Hubárska sezóna je v plnom prúde a s ňou aj rast obľúbených bedlí. Slovensko je hubársky raj, kde rastie približne 150 druhov jedlých húb.
Pre laikov často bedle predstavujú huby, ktoré si nemožno pomýliť, lenže opak je pravdou. Nesprávna identifikácia húb už spôsobila nejeden tráviaci problém.
No skôr než dáte nejakú hubu do košíka, dôkladne si ju obhliadnite, pretože základným predpokladom dobrého hubára je vedieť spoľahlivo rozlíšiť jedlé, nejedlé a jedovaté huby.
Ako rozpoznať jedlé bedle
U jedlých bedlí je asi najdôležitejší poznávací znak pohyblivý prsteň na hlúbiku. Dobrý určovací znak pre jedlé bedle je pohyblivý prstenec na hlúbiku, dá sa posúvať hore dole.
Bedľa vysoká (Macrolepiota procera)
Typické poznávacie znamenie pre bedľu je jej klobúk. Dorásť môže v priemere až do 30 cm. Mladé huby sú celé hnedasté. Uprostred klobúku je nápadný tmavý hrboľ. Posiaty je hrubšími, hnedými šupinami, ktoré odstávajú.
V mladosti jej klobúk pripomína tvar vajca, postupne prechádza do zvonu a v dospelosti sa rozprestrie. Šírka potom môže mať až 25 cm. Noha je dutá a biela, má príjemnú chuť i vôňu, dorásť môže až do 35cm. Ak ju prerežete alebo otlačíte, farbu nezmeníte.
Bedľu vysokú najčastejšie nájdeš v presvetlených smrekových lesoch a na ich okrajoch, kde rastie vo väčších skupinách.
Rozlíšenie od bedličiek
Nie príliš skúsení hubári sú nedôverčiví voči bedliam (Macrolepiota) menšieho vzrastu. Majú strach z toho, že ide o bedličky (Lepiota), ktorých je viacero jedovatých druhov. Tento strach však nie je opodstatnený.
Bedle, na rozdiel od bedličiek, majú na hlúbiku posuvný prsteň, ktorý sa dá takmer vždy ľahko oddeliť. Bedličky majú prsteň prirastený a nedá sa posunúť ani oddeliť bez zdeformovania. Klobúky majú priemer len vzácne väčší ako desať centimetrov.
Riziko zámeny s jedovatými druhmi
Žiaľ, sú aj bedle jedovaté. Jedovatá je tiež bedľa Bresadolova (ktorá je navyše väčšieho vzrastu), bedľa klamlivá či bedlička fialovkastá. A tým výpočet jedovatých druhov bedlí zďaleka nekončí.
Potencialne rizikove su tie, ktore cerveneju na reze.
Červenejúce bedle
Červenajúce bedle, teda bedle s červenajúcou dužinou po narezaní alebo pri poranení plodnice, sa donedávna spoločne uvádzali v jednom rode Macrolepiota.
- Bedľa Olivierova (Chlorophyllum olivieri): Je červenajúca bedľa so špinavým sivohnedým tmavým klobúkom. Ide o klasickú tmavú lesnú červenajúcu bedľu, ktorá patrí medzi najbežnejšie. Jej hlúbik je dlhší ako priemer klobúka.
- Bedľa červenejúca (Chlorophyllum rhacodes; Chlorophyllum rachodes): Je bledá lesná/ruderálna červenajúca bedľa s políčkovito rozpukaným klobúkom a kontrastnou bielou dužinou medzi políčkami. Vyhľadáva miesta s vysokým obsahom dusíka v pôde. Jej hlúbik je zvyčajne kratší ako priemer klobúka, s kyjakovitým zakončením. Patrí medzi potenciálne jedovaté huby, najmä ak rastie v blízkosti skládok, vyvezeného záhradného odpadu, kôp lístia, kompostovísk a pod.
- Bedľa záhradná (Chlorophyllum brunneum): Je záhradná ruderálna červenajúca bedľa s odsadenou (výrazne obrúbenou) hľuzou, často s trsovitým rastom. Rastie typicky na narušených miestach v lesoch aj mimo nich, napríklad pri kŕmidlách, senníkoch, posedoch, na komposte, v záhradách, v parkoch, na trávnikoch aj v skleníkoch. Má typicky krátky hrubý hlúbik s odsadenou hľuzou.
Diskutuje sa aj o bedli jedovatej (Chlorophyllum venenatum; Macrolepiota venenata), ktorá má na rozdiel od iných červenajúcich bedlí s koncentricky usporiadanými šupinami na klobúku lúčovito (diagonálne) usporiadané veľké tmavé šupiny.
Bedľa červenajúca spôsobuje u citlivejších jedincov alergickú reakciu. Toxíny v nej (aspoň zatiaľ) neboli preukázané. Niektorí ju konzumujú bez problémov, u citlivých jedincov môže spôsobiť zvracanie, hnačku aj potenie.
"Na reze alebo pri poškriabaní najprv zoranžovie, neskôr sčervená. Nie je jedovatá, ale môže spôsobiť silné tráviace ťažkosti a potenie," radí Tereza Tejklová, ako túto bedľu bezpečne určiť.
Zásady zberu húb
- Najskôr huby spoznávajte a potom zbierajte.
- Ak si nie ste istí, radšej hubu nechajte v lese.
- Zbierajte huby do košíka, huby sa nesmú zapariť, nikdy nepoužívajte mikroténové vrecká.
- Neničte huby, ktoré nechcete zozbierať - aj jedovaté majú v prírode svoj význam.
- Plodnice vykrúťte tak, aby sa nepoškodilo podhubie.
- Plodnicu očistite.
- Nazbierané huby čo najskôr spracujte.
Prvá pomoc pri otrave hubami
Dostavia sa pocity nevoľnosti, podráždenie a bolesť žalúdka, napínanie na zvracanie, zvracanie a prípadne hnačka. Môžu sa prejaviť do polhodiny, ale aj po viacerých dňoch.
Možnosti spracovania bedlí
Z bedli si mozes urobit rozmixovanim po vysuseni aj prasok.
Bežne bedle suším oni sa po usušení rozpadnú na prášok, keď ich rozdrobíte , stačí aj dlaňami. Sú príjemne aromatické, vhodné do akéhokoľvek jedla, ja ich dávam pod mäsko alebo do kyslej zemiakovej polievky, určite nič nepokazia.
tags:
