Ovocné rastliny patria medzi obľúbené druhy v záhradách, a to vďaka svojej chuti a priaznivým účinkom na zdravie. Aj známe kultúrne druhy ovocia majú divo rastúcich predkov, ktorí v rôznej miere vystihujú ich súčasný vzhľad a kvalitu. V našej prírode sa vyskytuje viac druhov lesnej jahody. Najznámejšia je jahoda obyčajná (Fragaria vesca), potom sú tu druhy ako jahoda drúzgavicová (F. moschata), nazývaná aj „truskavka“ alebo jahoda trávnicová (F. viridis).
Už čoskoro si budeme môcť pochutnávať na vlastnoručne dopestovaných jahôdkach. Spravidla v máji totiž začína ich zber, i keď veľmi záleží od počasia. Jahody sú pre mnohých obľúbeným ovocím. Ich chuť je skrátka dokonalá. Je pritom len a len dobré, ak si na nich pochutnávame, čo najčastejšie. Sú plné vitamínov, antioxidantov, vlákniny aj minerálnych látok. Majú priaznivý vplyv na mozog, cievy i srdce. Ich konzumáciou môžeme podporiť aj zdravie a krásu svojej pokožky. Jahody jej dodajú mnoho živín, okrem toho sú z veľkej časti tvorené vodou, takže ju pomôžu zvnútra hydratovať.
No sladučké červené plody nie sú tým jediným, čo nám Fragaria vesca, teda jahoda obyčajná, dokáže ponúknuť! Jahodové listy sú totižto rovnako nápomocné pri rôznych neduhoch ako aj malinové listy. O ich praznivých účinkoch však vie len málokto.
Liečivé účinky jahôd a jahodových listov
Už v starovekom Ríme boli plody a listy lesných jahôd známe ako liečivo. V neskorších časoch, napríklad v 13. storočí, ich Hildegarda z Bingenu odporúčala pri horúčkach. Známy liečiteľ Kneipp odporúčal jesť plody na čistenie krvi a pri chorobách pečene. Ľudové liečiteľstvo ich využívalo aj pri podagre alebo ako diuretikum.
Jahodový list je v rámci tradičnej medicíny využívaný na podporu liečby viacerých zdravotných problémov. Je zdrojom trieslovín, flavonoidov, minerálov aj organických kyselín. Lístky jahôd obsahujú aj vitamín C.
- Sú vítaným pomocníkom pri liečbe zápalov močových ciest.
- Listy sú vhodné na prečistenie močového ústrojenstva, pri obličkových kameňoch, okrem toho tiež osožia pri problémoch so zadržiavaním vody v organizme.
- Listy jahody však majú priaznivý vplyv aj na tráviaci trakt.
- Pomáhajú zmierňovať rôzne žalúdočné a črevné ťažkosti.
- Užitočné môžu byť pri hnačke či kataroch v tráviacom trakte.
- Jahodové listy prispievajú k normálnemu vylučovaniu žalúdočných štiav.
- Majú pozitívny vplyv na hladinu krvného tlaku, taktiež môžu pomáhať zmierňovať sprievodné ťažkosti zápalových ochorení kĺbov, a to najmä nepríjemné bolesti.
- Okrem toto majú upokojujúce účinky na nervový systém, pomáhajú tlmiť nervozitu.
- Tiež je im pripisovaná schopnosť zosilňovať sťahy maternicového svalstva.
- Listy však tradičná medicína odporúča aj pri ťažkostiach s chudokrvnosťou.
- Zvonka sú zase lístky jahôd využívané na ošetrenie pokožky pri rôznych kožných problémoch.
Zber a spracovanie jahodových listov
Listy jahody je ideálne zbierať od mája do augusta až septembra v čase kvitnutia. Na zber listov sú však vhodné primárne listy jahôd, ktoré rastú vo voľnej prírode. Listy záhradných a pestovaných jahôd totiž neukrývajú potrebné účinné látky. Z listov záhradných jahôd teda nebudeme mať taký osoh. Zberajte len mladé nepoškodené listy. Tie je následne vhodné vysušiť v tieni alebo pri teplote do 40 °C. Sušené listy jahôd skladujeme v suchu a tme. V sušenej forme je tiež možné jahodové listy nájsť v lekárni.
Ako pripraviť jahodový čaj z listov?
Sušené jahodové listy sú vhodné na prípravu čaju aj odvaru na vonkajšie použitie. Bylinkový čaj si môžete pripraviť z 2 PL nadrobno nasekaných listov na 0,5 l vriacej vody. Listy lesnej jahody zalejeme vodou a necháme odstáť. Lúhujeme 20 minút (prípadne môžete aj chvíľu povariť). Pri ťažkostiach popíjajte počas celého dňa.
Pri sušených listoch spravidla postačí jedna lyžička na pohár vody a 5 až 10 minút lúhovania, prípadne sledujte odporúčané dávkovanie na obale kupovanej sušenej drogy. Čajom z jahodových listov môžete podporiť liečbu zápalov dýchacích ciest, tráviacich ťažkostí či iných vyššie spomínaných zdravotných problémov.
Silnejším odvarom (napr. 4 PL drogy na 500 ml) z listov zase môžete ošetrovať pokožku, a to hlavne zapálené či hnisavé rany, taktiež kožu postihnutú zápalovým ochorením.
Recepty z jahôd
Sezóna jahôd je v plnom prúde a možno aj vy premýšľate, čo všetko si z tohto lahodného ovocia pripraviť.
Panna cotta z jahôd
Postup: Želatínu namočte do studenej vody a nechajte napučať. Do malého hrnca nalejte smotanu, pridajte cukor a semienka z vanilkového lusku a zahrejte tesne pod bod varu. Odstavte, želatínu vyžmýkajte a rozmiešajte v smotane.
Jahodové knedle
Postup: Všetky suroviny vložte do misy a spracujte cesto. Pokiaľ je cesto príliš riedke, pridajte krupicu. Dejte odležať na hodinu do chladničky.
Jahodová omáčka
Postup: Jahody očistite, nakrájajte na kúsky a vložte do hrnca. Pridajte cukor, trochu vody a pretlačte. Priveďte k varu, pridajte škrob rozmiešaný v zvyšku vody. Nechajte prejsť varom a nakoniec ochuťte šťavou z citrónu.
Ďalšie druhy lesného ovocia
Okrem jahody trávnicovej, ktorej listy sa pre trpkastú chuť nepoužívajú, sú jahodové listy výborné do chutných čajov. Tento druh jahody však nie je predkom záhradných jahôd. Spomedzi pestovaných druhov máme predsa jeden veľmi obľúbený typ - mesačné jahody. Pochádzajú z náhodne objavenej mutácie vo francúzskych Alpách. Tam našli rastlinu, ktorá plodí počas celej vegetačnej sezóny, teda nielen v jednej vlne na konci jari. Jej názov je Fragaria vesca var.. sepmperflorens.
Mesačné jahody sú dnes veľmi populárne, pretože počas celej sezóny prinášajú maličké plody s nefalšovanou arómou divých jahôd. Ak sú mierne zimy, rodia dokonca aj počas nich. Ide o druh Fragaria vesca, preto môžeme z listov tiež pripravovať čaj alebo ich nechať fermentovať, čím zlepšíme ich chuťové vlastnosti. Okrem dobre známej červenoplodej verzie máme aj odrody s plodmi označované ako „žltoplodé“, ale pôsobia skôr ako nedozreté, bielo-zelenkavé, avšak pri plnej chuti a aróme jahôdok (Fragaria v. semp. Zaujímavosťou je, že mesačné jahody netvoria poplazy, preto sa divoko nerozrastajú a nevysiľujú ich tvorbou. Dobre sa množia delením trsov.
Obľúbeným druhom, ktorý zbierame v lese v jeho prirodzenej genetickej podobe, sú tiež čučoriedky. Nájdeme ich aj pod vedeckým menom ako čučoriedka obyčajná (Vaccinium myrtillus) alebo niekedy ako brusnica čučoriedka. V čase, kedy nemá plody, si ju veľmi ľahko môžeme pomýliť s brusnicou pravou (Vaccinium vitis-idaea), ktorá sa zbiera tiež, ale plody majú červenú farbu. Do tretice tu máme ešte brusnicu barinnú (Vaccinium uliginosum). Tento druh nie je vhodné kozumovať, pretože po požití väčšieho množstva plodov môže spôsobovať bolesti hlavy a zvracanie.
Medzi ďalšie obľúbené lesné plody s príchuťou prázdnin patria maliny, teda ružovo-červené plody ostružiny malinovej (Rubus idaeus). Listy môžeme tiež fermentovať, čím získajú zaujímavú chuť. Takéto „čaje“ sú alternatívou k čiernemu čaju. Sú tiež vhodné pre tých, ktorí sa vyhýbajú nápojom s kofeínom. Maliny kvitnú zhruba mesiac, niekedy aj dlhšie. Majú význam aj pre včelárov, pretože predstavujú výdatný zdroj nektáru i peľu. Príbuzným druhom z divej prírody, ktorý má svoj náprotivok v záhradách, patrí aj ostružina krovitá, ľudovo černice (Rubus fruticosus). Tento druh sa rozpadá na cca 90 poddruhov, ktoré sa medzi sebou krížia a komplikujú tak i presné určovanie. Obvykle sú plody v zrelosti čiernej farby, pri niektorých typoch osrienené jemnou voskovitou vrstvičkou, podobne ako hrozno či slivky.
Medzi ovocie, ktoré poznáme zo záhrad, ale má svoju divú predlohu, patrí aj divý egreš (Glossularia uva-crispa). Tento druh je veľmi zriedkavý a málo známy. Plody má, ako to už býva u divých predchodcov šľachtených rastlín, drobnejšie, porastené výraznejšími chĺpkami. Chuť je však bohatá a aromatická.
Ďalším divým druhom, ktorý patrí medzi vzácnejšie, avšak stále obľúbenejšie, sú drienky, teda drieň obyčajný (Cornus mas). Konáriky sú v čase kvitnutia pokryté drobnými, ale početnými žltými kvietkami, ktoré žiaria doďaleka. Z nich sa neskôr vyvinú po opelení elipsovité, neveľké plody obvykle červenej, v plnej zrelosti až takmer čiernej farby. Plody drieňa obsahujú jedno, pomerne veľké semeno-kôstku. Dužina je relatívne pevná, akoby suchšia oproti ovociu, ako sme zvyknutí. Chuť je sladkokyslá s jemným trpkým tónom, ktorý sa dozrievaním stráca. Plody sa zbierajú obvykle opadané pod krami, kde si aj po opade uchovávajú dlhšie svoju kvalitu. Obľúbené sú čerstvé, sušené aj konzervované drienky, prípadne sa z nich robí exkluzívny lekvár a chýrna až luxusná pálenka - drienkovica. V záhradách sa obvykle pestujú šľachtené odrody, ktoré majú vylepšené parametre oproti divým fenotypom.
K vzrastnejším drevinám, ktoré sú pôvodcami obľúbených záhradných druhov, môžeme zaradiť čerešňu, odborne čerešňa vtáčia (Prunus avium). Veľmi sa líšia tiež vzrastom. Aj keď naše záhradné čerešne patria k najväčším ovocným druhom, tieto lesné sú schopné dorastať do výšky 25 až 30 metrov. Podobne ako predošlé ovocné druhy, aj čerešňa je u nás pôvodná a má pomerne početné zastúpenie v skladbe drevín v našich lesoch. Patrí tak k významným druhom obohacujúcim výživu vtáčím druhom alebo opeľovačom.
Medzi ovocné plané stromy môžeme počítať aj planú jabloň (Malus sylvestris), ktorá dorastá do 10 - 15, ale niekedy až 20 metrovej výšky. Plody planej jablone sú nechutné, drobné a veľmi tvrdé. Tento druh vídame v nížinách a podhorských oblastiach. Je pomerne náročná na svetlo, takže ju vídame voľne v krajine alebo na okrajoch porastov. Tento pôvodný druh sa tiež používa ako podpník pre ušľachtilé odrody jabloní.
Za predka našich kultúrnych odrôd sa spolu s niektorým druhom ázijskej hrušky považuje aj planá hruška (Pyrus pyraster). Dorastá tiež okolo 10, niekedy až 20 metrov, a rastie niekedy krovito, inokedy ako strom. Preferuje teplejšie, suchšie oblasti a neznáša vyššie úrovne spodnej vody. Plody má len 2-3 cm dlhé, oproti kultúrnym odrodám hrušiek obvykle viac do guľata. Nemajú hospodársky význam, ale sú kvalitné a húževnaté. Ide o dlhovekú drevinu, ktorá sa dožíva až 200 rokov. Aj pri planých hruškách je významné využitie semenáčov ako podpníky pre sadové stromy.
Plody jahody sú nažky na zdužnatenom lôžku - lesné ovocie červenej farby dozrieva v lete. Semená drobné, hnedé, lesklé, kvapôčkovitého tvaru.
Obdobie vegetačného kľudu pretrváva šikmým podzemkom. Zakoreňuje až do hĺbky 50 cm. Z podzemnej časti na jar vyrastá prízemná ružica listov a dužinaté nadzemné stonky. Niektoré stonky sú plazivé, zakoreňujúce a slúžia na vegetatívne (nepohlavné) rozmnožovanie. Prízemné listy majú dlhú stoku, sú pomerne veľké, na okraji zúbkované. Sú trojpočetné - každý je zložený z troch lístkov vajcovitého tvaru. Kvety sa skladajú zo zeleného kalicha a bielej koruny - piatich korunných lupienkov, sú päťpočetné. Vo vnútri je 20 tyčiniek a veľké množstvo piestikov. Po opelení hmyzom alebo samoopelení a oplodnení sa premieňajú na tzv. nepravý, resp. zložený plod - plodstvo, jahodu.
Rozšírená je na rúbaniskách, vo svetlých lesoch, na kamenistých stráňach, v priekopách i na lúkach od nížin až po horské oblasti. Mladé listy sa zberajú v čase kvitnutia. Čaj z nich obsahuje veľa citrátov a trieslovín. Plody sú chutným ovocím v surovom stave i konzervované. Vhodné sú i na priemyselné spracovanie.
tags: #Recept
