Koľko zvierat sa zabije denne na mäso?

Väčšinový názor na spolužitie živočíšnych druhov stavia zvieratá do polohy podriadenosti človeku: keďže sú menej "inteligentné" ako ľudia a slabšie a bezbranné voči lovu a chovu v zajatí, je spoločenským konsenzom dovolené ich zabíjať pre potravu, ošatenie a výskum, ktorý zachráni ľudské životy.

Spolužitie zvierat a ľudí sa však v poslednom storočí radikálne zmenilo - v neprospech zvierat.

Jedným z pozitív pokroku a nesmierne rýchleho vývoja ľudí v 20-tom storočí je transakčne a finančne relatívne nenáročný prístup k veľkému množstvu rôznej potravy, vrátane mäsa. Viac mäsa, než potrebujeme, dokonca viac, než je pre nás zdravé. Pre nás úžasné - pre zvieratá katastrofálne.

Stali sa artiklom masovej výroby: na celom svete v mene nízkych cien sto miliónov kurčiat denne umiera na bežiacom páse po 6-týždňovom živote plnom utrpenia, bolesti a strachu; tisíce kráv svoj pármesačný život pretrpia na pár štvorcových metroch, nadopované liekmi na vysokú produkciu mlieka alebo antibiotikami, ktorými im chovatelia liečia infekcie a choroby spôsobené stravou nevhodnou pre ich tráviace orgány a núteným kanibalizmom; tisíce zvierat trpia v laboratóriách kozmetických firiem mučenie, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Mengele. Všetko toto a viac sa deje na farmách a bitúnkoch mimo zorného poľa spotrebiteľov - tí už uvidia iba lacné ružové mäsko a bledé vajíčka na policiach supermarketov - v určitom merítku aj na Slovensku.

Toto sa ani zďaleka nepodobá na prirodzený, férový a dôstojný boj o prežitie, alebo na životný štýl našich starých mám, ktoré si zvieratá vážili a starali sa o ne, nezabíjali mláďatá, ani bez súcitu. Toto sa nám vymklo z rúk.

A sme pri tom zázračne nekonzistentní: keď sme pred časom sedovali upálenie živej mačky v hlavnom vysielaní, boli sme rozhorčení a pobúrení, mnohí si pre chlapcov želali prísne tresty. Obojok zarastený do psieho krku v nás vyvolal rovnako silné emócie - čudovali sme sa, ako v sebe vôbec môže niekto nájsť toľkú krutosť a bezohľadnosť voči utrpeniu bezbranných nemých tvorov. Týrané mačky a psy sme ľutovali. Tak prečo sme takí slepí k tonám utrpenia hospodárskych zvierat? Prečo môže prasnica celý krátky život stráviť bez pohybu a prirodzenej stravy neustálym rodením a predčasnou stratou mláďat, až po svoju nehumánnu masovú smrť na bitúnku, zatiaľčo (mimochodom oveľa menej inteligentná) mačka vychutnáva skoro väčšie privilégiá a zákonnú ochranu ako priemerný bezdomovec (preháňam)? Je to iba preto, že je "zlatšia"? Čo toto vypovedá o našej morálnej integrite?

Každý humánny a súcitný čovek, ktorým otriasol údel horespomenutých mačiek a psov, by sa na bitúnku neohrial asi ani 5 minút. Na slepačej farme zrejme ešte menej. Každý druhý chlap, ktorého poznám, nevie ani len zabiť vianočného kapra, a ako ho nakoniec predsa len klepne, už mu ani nechutí. Veď väčšina ľudí si ani nedokáže do konca pozrieť videá v tomto čánku. Napriek tomu si každý nájde dôvod, prečo je umieranie a trápenie zvierat určených na jeho stôl správne a prirodzené a oprávnenosť nehumánneho masového chovu insitne odôvodňnuje svojím právom jesť mäso.

Toto právo však človeku už patrí - jedzme zvieratá, ak musíme (?) - ale s mierou a rešpektom. Nikto nemá právo beztrestne trápiť alebo kvôli sebe nechať trápiť iného živého tvora.

Koľko zvierat denne zomrie na mäso?

Priemysel s mäsom, vajcami či mliekom nefunguje za účelom prezervácie druhov. Je to biznis za účelom zarábania peňazí. Takže sú zvieratá v ňom len nástrojmi, ako zarobiť, šetrí sa na nich ako sa len dá.

Pravdepodobne aj u vás na stole niekoľkokrát do týždňa je mäso. Mäsové výrobky sú súčasťou nášho jedálnička od nepamäti. Rozmýšľali ste ale niekedy nad tým, koľko životov ako ľudia denne zoberieme, aby sme mali dostatok potravy a nasýtili sa.

Nedávno sme sa pozreli na tému, ako dlho žijú kurčatá predtým, ako sú poslané na jatka a skončia na našich stoloch. Priemerná dĺžka života takéhoto kurčaťa, ktoré je schované kvôli mäsu, je približne 6-týždňov. Len pre zaujímavosť, každý deň je v priemere zabitých 202 miliónov kurčiat.

Portál Ourworldindata.org ponúka podrobné štatistiky toho, koľko mäsa každý deň spotrebujeme vrátane toho, koľko je to zvierat. Najviac zvierat, ktoré umrú, a ktoré sa podarilo prepočítať, sú kurence, ktoré denne popravíme. Ako sme vyššie už spomínali, tak ide o 202 miliónov kurčiat. Potom sú to kačky, ktorých denne zabijeme okolo 12 miliónov. Nasledujú ošípané, ktorých denne na jatka pošleme 3,8 milióna. Nasledujú ovce, ktorých ako ľudia denne popravíme 1,7 milióna. Kôz je to 1,4 milióna.

Možno sa pýtate teraz, a kde sú ryby? Vedzte, že tých zabijeme násobne viac. Bohužiaľ, presné odhady sa v tomto prípade nedajú urobiť. Podľa štatistík sú to stovky miliónov rýb. Dôvodom nepresnosti v tomto prípade je, že existuje len málo relevantných údajov o tom, koľko rýb sa každý rok zabije.

Väčšina hospodárskych zvierat na svete sa chová v žalostných podmienkach. Mnohí ľudia si takýto život nevedia ani predstaviť.

Len v Európskej únii žije podľa organizácie na ochranu práv zvierat Eurogroup for Animals v klietkových chovoch ročne viac ako tristo miliónov zvierat. Medzi nimi sú najmä sliepky, ale žijú tak aj ošípané, králiky, kačice, prepelice či husi. Zvieratá pred zabitím podľa organizácie často ani neomráčia alebo to neurobia účinne.

Podľa analytického článku od zakladateľa vedeckého portálu Our World in Data Maxa Rosera, zomrie denne 900-tisíc kráv. Uvádza, že ak by mala každá z nich dĺžku tela dva metre a postavili by ste ich za seba, vytvorili by rad dlhý až 1800 kilometrov. Denne tiež zomrie 202 miliónov kurčiat, v prepočte na každú minútu je to 140-tisíc zvierat. V najväčšom počte sú zabíjané ryby, pričom ide o stovky miliónov za deň.

So zlými životnými podmienkami zvierat sa okrem utrpenia spájajú aj straty a vytváranie zbytočného odpadu. Na chov dobytka a pestovanie kŕmnych plodín využívame väčšinu obývateľnej pôdy, no globálne stratíme alebo zahodíme dvadsať percent všetkého mäsa. Medzi rokmi 1961 a 2022 sa produkcia mäsa celosvetovo viac ako zdvojnásobila.

Za posledných päťdesiat rokov (1970-2020) sa veľkosť sledovaných populácií divokých zvierat zmenšila o 73 percent. Ďalej sa v nej uvádza, že globálne potravinové systémy sú zároveň hlavnou hrozbou pre 86 percent druhov zvierat, ktorým hrozí vyhynutie.

Alternatívy a riešenia

Pokiaľ by niekto s touto schízou tiež chcel niečo konkrétne spraviť (hoci kvôli sebe, keď nie kvôli zverom - zdravotné a chuťové aspekty jedenia mäsa prešpikovaného hormónmi a antibiotikami sú na ďalší dlhý článok), aspoň niečo, aj na Slovensku sa dá pomerne veľa:

• skúsiť pozháňať "šťastné" mäso zo zabíjačiek a malých chovov (sliepky od babky)
• alebo kupovať bio mäso, ktoré je sice drahšie a zjete ho zrejme menej, ale aj pre vaše zdravie je to práve lepšie
• Alebo toho mäsa proste jedzte menej.

Ak klesá dopyt (ľudia, ktorí jedia mäso), tak klesne aj ponuka (veľkochovy, množstvo zvierat potrebných na zabitie). Postupne s poklesom ponuky mäsa, stúpne dopyt po rastlinách a pracovníci sa automaticky presunú do nových pozícií.

Keď prestaneme jesť zvieratá, prestaneme ich aj systematicky množiť. Takže ich už nebudú miliardy, ako to je dnes, ktoré umelo “vytvoríme” a potom zabijeme.

Pre mňa je to hlavne o utrpení zvierat. Takže keď za jedlom nie je utrpenie zvierat, tak to zjem. Napríklad také vajce od sliepky, ktorá si behá vonku, žije normálny slepačí život a nezabije sa kvôli mäsu.

tags: #Maso