Blížia sa veľkonočné sviatky, kedy aj na Slovensku stúpa záujem o jatočné jahňatá ako také, resp. o ich mäso, ktoré sa už tradične pripravuje na rôzny spôsob aj v našich kuchyniach.
Približne 120.000 kusov jahniat vyvezú pred Veľkou nocou slovenskí farmári na zahraničné trhy. Je to zhruba na rovnakej úrovni, ako vlani. "Tento rok je opäť o niečo priaznivejšia cena, keď sa cena za kilogram živej váhy zvýšila o desať centov," uviedol Reľovský.
Slovenské jahňatá už v týchto dňoch putujú najmä odberateľom do Talianska, ale časť ide aj do Grécka či Turecka. Naše jahňatá majú pri tom u odberateľov povesť ako jedny z najkvalitnejších.
Tak napríklad za jahňatá s váhou od deväť do 16 kilogramov dostanú chovatelia 2,6 eura, za jahňatá s váhou od 16 do 20 kilogramov je cena stanovená na 2,2 eura a za zvieratá nad 20 kilogramov dve eurá.
Najväčšími slovenskými exportérmi "veľkonočných" jahniat sú Agrokombinát Sabinov, ktorý vyváža väčšinu zo 120.000 jahniat a Agrofarma Červený Kameň.
Spotreba ovčieho mäsa na Slovensku
Aj keď stále platí, že väčšina tzv. Žiaľ, podľa štatistických údajov, oficiálne vykazovaná spotreba ovčieho mäsa na osobu a rok na Slovensku je len na úrovni necelých 0,2 kg, čo je žalostne nízke číslo.
Z členských krajín Európskej únie je napríklad v spotrebe ovčieho mäsa na prvom mieste Grécko so spotrebou 12,3 kg a Veľká Británia so spotrebou 4,7 kg. Aj v krajinách ako Austrália a Nový Zéland, z ktorých sa aj na Slovensko dováža jahňacie mäso za dumpingové ceny, je spotreba ovčieho mäsa výrazne vyššia (7,4 kg, resp. 4,4 kg). Pre zaujímavosť, najvyššiu spotrebu ovčieho mäsa na obyvateľa vo svete vykazuje Mongolsko so spotrebou až 45,1 kg.
V tejto súvislosti treba ale konštatovať, že aj v niektorých ovčiarsky vyspelých krajinách EÚ (Veľká Británia, Francúzsko...) majú problémy s klesajúcou spotrebou ovčieho mäsa, a preto prijali množstvo opatrení podporujúcich vyššiu spotrebu tejto vzácnej komodity.
Napriek tomu, že Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku, ale aj mnohí progresívni chovatelia oviec (predaj z dvora) urobili v posledných rokoch veľa pre zvýšenie spotreby ovčieho mäsa, stále sa nedarí zvýšiť spotrebu podľa predstáv zainteresovaných inštitúcií.
Zmena pohľadu na jahňacie mäso
Podľa riaditeľa postupne nastáva zmena pohľadu na jahňacie mäso aj na Slovensku. "Odhadujeme, že niekoľko desaťtisíc jahniat sa už predá aj doma. Umožnila to nová legislatíva a predaje z dvora," uviedol Reľovský. Zväz preto najnovšie razí heslo: Nájdi si svojho baču. Záujemcovia o túto stále nedocenenú delikatesu kúpou jahniat priamo od chovateľa aj výrazne ušetria.
Kým cena jahňacieho mäsa v reťazcoch sa pohybuje od desať do 12 eur za kilogram, na salaši ho predávajú za šesť euro živej váhy.
Vlastnosti ovčieho mäsa
Na Slovensku sa väčšina oviec chová na produkciu mlieka. Mäsové plemená tvoria len malé percento z celkovej populácie. Napriek tomu sa v posledných rokoch zvyšuje záujem chovateľov aj o tieto špecializované plemená.
Ovčie mäso má vysokú dietetickú hodnotu. Je ľahko stráviteľné, má vysoký obsah esenciálnych aminokyselín, s priaznivou skladbou nenasýtených mastných kyselín. Obsah aminokyselín pritom nie je ovplyvňovaný kŕmnou dávkou. Je bohaté na bielkoviny a minerály.
Konzumáciou jahňaciny sa predchádza výskytu arteriosklerotických zmien, ktoré spôsobujú infarkt a cievne mozgové príhody. Obzvlášť sa odporúča diabetikom, deťom, starším ľuďom a v období rekonvalescencie.
Mäso z dospelých jedincov má pevnú štruktúru, je jasno až tmavo červenej farby a jemne vláknité. Príznačná je jeho špecifická vôňa a chuť. Jahňacie mäso je ružové a veľmi jemné.
Jahňacina sa získava z jahniat do veku 12 mesiacov. Najjemnejšie je mäso mliečnych jahniat.
I keď má ovčie a jahňacie mäso mnoho pozitív, jeho spotreba je na Slovensku dlhodobo veľmi nízka. Len 0,13 kg na osobu ročne. Väčšina slovenských jahniat sa vyváža za veľmi nízke ceny do zahraničia, hlavne do Talianska.
Problémy s predajom ovčieho mäsa
Prečo je dnes takmer nemožné kúpiť kvalitnú slovenskú jahňacinu v obchodných reťazcoch? Jednak to je v spotrebiteľoch. Mnohí majú voči jahňaciemu mäsu, jeho chuti a vôni predsudky.
VekČím je mäso mladšie, tým je jemnejšie a má menej výraznú arómu. Chuť mäsa ovplyvňuje množstvo tuku, ktoré sa s vyšším vekom oviec zvyšuje. Genetické predpoklady z 30% ovplyvňujú rast a jatočnú hodnotu jedincov. Preto je pre mäsovú úžitkovosť dôležitá selekcia zvierat a úžitkové kríženie.
Predpokladom dobrých hmotnostných prírastkov jahniat je dobrá starostlivosť chovateľa, vhodná výživa matiek, ktorá ovplyvňuje ich mlieko a dobrý zdravotný stav stáda. Intenzita rastu mäsových plemien je do odstavu vo veku 80 - 120 dní v priemere 280 až 300 g.
DRUŽSTVÁ, KTORÉ MAJÚ svoj vlastný bitúnok, môžu ovce porážať sami. Baranina či jahňacina sa im potom predáva jednoduchšie. Problém však majú chovatelia bez bitúnku, predávať môžu len živé ovce. Záujem o ne je veľmi nízky.
Predať ovce na mäso je pre chovateľov z roka na rok ťažšie. Kým odberatelia jahniat sa v posledných rokoch našli vždy, už doteraz nízky záujem o baraninu aj naďalej klesá. Nie je to však čerstvý trend posledných dvoch - troch rokov. Ovce na mäso sa našim chovateľom nedarí predávať už dlhšie.
Baranina nejde „Kedysi sa baranina z bitúnkov vyvážala do Grécka či Talianska. Taliani sa však vždy zameriavali skôr na jahňacinu. Dnes sa už baranina vyváža len málo. Od toho sa potom odvíja aj záujem, či skôr nezáujem bitúnkov o živé ovce.
Pri vyraďovaní zvierat - každoročne na jar a na jeseň - sa nám podarí predať maximálne 50 - 70 oviec, aj to len horko-ťažko. Ich jedinými odberateľmi sú bitúnky v Sabinove a v Červenom Kameni, iba tie na Slovensku porážajú ovce,“ hovorí podpredseda Poľnohospodárskeho družstva Žiarec v Tvrdošíne Cyril Orčík.
S odbytom baraniny však majú problém aj bitúnky. „Na domácom trhu sa im vlani podarilo nájsť len minimum predajní, kde mäso umiestnili. Dozvedel som sa, že do zahraničia vyviezli len jediný kamión mäsa. Ako to bude vyzerať tento rok, netušia ani oni sami.“
Nízky nie je len záujem o ovčie mäso, ale aj jeho klesajúca cena. Na jeseň uplynulého roka stál kilogram živej váhy 15 - 16 Sk. V posledných mesiacoch roka družstvo nenašlo žiadneho väčšieho odberateľa zvierat.
„Hľadali sme medzi súkromnými farmármi, tým sme predali niekoľko oviec. Kupci si ich mohli doma aj sami poraziť. Domáca zabíjačka u súkromníka je povolená. Zatiaľ sme nemuseli predávať „nadrobno“ väčšie množstvo oviec. Vždy sa nám ich podarilo predať na bitúnky. Uvidíme, ako to bude vyzerať tento rok. Možno budeme musieť vyhľadať certifikovaných farmárov a rozpredávať im ovce po kusoch. Nájdu sa ľudia, ktorí majú radi baraninu, takže predpokladám, že tých 50 či 60 ks by sa nám podarilo predať aj takto,“ dodáva C. Orčík.
Ani pri takomto spôsobe predaja však chovatelia nemôžu očakávať vyššie ceny za kilogram baraniny.
V budúcnosti by poľnohospodá-rom pomohlo, keby ministerstvo pôdohospodárstva schválilo predaj „z dvora“. Družstvá by vďaka tomu mohli vlastné zvieratá porážať priamo na hospodárskych dvoroch, prípadne vyrábať výrobky, či už mäsové alebo mliečne. Veľmi by im to družstevníkom a farmárom pomohlo, aj vzhľadom na rapídne klesajúce ceny mlieka. Časť z neho by prvovýrobcovia dokázali predať priamo spotrebiteľom, časť by išla pravidelným odberateľom.
„V súčasnosti však predaj z dvora pre družstvá neprichádza do úvahy, také sú prísne legislatívne pravidlá,“ konštatuje C. Orčík.
Situácia v Brezovici
Hospodárskemu dvoru v Brezovici pomáha pri predaji baranieho mäsa najmä vlastný bitúnok. Ovce a barany tu porážajú podľa potreby a predávajú ich vo vlastnej predajni v Trstenej. Okrem toho majú aj niekoľko odberateľov medzi oravskými reštauráciami a hotelmi.
„Týmto odberateľom dodávame dve - tri ovce týždenne, podľa počtu hostí a dopytu. Závisí to aj od obdobia - či sú nejaké sviatky alebo prázdniny,“ hovorí Martin Havrila, vedúci brezovického hospodárskeho dvora, patriaceho Poľnohospodárskemu družstvu Trsteník so sídlom v Trstenej.
Ako M. Havrila dodáva, v budúcnosti by sa tu chceli pustiť aj do porážania mladých jahniat - ak bude na Orave o jahňacinu záujem. „O baraninu u nás záujem je, nie však taký, ako v iných krajinách. Oravci, ktorí majú baraninu radi, už vedia, že si ju u nás môžu kúpiť. Nie každý je však na baraninu zvyknutý. Záujem pretrváva skôr medzi ľuďmi z okolitých dedín, ktorí kedysi sami chovali ovce,“ dodáva vedúci.
Baranina a jahňacina
Mäso má svetločervenú až hnedočervenú farbu a nie je prerastené tukom. Má výraznú, príjemnú chuť. Cenné časti sú stehno, chrbát a pliecko. Špeciálnou časťou je „falat“ - je to časť medzi krkom a chrbtom. Vhodné je na pečenie i dusenie.
Baranie mäso sa u nás konzumuje pomerne málo kvôli jeho typickému pachu a chuti, tie závisia na veku zvierat. Jahňacie mäso je chutnejšie aj stráviteľnejšie než ovčie, obsahuje pomerne veľa minerálnych látok, množstvo vitamínov skupiny B a je veľmi bohaté aj na bielkoviny.
Môže byť veľmi zaujímavým oživením vašej domácej kuchyne. Jahňacie mäso má v 10 dekagramoch zhruba 775 KJ (180 kcal), baranie 1010 KJ, kozie 600 KJ.
Spotreba ovčieho mäsa vo svete
Za 12 mesiacov do 31. decembra vyviezla Austrália 2,24 milióna ton červeného mäsa do 104 krajín, čo predstavuje najväčší objem, aký sa kedy vyviezol. Globálny analytik ponuky Meat & Livestock Australia Tim Jackson uviedol, že najnovšie údaje z ministerstva poľnohospodárstva zdôraznili silnú reputáciu Austrálie ako spoľahlivého dodávateľa vysokokvalitného červeného mäsa, pričom dopyt v zámorí zostáva silný, keďže domáca ponuka rastie. Globálne ekonomické tlaky naďalej ovplyvňujú dôveru spotrebiteľov.
Pri podpore exportu bola dôležitá aj pozícia Austrálie v prístupe na trh. Exporty austrálskeho hovädzieho mäsa z výkrmov boli taktiež rekordné, pričom v minulom roku bolo exportovaných 375 195 ton výkrmového hovädzieho mäsa.
Čína zostala najväčším trhom pre austrálsku baraninu, pričom doviezla 95 622 ton.
Vlna je tiež nezaujímavá Podobná situácia vládne aj na trhu s ovčou vlnou. Začiatkom tohto roka, krátko pred začatím kotenia, ostrihali pracovníci PD Žiarec všetky ovce. Keď sa Cyril Orčík zaujímal o cenu vlny, bola stanovená na 0,4 € (12 Sk) za kilo, doteraz však klesla až o 10 centov (3 Sk). Napriek tomu sa odberateľ doteraz neozval a nepotvrdil, či vlnu naozaj zoberie. „Nie je vylúčené, že ju budeme musieť skladovať rok, možno aj dva,“ hovorí podpredseda.
tags: #Maso
