Karas obyčajný žije u nás od pradávna. Cíti sa najlepšie v plytkých, zabahnených vodách, ktoré bývajú v lete prehriate a v zime často zamŕzajú až do dna.
Karas striebristý k nám záhadne privandroval z východoázijských vôd pravdepodobne koncom 50. rokov a to tak nenápadne, že jeho prítomnosť sme si uvedomili až keď sa zrazu objavil vo všetkych typoch vôd.
V 70. rokoch boli ním doslovne "zaplavené" temer všetky vody Podunajska. V súčasnosti sú jeho stavy už stabilizované na primeranej hranici. Karasovi najmä striebristému postupne prichádzajú športoví rybári "na chuť", pretože jeho úlovky dosahujú až 1 - 2 kg.
Okrem toho berie na každý druh návnady spoľahlivým záberom, bez sezónnych či denných vrtochov častých u ostatných rýb. Lov karasov možno porovnať s lovom ostatných podobných rýb. Na lov karasov používame jemné náčinie, prúty radšej dlhšie, dobre vyvážený plavák a vlasec 0,15 - 0,20. Háčiky veľkosti 8 - 10.
Vo veľmi zarastených vodách, kde karas tiež s obľubou žije, je vhodné vytrhať si v zeline "okná" v nich prikŕmiť, a tak ho stiahnuť z pomerne širokého okolia na jedno miesto. Návnadu je vhodné ponúkať v kŕmidlách, pretože inak by zapadla do bahna. Lovíme najčastejšie na plávanú a nástrahu dávame do takej hĺbky, aby bola tesne nad dnom a nezapadla do bahna.
V oknách je výhodné loviť pomalým dvíhaním a spúšťaním nástrahy. Ako nástrahu používame najčastejšie červy, z ktorých sú najvhodnejšie hnojové a samozrejme kostné. Karas berie dôverčivo. Jeho lov je zábavný, no vyžaduje si pozornosť a trpezlivosť. Má veľmi dobré mäso a v takých vodách, kde je karasov málo, tieto dosahujú dobrú hmotnosť.
Recept na pečeného karasa
Maďari mali vždy šťastné povahy, pretože zbierali plody svojej práce a potom ich varili. Ich kuchyňu preslávila chuť i pestrofarebnosť aj vďaka dvom národným surovinám.
Do vymasteného pekáča poukladáme postupne na kolieska nakrájané varené zemiaky, feferónku, paradajky, cibuľu a na štvorčeky nakrájanú slaninu. Rybu osolíme, dobre potrieme rascou a položíme na zeleninu.
Na rybu opäť naukladáme zemiaky, feferónku, paradajky, cibuľu a slaninu. V smotane rozšlaháme vajcia, osolíme a vylejeme na karasa. Pečieme v rúre na 180 °C 50 minút.
Údenie karasa
Ak zmajstrujeme hoci aj tú najjednoduchšiu prírodnú udiareň, napríklad v záhrade, môžeme v nej dymom z ohníka vyčarovať kráľovsky voňajúcu a chutnú pochúťku z rôzneho mäsa, rýb, ale aj iných potravín.
Keďže nám pri tom nejde o dlhodobé skladovanie, ale hlavne o úžasnú chuť, môže byť tento dymový zázrak hotový za veľmi krátky čas a bez veľkej námahy. Údenie rýb je dobré uprednostniť pred ostatným živočíšnym mäsom najmä z hľadiska žiadneho alebo len nepatrného obsahu rizikových látok pochádzajúcich z údiaceho procesu.
Rýchlou tepelnou úpravou rybacieho mäsa, pri ktorej je mäso dymu vystavené len na krátky čas, sa k nemu dostane len minimum prípadných rizikových látok. Navyše sa pri údení rýb využíva nízkoteplotný postup údenia, pri ktorom vzniká týchto látok pri horení dreva minimum.
Rybacie mäso obsahuje minimum kolagénu, takže je menej súdržné, mäkšie. Vďaka tomu sa rýchlejšie tepelne upraví. Aby sa stali ryby údenou delikatesou, nezáleží ani tak na dokonalosti či modernosti udiarne, ako na čerstvosti a nepoškodenosti rýb i na ich skutočne dokonalom nasolení.
Samozrejme, môžeme použiť i ryby mrazené, ale vždy uložené do mrazničky čo najskôr po ulovení - najlepšie v celku (len pri kaprovi oddelíme hlavu), vypitvané a každú osobitne zabalenú. Najmä v prípade dravých rýb treba dôsledne odstrániť, najlepšie lyžicou, aj obličky prirastené k chrbtovej kosti pod vzduchovým mechúrom.
Kapra pred zamrazovaním nikdy nerežeme na porcie, lebo by z nich pri rozmrazovaní vytiekla vzácna šťava. Ryby zásadne rozmrazujeme ponorením do studenej vody aj s obalom. Dravé ryby väčšinou nechávame s hlavou, čo pri servírovaní na stole vyzerá efektnejšie, ale môžeme ich aj filetovať.
Záleží však aj na konštrukcii udiarne - či ryby budeme údiť zavesené, alebo položené na mriežke. Občas sa robia aj nerozdelené ploché filety z celej ryby tak, že sa z vypitvanej ryby vyreže len chrbtica.
Pred údením musíme ryby dobre upevniť, aby pri zvýšení teplôt neskĺzli z úväzku. Filety a podkovičky zvyčajne v udiarni ukladáme na mriežku.
Soľ sa do rybacieho mäsa dostáva z jeho povrchu tzv. osmózou, čo zjednodušene znamená, že menej slaná šťava z mäsa sa „tlačí“ von do slanšieho povrchu a naopak, veľmi slaný roztok z povrchu ju nahrádza v mäse - tenšie filety sa teda rýchlejšie nasolia ako hrubšie mäso pri chrbtici alebo hrubšie podkovy. Krátkodobé údenie rybacieho mäsa stačí na jeho príjemné dymové dochutenie.
Plynové i elektrické grily majú občas špeciálny box na údenie s vlastným horákom či výhrevným telesom, ktoré možno plniť údiacou drevnou zmesou zvonka i bez otvárania veka grilu; do grilov bez boxu na údenie vkladáme údiacu drevnú zmes v alobalových vreckách na údenie. Vyrobíme ich z väčšieho hrubšieho (alebo zdvojeného) štvorca alobalu, do stredu ktorého nasypeme dávku údiacej drevnej zmesi i s korením a skladaním alobalu vytvoríme ploché vrecko tak, aby sa zmes z neho nevysypala.
Na rýchle údenie pri priateľskej párty si zvyčajne vyberáme ryby nielen podľa ich chuťových vlastností, ale často aj podľa množstva najmä svalových kostičiek, ktoré mnohým pri konzumácii robia problémy.
Pstruh potočný a dúhový - tieto ryby sú vynikajúce, či sú upravené klasicky tepelne, alebo vyúdené. Ich údené filety sa často používajú v tých najluxusnejších hoteloch ako predkrm, čo svedčí o ich chuťovej kvalite. Úhor riečny - vyúdený je skutočnou delikatesou.
Je vhodné rozlišovať úhora širokohlavého, ktorý obsahuje až 40 % tuku, a úhora úzkohlavého, len s 15 % tuku, ktorý sa na údenie lepšie hodí. Sumec veľký - je skutočným kráľom sladkovodných európskych rýb. Vďaka bielemu mäsu bez kostí sa stal vyhľadávanou rybou vhodnou na údenie.
Zubáč obyčajný - je výborný klasicky tepelne upravený ako i údený. Môžeme ho údiť vcelku alebo nakrájaného na podkovy, len údenie nesmie trvať dlho, aby sa jeho jemné mäso veľmi nevysušilo. To isté platí i o menšom ostriežovi, ktorý má tiež výborné mäso a málo kostí.
Kapor obyčajný - je naša najbežnejšia kulinársky mnohostranne upravovaná ryba hodiaca sa aj na údenie. Vyberáme si stredne veľké ryby, ktoré môžeme filetovať alebo nakrájať na podkovy. Nevýhodou je, že pri údení jeho jemné mäso trochu viac vysychá.
Chuť kapra je typická, ale výborná, horšie však je, že v jeho svalovine je mnoho jemných kostičiek. Losos obyčajný - so svojím jemným červeným mäsom patrí medzi kráľov aj údených rýb, najmä studeným dymom.
Ďalšie recepty s údenou rybou
Tvarohová pena s údeným pstruhom:
- 4 plátky bielej želatíny necháme napučať v studenej vode.
- Polovicu zväzku kôpru nasekáme nadrobno.
- 250 g údených filiet zo pstruha (alebo inej ryby) + šťavu z polovice citróna + 450 g nízkotučného tvarohu + 50 g smotanového chrenu spolu rozmixujeme.
- Primiešame nasekaný kôpor a ochutíme soľou i čiernym korením.
- Zohrejeme 2 - 3 lyžice vermútu, rozpustíme v ňom napučanú a pomliaždenú želatínu a vmiešame ju do tvarohovej hmoty.
- Do zmesi ešte vmiešame téglik ušľahanej smotany.
- Formu na terinu vyložíme druhou polovicou zväzku kôpru a guľôčkami červeného štipľavého korenia, formu doplníme tvarohovou penou a necháme cez noc stuhnúť (alebo to v chladničke urýchlime na 2 hodiny).
Rizoto s údenou rybou a sušenými paradajkami:
- Hrsť nasekanej cibule osmažíme na oleji.
- Pridáme 2 hrste guľatej ryže, postupne prilejeme 0,5 litra zeleninového vývaru a ryžu necháme variť asi 15 minút domäkka.
- Pridáme hrsť na slížiky nakrájanej údenej ryby, 4 lyžice nasekaných sušených rajčín a necháme povariť ďalších 5 minút.
- Hrsť píniových orieškov opražíme na panvici bez oleja.
Bryndzová nátierka s údenou rybou:
- 250 g nasekanej údenej ryby vmiešame do 200 g vyšľahanej bryndze zmiešanej s nasekanými zelenými bylinkami (napr. pažítka, petržlen, rozmarín).
- Ak treba, okoreníme čiernym korením, prípadne i mletou červenou paprikou.
tags: #Recept
