Ako dlho by mal trvať obed? Tipy a triky pre správne načasovanie jedál

Do sveta výživy a cvičenia patrí aj frekvencia jedál. Ak chceš schudnúť, ako často by si mala jesť? Niekto odporúča jesť 3x denne, iní 5 - 6x denne menšie porcie. Frekvencia jedál a zloženie jedálnička ovplyvňujú pocit sýtosti. Odporúčame analyzovať svoj životný štýl a zostaviť si stravovaciu stratégiu.

Ješ trikrát denne väčšie porcie jedál? To je v poriadku. Dôležité je uvedomiť si, že to, čo ti fungovalo v mladosti, nemusí vyhovovať teraz. Ak si chceš udržať schudnuté kilogramy, pristupuj k sebe individuálne. Niekto jedáva desiatu aj olovrant, iný preferuje energeticky bohatší obed vďaka vynechanej desiatej.

Jednoznačná odpoveď neexistuje, každému vyhovuje niečo iné. Ak berieme do úvahy všeobecné odporúčania zdravého životného štýlu, vynechávať raňajky sa nám môže veľmi nepekne vypomstiť. Ak si doteraz neraňajkovala, začni postupne - menšie jedlá, napríklad oriešky, ku ktorým neskôr pridáš grécky jogurt. Keď si zvykneš, pridáš ovocie a nakoniec si pripravíš celú ovsenú kašu z vločiek, jogurtu, ovocia a orieškov. Raňajky nemusia byť najdôležitejším jedlom dňa, určite však poskytujú solídny základ, ktorý nás dokáže naladiť na celý deň. Ak chceme využiť všetky benefity, odporúčame raňajkovať do 2 hodín po zobudení.

Obed býva zvyčajne najväčšie jedlo strategicky rozmiestnené do stredu nášho dňa. Pri skladaní jedla mysli na zdroj bielkovín (napríklad kuracie mäso, tuniak, odtučnený/polotučný mliečny výrobok), zeleninu (surovú alebo varenú), prílohu v podobe zemiakov, ryže, obilnín a nakoniec zdroj tukov, ako napríklad olej, avokádo alebo oriešky. Ak si mäso vyprážala vo väčšom množstve oleja, nemusíš pridávať avokádo alebo rôzne semiačka.

Dôležité je tiež spomenúť, že obed nemusí byť konzumovaný za každých okolností presne o 12.00 - to je niečo, na čo sme naučení z detstva. Tvojmu telu je úplne jedno, či sa naobeduješ o 11. alebo 13. Niekto si rád dlhšie pospí, raňajky máva medzi 9. - 10. hodinou ráno a ďalšie jedlo nebude potrebovať približne 5 hodín, lebo má rád veľké a sýte raňajky, takže obed si dá až približne okolo 14.

Posledné jedlo by malo byť načasované tak, aby vyhovovalo hlavne tebe. A áno, môžeš jesť aj po 18. hodine. Veľké jedlo, ktoré obsahuje dostatok všetkých živín (bielkoviny, sacharidy, tuky, ovocie a/alebo zeleninu) a je energeticky dostatočne bohaté, by malo byť konzumované 2 - 3 hodiny pred spánkom. Ak si zle odhadla veľkosť večere, určite nechoď spať s väčším hladom, pretože aj málo jedla vie negatívne vplývať na kvalitu spánku.

V spoločnosti koluje mýtus, že jesť každé 3 hodiny je potrebné na zrýchlenie metabolizmu. Toto pravda nie je, ale pravidelná konzumácia jedál, najmä počas chudnutia, môže pomôcť manažovať hlad. To, či snack zaradíš, je na tebe a tvojej aktuálnej situácii. Ak nemáš možnosť ísť cvičiť 2 - 3 hodiny po hlavnom jedle, môže byť snack zároveň predtréningovým jedlom. Ak máš počas dňa problém s nedostatočnosťou bielkovín, tak môžeš vďaka snackom tento nedostatok doplniť napríklad takým gréckym jogurtom a ovocím. Ak máš bielkovín dostatok, môžeš zvoliť ovocie s horkou čokoládou.

Prerušovaný pôst (intermittent fasting) nezasahuje do zloženia jedálnička, ale rieši iba načasovanie. Aktuálne poznatky naznačujú, že z hľadiska metabolického zdravia je o niečo výhodnejšie tzv. eTRF (Early-Time Restricted Feeding), teda opačný prístup, ako sa väčšinou praktizuje: väčšinou ľudia vynechávajú raňajky, tu ide o vynechávanie večere, resp. zjedenie denného energetického príjmu cca do poobedia.

Bez ohľadu na to, aký postup zvolíš, prerušované hladovanie bude mať rovnaké výsledky pri chudnutí, ktoré by si dosiahla „bežným“ stravovaním za predpokladu, že by si vytvorila obomi postupmi rovnako veľký deficit. Ak ti prerušované hladovanie vyhovuje, v poriadku. Ale tvrdenie, že je v niečom lepšie, je nesprávne. Pomáha ti kontrolovať tvoj príjem a cítiš sa lepšie?

Ak pociťuješ počas dňa často hlad, uisti sa, že ješ pravidelne. Pracovať sa dá aj s množstvom energie: niekto lepšie reaguje na menej väčších jedál, niekto na viac menších. Niekomu vyhovuje väčšie množstvo večer, niekomu ráno. Skús viac vnímať svoje telo a zvoľ pre seba vyhovujúcu stratégiu. Možno ste už počuli, že dospelí potrebujú približne 7 až 9 hodín spánku denne.

Pri dlhších prestávkach stačíme viac vyhladnúť a následné jedlo musí byť často väčšie (s väčším množstvom energie), aby nás porcia uspokojila. A keď sme viac vyhladnutí, jeme rýchlo a ľahšie sa prejeme, pretože žalúdok potrebuje čas (asi 20 minút) k tomu, aby vysielal signály, že sa plní, a k prejedeniu tak nedošlo. Aby sa tak nestalo, niečo malé na zjedenie (desiata alebo olovrant) sa medzi hlavnými jedlami dňa hodí. Zároveň sa tým môže zabrániť konzumácii menej vhodných potravín a nápojov (chute s hladom dohromady sa ovládajú oveľa horšie).

Pokiaľ teda máme viac ako 4 hodiny rozostup medzi jednotlivými hlavnými jedlami dňa (raňajky - obed - večera), je dobré si dať aspoň malé občerstvenie. Pokiaľ je to veľmi skoro, môže byť do obeda pomerne dlhý čas, a potom sa oplatí dať si desiatu. Ak má niekto to šťastie, že môže vstávať neskôr, a teda neskôr aj raňajkuje, a zároveň obeduje v štandardnom čase, desiata nie je nevyhnutná. U detí by sme však mali na desiatej trvať. Desiata u detí zabezpečuje potrebnú energiu na dôležité aktivity, či už hovoríme o deťoch predškolského, alebo školského veku, u ktorých desiata zabezpečuje aj lepšie sústredenie na výuku. Nie nadarmo je v rámci školských rozvrhov naplánovaná okolo 9.30 - 10.00 hod.

Neexistuje ani jedna správna odpoveď na otázku, ako by mala správna desiata vyzerať. Pri desiatach detí by sme mali jednoznačne dbať na ich vyváženosť, teda aby desiata poskytovala nielen potrebnú energiu, ale bola tiež správne vyvážená. Ideálne aby obsahovala dôležité zdroje sacharidov (napr. pečivo, chlieb, müsli a pod.), bielkovín (napr. šunka, vajce, syr, nátierka a iné), trochu tuku a doplnená bola ovocím či zeleninou. Rovnako môžeme postupovať aj pri skladaní desiatej alebo olovrantu pre dospelých. Niekedy ale stačí, aby desiata alebo olovrant vhodne doplnili hlavné jedlá a tak sa zachovala čo najväčšia pestrosť v rámci celodenného jedálnička.

"Optimálny čas na raňajky je medzi 6.30 - 8.00 hodinou, kedy začína po prebudení u človeka pracovať vnútorný gastrointestinálny systém s vylučovaním všetkých štiav potrebných na správne trávenie," uviedol gastroenterológ Peter Paulen. Na desiatu stačí niečo drobné, podľa gastroenterológa neprekáža, ak sa vynechá, nasledovať však musí kvalitný obed. Každý by si mal čas na obed aj v pracovnom dni vyhradiť medzi 12.00 - 14.00 hodinou. Jeho súčasťou by mala byť aj teplá polievka. Jedlo by sme nemali konzumovať v strese a obed by mal trvať aspoň pol hodinu. Čas na olovrant je vhodný medzi 16.00 - 17.00 hodinou, stačí niečo ľahké vo forme ovocia či sušienky. Najvhodnejší čas na večeru je medzi 18.00 - 19.00 hodinou. Paulen je zástancom teplej večer, pred spaním by sa však nemalo jesť dve hodiny. Pravidelné a zdravé jedlo je liek, ale pri nesprávnych stravovacích návykoch môže organizmu škodiť.

Telo sa považuje za dobrého hospodára a chuť do jedla je riadená z mozgu, kde sa nachádzajú centrá na jej zvyšovanie alebo znižovanie. "Mozog je ovplyvnený rôznymi okolnosťami, ktoré vníma naša nervová činnosť resp. vonkajšia kôra mozgu. Tá spracováva rôzne podnety z okolia. Napríklad pri pracovnom strese, keď je človek vo vypätí a má za určitý čas splniť určitú úlohu, často zabudne, že sa má najesť, alebo nemá na jedlo vôbec chuť, lebo má tzv. stiahnutý žalúdok," vysvetlil Paulen a dodal, že po odznení stresu človek zrazu pocíti veľký hlad a môže sa zjesť pomerne veľkého množstva jedla, čím si priťaží.

Paulen upozorňuje na dôležitosť dodržiavania pravidelnosti v stravovaní i na výchovu k správnym stravovacím návykom detí v rodinách. Najvhodnejšou formou výchovy k dobrým návykom je spoločné stolovanie rodiny už pri raňajkách, a potom pri každej vhodnej príležitosti. Už ranné rodinné stravovacie rituály učia deti pravidelnosti, aj raňajkovaniu. A ak je ponuka jedál zdravá, tak aj ku zdravým stravovacím návykom. "Tak, ako žije rodič, takisto bude dieťa potom v manieroch a spôsobe stravovania kopírovať presne to, čo robí rodič.

Prerušovaný pôst (intermittent fasting) je prerušené jedenie na určitú dobu alebo časovo obmedzené jedenie. Petr Havlíček hovorí: „Ja sám prerušovaný pôst držím dlho. Len som z najčastejšieho 16:8, znížil na 14:10. Mnoho ľudí pristupuje k pôstu po svojom - nemenia svoj jedálniček, len vynechajú jedno z jedál, ktoré im nevyhovuje, najčastejšie raňajky alebo večeru. Príjem potravy sa tak rozdelí na dve jedlá denne. Nie je to celkom optimálne, pretože keď obmedzíte čas, ktorý máte na jedlo, musíte si to dobre premyslieť, aby ste do seba dostali všetko, čo potrebujete. Je dôležité si uvedomiť, že priemerný človek zje jeden a pol až dve kilá jedla denne.

✅ Prerušovaný pôst nie je len nástroj na chudnutie. Zlepšenie citlivosti na inzulín - Telo lepšie reaguje na inzulín a účinnejšie reguluje hladinu cukru v krvi. To môže byť obzvlášť prospešné pri prevencii a liečbe cukrovky 2. Podpora autofágie - Autofágia je proces, pri ktorom bunky rozkladajú a recyklujú poškodené alebo nepotrebné zložky. Autofágia sa spúšťa po 12-16 hodinách hladovania alebo počas fyzickej aktivity. Tento proces je dôležitý pre zdravie buniek a môže pomôcť predchádzať rôznym ochoreniam. Úbytok hmotnosti a redukcia telesného tuku: Prerušovaný pôst môže viesť k zníženiu celkového príjmu kalórií, čo podporuje chudnutie. Vplyv na dlhovekosť: Niektoré štúdie naznačujú, že prerušovaný pôst môže predĺžiť dĺžku života a spomaliť proces starnutia.

Zhodnoťte, ako vyzerá vaša súčasná strava. Začnite s plánom, ktorý sa vám zdá najjednoduchší, a postupne pridávajte hodiny pôstu. Autofágia, ktorú chceme pôstom dosiahnuť, sa začína po minimálne 12 hodinách. Skúste sa niekoľko dní držať plánu 12/12 a ak je to ľahké, prejdite na metódu 14/10, t. j. 14 hodín pôstu a 10 hodín okna na jedlo. Ide o formát, pri ktorom sa zmestíte do 3 - 4 jedál denne a nemal by byť problém túto metódu dodržiavať. Najobľúbenejšou metódou je metóda 16/8, pri ktorej máte 8 hodinové okno na konzumáciu všetkých potrebných živín. Ak si tento režim osvojíte a dostanete sa doň, veríme, že vám bude vyhovovať, a ak nie? Skrátka, rozšírte si priestor pre čas na jedenie. Najdôležitejšie je nájsť si vlastný štýl, ktorý vám vyhovuje a ktorý vás osobne baví, pretože nie je nič horšie, ako si privodiť stres kvôli trendom. Počúvajte svoje telo a podľa potreby upravte svoj plán. Keď budete jesť, zamerajte sa na výživné jedlá, ktoré obsahujú dostatok bielkovín, zdravých tukov a vlákniny. To vám pomôže cítiť sa sýty a dodá vám to energiu na zvládnutie prerušovaného pôstu.

Počas prvého týždňa môžete pociťovať hlad a zmeny energie a nálady. Je to normálne a malo by sa to postupne zlepšovať. Keď budete pokračovať, telo si začne zvykať na dlhšie obdobia bez jedla. Ak ste začiatočník, začnite s kratším obdobím pôstu, napríklad 12/12, a postupne ho predlžujte na 14/10 alebo 16/8. Konzumujte nesladený čaj, kávu alebo minerálnu vodu. Počas jedál sa zamerajte na potraviny bohaté na bielkoviny, zdravé tuky, vlákninu a komplexné sacharidy.

Prerušovaná hladovka 16:8 je asi najobľúbenejšia schéma pôstu a niekedy sa označuje aj ako takzvaná osemhodinová diéta. Pri tomto variante sa teda 16 hodín vkuse drží pôst. Počas zvyšných osem hodín sa konzumujú obvyklé dve hlavné jedlá dňa. Podľa toho, ako vyzerá váš bežný deň, môžete vynechať raňajky alebo jedno z ďalších jedál. Mnohí uprednostňujú vynechanie večere, takže ich posledným jedlom dňa je obed. Je teda len na vás, ktorý model vám bude najviac vyhovovať.

Ak chcete v prvom rade chudnúť, dbajte počas ôsmich hodín vyhradených na jedlo na správnu výživu a mierne pohybové aktivity. Vydržať 16 hodín bez jedla môže byť celkom náročné. Keď pocítite vlčí hlad, skvele vám poslúži voda alebo nesladený zázvorový či bylinkový čaj. Nevyžadujte od svojho tela žiadne vysoké výkony. A už keď sme pri tej únave: čím unavenejšie sa cítite, tým väčší je zrejme aj váš hlad. V stresových situáciách produkuje telo hormón kortizol. To spôsobuje nárast hladiny cukru v krvi a spomalenie spaľovania tuku. Sústreďte sa radšej na dve až tri výživné jedlá denne.

Prerušovaný pôst neznamená, že sa môžete neriadene oddávať nezdravej strave. Vyraďte zo svojho jedálnička najmä sladkosti plné cukru, ktoré spôsobujú vystrelenie hladiny inzulínu do závratnej výšky. Samozrejme, počas ôsmich hodín jedenia by ste to s jedlom nemali preháňať a nemali by ste sa nezdravo prepchávať. Je však dôležité najesť sa do sýtosti. Ak by ste jedli málo, telo by prešlo do úsporného režimu a odmietalo by vzdať sa svojich zásob. Naplánujte si, čo budete počas týždňa jesť, a to aj v práci. Ak nemáte luxus v podobe jedálne so zdravými jedlami, uvarte si doma jedlá vopred. Vždy si spomeňte, prečo ste sa pustili do prerušovaného pôstu.

Ak máte nízky krvný tlak, metabolickú poruchu, chronické ochorenie alebo rakovinu, poraďte sa o pôste s lekárom. Počas pôstu nešportujte a nevykonávajte ani iné náročné aktivity, kým si vaše telo nezvykne na nový stravovací režim. Aj počas prerušovaného pôstu jedzte normálne porcie a dbajte na zdravú a vyváženú stravu. Prerušovaný pôst sa teší čoraz väčšej obľube a vedci sa o túto metódu pôstu takisto intenzívne zaujímajú. Prvé menšie štúdie totiž naznačujú, že pravidelný pôst môže znížiť riziko chronických ochorení, ako je napríklad cukrovka 2. typu, ochorenia srdcovo-cievneho systému, neurologické choroby a rakovina.

Ale pozor: v prípade tehotných alebo dojčiacich žien, osôb s podváhou alebo poruchou príjmu potravy sa prerušovaný pôst rozhodne neodporúča. Argumentom proti je tiež vysoký vek alebo sklon k migrénam. Počas osemdňovej diéty alebo pôstu 16:8 potrebujete prijímať stravu bohatú na vlákninu a vitamíny, s poriadnou porciou bielkovín a zdravých, kvalitných tukov.

Prerušovaný pôst je spôsob stravovania, pri ktorom sa najčastejšie v rámci dňa strieda obdobie hladovania a jedenia. Vybudoval si dobrú povesť najmä ako účinný a rýchly spôsob chudnutia, ktorý nás ľahko privedie k vysnívanej postave. Okrem toho sa hovorí aj o jeho pozitívnych účinkoch na mozog, sústredenie či lepšiu kontrolu hladu alebo krvného cukru (glykémie). Prerušovaný pôst môžete poznať aj ako prerušované hladovanie. Často sa s ním stretnete aj pod anglickým názvom intermittent fasting (IF). Ide o spôsob stravovania, pri ktorom sa striedajú rôzne dlhé obdobia pôstovania s dobou určenou na konzumáciu stravy. Pre ľudí nie je vlastne táto forma ničím neznámym.

Naši predkovia nemali potravu dostupnú neustále, tak ako je tomu dnes. Jedli tak v časoch, keď si ju ulovili alebo nazbierali a pauzy medzi jedlami boli nepomerne dlhšie v porovnaní s tými, na ktoré sme zvyknutí dnes. Prerušovaný pôst si získava obľubu hlavne vďaka svojim sľubným zdravotným benefitom.

1. Ide o formu prerušovaného hladovania, pri ktorej sa obdeň striedajú dni pôstu a bežnej konzumácie stravy. Jeden deň sa teda postíme a ten nasledujúci sa stravujeme klasicky v priebehu celého dňa. Dni pôstu sa dajú zmierniť a prijímať počas nich 25 % svojho bežného denného kalorického príjmu. 2. Ide prakticky o celodenný pôst počas dvoch dní v týždni. Je známy aj pod označením 5:2. Môže ísť o ktorékoľvek dni podľa vlastného výberu, pričom môžu aj nemusia nasledovať za sebou. Podobne ako v predchádzajúcom prípade, aj tu je možné konzumovať v dňoch určených na pôst 25 % svojho bežného energetického príjmu. 3. Táto forma je snáď najznámejšia a najobľúbenejšia. Nie je založená na celodennom pôste, ale na časových oknách, ktoré sú vyhradené na príjem stravy a pôst. Najrozšírenejšou formou je protokol 16:8, kedy 16 hodín hladujeme a 8 hodín môžeme prijímať potravu.

V rámci tejto krátkej doby je žiadúce prijať svoje denné optimálne množstvo kalórií a živín. Naopak však môžete vynechať raňajky a desiatu, začať napríklad obedom a klasicky jesť až do večera. S voľbou toho správneho postupu vám pomôže váš chronotyp. Ak ste sova a ráno radi spíte a večer žijete, môže byť pre vás vhodnejšie dopriať si prvé jedlo až neskôr v priebehu dňa. Ranné vtáčatá naopak zrejme viac ocenia výdatné raňajky a obmedzenie jedla až neskôr v poobedných hodinách.

Prerušované hladovanie je obľúbený aj pre svoju jednoduchosť. Stanovuje presné hranice, kedy môžeme prijímať stravu a kedy už nie. Viac ako na výber potravín sa zameriava na dobu konzumácie jedla. Ak sa používa za účelom chudnutia, pomáha ohraničiť príjem stravy tak, aby sme ľahšie dosiahli kalorický deficit. Samozrejme, aj v tomto prípade je dôležitý správne zostavený zdravý jedálniček. Vo výskumoch sa ukazuje, že tento spôsob stravovania má vplyv aj na tvorbu a funkciu hormónov. Vedie napríklad k nižšej hladine inzulínu, čo môže zmierniť inzulínovú rezistenciu a tým pádom kontrolu hladiny cukru v krvi.

1. Diéta a kalorický deficit nás niekedy vedia poriadne potrápiť. Chudnutie sa častokrát nedarí, pretože povolené množstvo kalórií je nízke, porcie jedla príliš malé a deň naopak nekonečne dlhý. Prenasleduje nás tak hlad a je ťažké pri diéte vytrvať. Prerušované hladovanie nie je žiadna zázračná metóda, ktorá vám pomôže zbaviť sa kilogramov mávnutím čarovného prútika. Svojou formou však môže chudnutie zjednodušiť. Vďaka tomu, že denný príjem nahromadíte do menšej časti dňa, budete mať možnosť dopriať si väčšie porcie jedla. Ak aj vy patríte medzi tých, ktorým vyhovuje nižšia frekvencia jedál a väčšie porcie, prerušované hladovanie by vám mohlo urobiť dobrú službu aj pri chudnutí. 2. Nielen počas diéty nás často prenasleduje hlad a nikdy nekončiace chute na sladké. Dôvodom môže byť nesprávne zložený jedálniček, ale aj nevhodné rozloženie jedál. Práve u prerušovaného hladovania sa ukazuje, že by mohlo s týmto problémom pomôcť. Môže totiž viesť napríklad k zvýšeniu peptidu YY. Ide o hormón, ktorý je vylučovaný v tráviacom systéme ako odpoveď na príjem potravy a vyvoláva pocity sýtosti.

Výskumy sa do veľkej miery zhodujú na tom, že ak chceme čo najefektívnejšie kontrolovať apetít, je výhodnejšie vyhradiť si časové okno na príjem stravy do skorších denných hodín. Ako prvé jedlo si dať raňajky a začať sa postiť v poobedných hodinách. Súvisí to pravdepodobne s cirkadiánnymi rytmami organizmu. Ide o procesy v organizme ktoré sa opakujú denne a ovplyvňuje ich striedanie dňa a noci. Ak začneme jesť ráno a posledné jedlo si dáme poobede, prispôsobujeme príjem stravy týmto prirodzeným rytmom viac, ako keby sme začínali jesť na obed a končili večer. Týmto spôsobom sa môžeme naučiť lepšie kontrolovať svoj hlad a apetít. Nie je to však pravidlo a aj tu platí, že každému môže vyhovovať niečo iné. Urobíte najlepšie, keď si na vlastnej koži vyskúšate, ktorá možnosť je pre vás tá pravá. 3. Prenasledujú vás chute na sladké či vás neustále trápi nedostatok energie? Aj takto sa môžu prejavovať výkyvy hladiny cukru v krvi (glykémie). Tie totiž nie sú iba výsadou diabetikov, ale môžu znepríjemniť život aj zdravým ľuďom. Keď nemáme glykémiu pod kontrolou, môže dochádzať k jej prudkým poklesom. Vtedy telo prichádza o okamžitú nálož paliva, čo sa prejavuje pocitom nedostatku energie. Ukazuje sa, že práve prerušované hladovanie je jedným zo spôsobov, ktoré by mohli pomôcť udržať hladinu cukru v krvi na uzde. Z tohto stravovacieho režimu môžu získať benefity aj ľudia s cukrovkou 2. typu či tí, ktorí majú prediabetes (predstupeň cukrovky).

4. Srdcovo-cievne ochorenia sú celosvetovo hlavnou príčinou úmrtí. Dnes už vieme, že s tým nám pomôže strava s primeraným množstvom kalórií, dostatkom nenasýtených tukov či vlákniny. Pozitívny vplyv na srdcovo-cievne zdravie sa však ukazuje aj u prerušovaného pôstu. Štúdie popisujú napríklad pozitívny efekt na zníženie krvného tlaku, LDL (zlého) cholesterolu alebo triacylglycerolov v krvi. 5. Nádorové ochorenia sú po kardiovaskulárnych druhou hlavnou príčinou úmrtí, pričom najčastejšie sú nádory prsníka a pľúc. Z dostupných zdrojov vyplýva, že by nám s tým mohlo pomôcť aj prerušované hladovanie. Vďaka niekoľkým mechanizmom má totiž sľubné antikancerogénne vlastnosti. 6. Kto by nechcel mať zdravý a výkonný mozog? Ukazuje sa, že môže pomôcť zlepšiť alebo udržať kognitívne funkcie, ako je schopnosť učiť sa či spomínaná pamäť a koncentrácia. Vo výskumoch sa hovorí aj o pozitívnom pôsobení prerušovaného hladovania na riziko vzniku neurodegeneratívnych ochorení, ako Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba. 7. Anti-aging prístup spolu s konceptom zdravého starnutia sú čím ďalej, tým aktuálnejšie. Jedným z takýchto pomocníkov sa zdá byť aj prerušované hladovanie. V súvislosti s ním sa napríklad ukazuje nižšia miera oxidačného stresu, ktorý pôsobí na vznik rôznych chronických ochorení. 8. Zdravé a spokojné ženské telo súvisí do veľkej miery so zdravou hladinou pohlavných hormónov. Vo výskumoch sa ukazuje, že prerušované hladovanie môže mať svoju rolu aj pri terapii PCOS. Z výsledkov doteraz vykonaných štúdií vyplýva, že môže viesť k zníženiu estrogénu a androgénov.

1. Vplyv určitého stravovacieho režimu na športový výkon závisí od typu aktivity, jej trvania či napríklad intenzity. Z doteraz vykonaných štúdií sa zdá, že ak sa venujete kulturistike, trojboju, vzpieraniu či ďalším silovým disciplínam, prerušovaný pôst nie je pre vás ideálnym spôsobom stravovania. 2. Dostupné výskumy prichádzajú k záverom, že prerušované hladovanie nie je ideálny spôsob stravovania pri snahe budovať svalovú hmotu. Dnešné odporúčania nám totiž hovoria, že pre rast svalov musíme prijímať dostatočné množstvo kalórií a bielkovín. 3. Hoci je pri prerušovanom hladovaní k dispozícii menej hodín na príjem stravy, naše telo potrebuje stále rovnaké množstvo energie, bielkovín, sacharidov, tukov či vitamínov a minerálnych látok. Dlhodobý nedostatok týchto živín by mohol viesť k nezdravému chud...

Deti, rovnako ako dospelí, zažívajú po obede pokles aktivity a pociťujú fyziologickú potrebu spánku. Aj keď je každé dieťa iné, väčšina detí začne vynechávať poobedný spánok medzi tretím až piatym rokom života. Poobedný spánok by u detí v škôlkarskom veku mal trvať 1-2 hodiny. U detí predškolského veku (po 5. roku) spravidla potreba popoludňajšieho spánku klesá, v noci by mali spať 11-12 hodín.

Ak vaše dieťa vynechá poobedný spánok, prispôsobte tomu odchod do postele večer a dajte ho spať aspoň o hodinu skôr, najmä ak vidíte, že je v neskorých popoludňajších hodinách unavené. Namiesto poobedného spánku zaveďte rutinu poobedného oddychovania. Nechajte dieťa, aby si oddýchlo v postieľke alebo na tichom mieste aspoň pol hodinku, napríklad pri čítaní knižky alebo počúvaní jemnej hudby, čo mu pomôže zrelaxovať a dodá mu energiu. Nemalo by však pozerať televízor alebo hrať sa na tablete, pretože toto sú veci, ktoré dieťa zahlcujú a unavujú, ale k oddychu neprispievajú.

Tabuľka: Odporúčaná dĺžka spánku podľa veku

tags: