoky anglo-amerického letectva na nemecký vojnový priemysel. Bojujúce štáty sa proti tomu bránili rôznymi spôsobmi.

Spomedzi všetkých hrôz druhej svetovej vojny patrí bombardovanie civilistov medzi tie najhoršie. Praktizovalo sa v miere dovtedy nevídanej a dokázalo zrovnať so zemou celé mestá v priebehu pár dní. Navyše išlo o pomerne bežný jav. Luftwaffe sa v tomto smere zamerala hlavne na Veľkú Britániu. V snahe ochromiť jej vojnové snaženie bombardovala mnohé mestá, napríklad Londýn či Coventry. Ničivej sile padajúcej z nebies sa nevyhli ani Varšava či Rotterdam, ako aj desiatky ďalších miest naprieč Európou a Áziou. A hoci najznámejším príkladom bombardovacej kampane je nemecký Blitz, ktorý prinášal skazu Britom, ako vojna pokračovala, dopadalo čoraz viac bômb práve na nemecké mestá.

Operácia Gomora

V lete 1943 mali strašnú silu leteckého bombardovania na vlastnej koži pocítiť obyvatelia Hamburgu. V tom čase už mali Sovieti za sebou veľké víťazstvá na východnom fronte a Stalin tlačil na otvorenie západného frontu. Ochromenie priemyslu a demoralizáciu obyvateľstva mala priniesť Operácia Gomora, ktorá spočívala v bombardovaní Hamburgu. Tá ale napokon šokovala politikov i vojvodcov na oboch stranách. Počas ôsmich dní prišlo o život 43-tisíc ľudí. Mestské štvrte sa menili na vyhne v tom, čo zostalo z ulíc, zúrila ohnivá búrka. Išlo takpovediac o predzvesť deštrukcie v Hirošime a Nagasaki.

Bombardovanie nemeckých priemyselných miest fungovalo už pred rokom 1943, ale nebolo príliš efektívne. Čísla ukazujú, že na jedného zabitého pripadalo päť ton zhodených bômb. Briti už v auguste 1941 zistili, že len jeden z deviatich bombardérov zhodil „náklad“ v okruhu aspoň siedmich kilometrov od cieľa. A straty britského letectva tiež neboli zanedbateľné. V roku 1942 tak došlo k zmene stratégie a lietadlá mali namiesto tovární zabíjať tých, ktorí v nich pracovali.

Hamburg bol v tom čase (a stále aj je) druhým najväčším nemeckým mestom. Pre Spojencov bol ideálnym terčom, mal obrovské priemyselné oblasti, veľké doky a v rámci centra sa sústreďovalo množstvo menších firiem. 24. júla 1943 vzlietlo z Veľkej Británie 791 bombardérov Halifax a Lancaster. V skorých ranných hodinách 25. júla začali na Hamburg padať prvé bomby, ktoré zabili 1500 osôb.

Spojenci mali navyše v rukáve skrytú zbraň pod kódovým názvom Okno (Window). Spočívala v zhadzovaní tisícov malých prúžkov hliníka počas približovania sa k cieľu. Prúžky odrážali signály pozemných radarov a v podstate tak vyraďovali z činnosti protivzdušnú obranu nepriateľa. Prvýkrát ich použili práve počas operácie Gomora, a to s obrovskou efektivitou. Operácia ale trvala osem dní. Briti vykonávali nálety v noci, Američania cez deň 25. a 26. júla. V noci z 27. na 28. júla sa ale rozpútali ozajstné hrôzy, keď Spojenci použili zápalné bomby. Dlhé obdobie sucha spôsobilo, že z Hamburgu sa stala zápalková krabička, ktorú Briti podpálili. V tú noc zhodilo viac než 700 lietadiel 2326 ton bômb na oblasť vzdialenú asi tri kilometre od centra mesta.

Civilisti mali len dve možnosti: čakať doma a dúfať, že sa im oheň vyhne alebo sa vydať do najbližšieho úkrytu, kam sa ale rozpálenými ulicami nemuseli dostať. Preživší si spomínali najmä na to, že všetko horelo, videli živých ľudí uviaznutých v roztopenom asfalte aj horiace kone, ktoré sa hnali ulicami. Akákoľvek snaha niečo zachrániť bola zoči-voči takej ničivej sile zbytočná.

Dôsledky operácie

Výsledkom osemdňovej operácie Gomora bolo 43-tisíc mŕtvych a 125-tisíc ranených. Milión ľudí ostalo bez strechy nad hlavou, zničených bolo 16-tisíc obytných budov, 277 škôl a 24 nemocníc. Tri štvrtiny mesta ostali v ruinách. Žiaru plameňov bolo vidieť zo vzdialenosti 150 kilometrov a spojeneckí piloti nemali pochýb o tom, že pod nimi sa rozpútalo peklo. Nacistické velenie bolo v šoku. Z Hamburgu putoval do iných častí Nemecka nepretržitý zástup utečencov, ktorí boli pripomienkou strašnej katastrofy.

Bombardovanie Hamburgu a ďalších miest neprinieslo rýchly koniec vojny a nevyvolalo ani povstanie voči Hitlerovi. Nemecké vojnové snaženie výrazne neoslabovalo, dokonca aj veľkú časť priemyslu v Hamburgu sa podarilo obnoviť. Z vojenskej perspektívy tak Gomora okrem počiatočného šoku nepriniesla podstatné výsledky. Treba ale povedať, že hrozba spojeneckého bombardovania donútila Hitlera stiahnuť z východného frontu časť síl na obranu Nemecka, čo umožnilo Sovietom rýchlejší postup.

Operácia Gomora ale ostáva aj v kontexte krutej druhej svetovej vojny kontroverznou a emotívnou záležitosťou. Či bola oprávnená a opodstatnená je dodnes predmetom diskusií.

„Nielenže horel náš dom, všetko bolo v plameňoch. Bolo to peklo,“ cituje Norddeutscher Rundfunk (NDR) 91-ročnú Helgu Hunterovú, jednu z pamätníčok kobercových náletov britského a amerického vojenského letectva. NDR uvádza, že pri náletoch na Hamburg zomrelo 30-tisíc ľudí a ďalší zo zničeného mesta utiekli. Iné zdroje spomínajú okolo 20-tisíc obetí.

BBC citujúc Keitha Lowea, autora knihy Inferno, píše, že je to porovnateľné viac s tým, čo sa stalo v Nagasaki. Bombardovacie jednotky Kráľovských vzdušných síl Spojeného kráľovstva sa vo vojne presadzovali postupne.

Ešte v roku 1941 to vychádzalo tak, že na zabitie jedného Nemca minuli priemerne päť ton bômb a počet mŕtvych nepriateľov sa rovnal počtu lietadiel, o ktoré spojenci prišli počas útokov. O rok neskôr už mali spojenci novú taktiku na demoralizovanie nepriateľského obyvateľstva a zaumienili si, že zničia všetky mestá nad 100-tisíc obyvateľov. O rok neskôr už mali na to aj dostatok lietadiel.

Pod ničivé následky bombardovania Hamburgu sa podpísalo aj horúce leto. V meste bolo veľké sucho, a tak sa požiar po zhodení bômb šíril mestom rýchlejšie. Veľkými bombami zablokovali spojenci únikové cesty a zničili vodné potrubia.

Kráľovské vzdušné sily mali navyše „tajnú zbraň“ na oslepenie nemeckej obrany. Z lietadiel zhadzovali desaťtisíce hliníkových ústrižkov. „Zbraň“ niesla kódové označenie Okno, odrážala radarové signály.

Na Hamburg tak mohlo 720 ťažko vyzbrojených bombardérov spustiť kobercový nálet okolo 0:55 h po polnoci. Prvé na odstrel boli byty robotníkov vo východnej časti mesta. Po útoku sa počas II. svetovej vojny začalo prvý raz používať slovo Feuersturm (ohnivá búrka - pozn. red.) na označenie ničivého leteckého úderu.

V júli 1943 prinieslo bombardovanie Hamburgu škody dovtedy nevídaných rozmerov. Ničivá sila útoku nebola porovnateľná so žiadnym z dovtedajších spojeneckých leteckých útokov. V Spojenom kráľovstve zvyknú porovnávať bombardovanie Hamburgu a Drážďan s náletmi na Londýn a Conentry, ale išlo o útoky úplne iných rozmerov.

Tabuľka: Porovnanie bombardovania Hamburgu s inými udalosťami druhej svetovej vojny

Briti s Američanmi sa počas II. svetovej vojny rozhodli Nemcom pomstiť na Hamburgu. Chceli ho vymazať z mapy ako biblickú Gomoru.

Bombardovanie Drážďan, zhodenie jadrových bômb na mestá Hirošima a Nagasaki boli tragédie obrovských rozmerov, ale zďaleka nešlo o jediné údery počas, ktorých zhodené bomby pripravili o život okrem vojakov aj množstvo nevinných civilistov.

tags: