Človek musí asi v istom smere dozrieť, aby zistil, že najväčšie poklady má doma. Týka sa to aj jedla. Radi skúšame, experimentujeme, navštevujeme reštaurácie s exotickými kuchyňami, domov si kupujeme netradičné suroviny, z ktorých skúšame variť autentické jedlá z celého sveta.
Ale keď si doma poctivo uvaríme tradičné jedlo alebo upečieme tradičný koláč, hneď vieme, že to je to pravé. Lebo v tomto prípade nejde iba o jedlo samotné, ale o vône a chute, ktoré nás prenesú do minulosti, do detstva, k babke na dedinu, do maminej kuchyne, na prvý čunder, chatu, či do školskej jedálne.
Mnohé z nich si pamätáme z detstva či školskej jedálne. Tak ako technológie či móda, tak aj svet gastronómie prežíva svoje vrcholy. Okrem prínosu vitamínov, či energie, si dokážeme z neho odniesť aj dokonalý gurmánsky zážitok. V minulosti si naše staré mamy vedeli všetky suroviny vypestovať či vyrobiť doma, ale dnes už vieme ľahko kúpiť bežné základné potraviny vo vysokej kvalite, a za prijateľnú cenu.
Aj keď sa snažíme prinášať do našej kuchyne vždy niečo nové, alebo pridáme surovinu navyše, z času na čas sa všetci radi vrátime k jedlám, ktoré sú jednoduché, chutné a kvalitné.
Napríklad také buchty. Nikdy som ich nemala rada. Doma ich mama robievala zriedka a vždy sme si vynútili tvarohovú plnku. Ak nebol tvaroh, plnili sa zvyčajne ríbezľovým alebo jahodovým džemom. U nás, na východnom Slovensku, aspoň čo si pamätám, sme slivkový lekvár (povidla) nezvykli vôbec používať. No a buchta s džemom mi nebola vôbec sympatická. Buchty som nemala rada asi aj preto, lebo sa občas zvykli objaviť v školskej jedálni ako hlavné jedlo na obed. Nikdy som nechápala ako môžu byť tri obrovské džemové buchty hlavným chodom. Vždy ma to znechutilo.
Postupne, ako som objavila čaro aj iných tradičných jedál, som objavila aj buchty. Môj vzťah ku kysnutému cestu sa za posledné roky výrazne zmenil a už v žiadnom prípade nepovažujem koláče z tohto cesta sa príliš jednoduché, nudné, či nezaujímavé (áno, moja nechuť k buchtám bola spojená aj so všeobecnou nechuťou ku kysnutému cestu). Buchty som piekla len párkrát. Nie vždy to bola sláva. Keďže som zakaždým skúšala iné cesto, aj výsledok bol vždy iný. Dokonca som natrafila aj na nefungujúce recepty so zlým pomerom surovín (správny pomer múka/droždie je 500 g múky/20 g čerstvého alebo 7 g sušeného droždia). Už som vyskúšala množstvo receptov na kysnuté cesto a niektoré z nich boli naozaj výborné. Neviem prečo som si dodnes nevybrala jedno cesto, ktoré by som používala štandardne. Mohla by som si ušetriť kopu nervov s nepodarkami.
Po dvoch nezdaroch som si dnes opäť nedala pokoj a skúsila ďalšie cesto. Tentoraz však bol pomer surovín bez chyby. Cesto boli síce trochu netradičné - kombinácia treného a kysnutého, ale riskla som to. A s výsledkom som nadmieru spokojná. Toto cesto sa zjavne stane tým univerzálnym na buchty, záviny a kysnuté koláče. Buchty z neho boli jemné a vláčne. Potešilo ma aj to, že sa vo vnútri nevytvorila prázdna dutina s lekvárom na dne, ale buchty krásne rovnomerne narástli. A moja pôvodná nechuť k lekvárovým buchtám? Tá sa pominula už ani neviem kedy. A slivkový lekvár (povidla) zbožňujem. Nabudúce skúsim urobiť buchty na pare. Teraz sa vám s niečím priznám: ešte som ich nerobila. Je to trochu čudné, lebo je to jedno z mála sladkých jedál, ktoré mám rada (tak raz do roka však stačí). A ako ste na tom vy s buchtami a sladkými jedlami? Robievate ich často, alebo tiež len párkrát do roka?
Recept na kysnuté buchty
Ingrediencie:
- 20 g čerstvého droždia
- cca 250 ml mlieka
- 80 g práškového cukru
- 100 g masla, zmäknutého
- 3 žĺtky
- 500 g hladkej múky
- štipka soli
- kôra z 1 citrónu
- 250 g slivkového lekváru
- cca 80 g masla na omastenie buchiet
- práškový cukor
Postup:
- Droždie rozdrobíme do misky, pridáme lyžicu cukru a zalejeme 1 dl vlažného mlieka. Necháme vzísť kvások.
- Zmäknuté maslo utrieme so žĺtkami a cukrom do peny, pridáme kvások a zamiešame.
- Potom striedavo pridávame múku zmiešanú so soľou a citrónovou kôrou a mlieko.
- Vypracujeme vláčne cesto, ktoré prikryjeme utierkou a necháme na teplom mieste vykysnúť na dvojnásobok objemu.
- Vykysnuté cesto premiesime a vyvaľkáme na plát hrubý 1 cm. Plát pokrájame na štvorce o strane 6 cm.
- Do stredu štvorcov dáme lekvár a vytvarujeme buchty.
- V pekáči rozpustíme maslo, jednotlivé buchty v ňom dôkladne obalíme a poukladáme ich do radov.
- Prikryjeme a necháme 15 minút odpočívať. Medzitým rúru vyhrejeme na 200 °C.
- Podkysnuté buchty vložíme do rúry a pečieme 5 minút. Potom teplotu stiahneme na 180 °C a dopekáme ďalších 30 minút.
- Hotové buchty vyberieme z rúry, necháme vychladnúť a pocukrujeme.
Kysnuté koláče sa pripravovali aj v minulosti na Veľkú noc veľmi často. Plnili sa makom, tvarohom, orechmi alebo ovocím. Pre stravníkov si môžete pripraviť klasický kysnutý koláč s ovocím a posýpkou. Je už na vás či si vyberiete tvaroh jemný, alebo hrudkovitý, či zvolíte slivky, marhule alebo jahody. Ľahké buchty milujú všetky generácie.
Ďalšie inšpirácie na tradičné veľkonočné koláče
Rozhodli sme sa pre vás nájsť recepty na tradičné veľkonočné koláče, aby ste si ich mohli upiecť aj doma. Čo tak vyskúšať grécku baklavu, poľský sladký chlieb Kulich, taliansku Colombu alebo poľský tvarohový Sernik? Samozrejme vám ponúkame aj klasický veľkonočný koláč, ktorý je pod rôznymi názvami známy po celom Slovensku. Má typický guľatý tvar, najčastejšie tvarohovú plnku a je známy ako na východe, tak i na západe.
Na Slovensku sa tradičné na Veľkú noc pripravuje mazanec. Je to tradičné raňajkové pečivo. Výborne sa k nemu hodí čerstvé maslo, med či sladký džem. Mazanec je veľkonočným bochníkom, ktorý sa piekol z rovnakého cesta ako vianočka. Mohol sa podávať s hrozienkami, plnený tvarohom alebo posypaný mandľami.
V Poľsku milujú tvarohové koláče na spôsob cheesecaku a neodpustia si túto dobrotu ani počas Veľkej noci. Poľský sernik je však aj napriek svojej zdĺhavej príprave natoľko obľúbený, že má množstvo priaznivcov aj na severnej strane Slovenska. Výnimočným ho robí mletie tvarohu. Len takto môže byť sernik dostatočne nadýchaný. Ďalšou výnimočnosťou tohto receptu je jeho pečenie vo vodnom kúpeli. Je to síce koláč pre skúsenejšie pekárky, no naozaj stojí zato.
V Rusku sa na Veľkú noc tradične pečie veľkonočný chlieb s cukrovou polevou. Tento bohatý voňavý chlieb je obzvlášť chutným pečivom po dlhom a prísnom pôste. S týmto chlebom sa v Rusku spája aj mnoho tradícií. Ak sa náhodou chlieb nepodarí a nevykysne tak ako má, znamená to, že rodinu čaká ťažký rok. Naopak, ak sa kulich vydarí a ukážkový zdobí veľkonočný stôl, prinesie to rodine blahobyt, šťastie a prosperitu.
Tradičnou talianskou veľkonočnou sladkosťou je Colomba. Je to tradičný koláč v tvare holubice s rozprestretými krídlami. Tento koláč je veľmi chutný a k jeho pečeniu sa viažu aj mnohé legendy. Legenda sa spája s bitkou o jedno talianske mesto.
Azda najznámejšou veľkonočnou pochúťkou svetového formátu, ktorá sa udomácnila aj u nás je grécka baklava. Tento dezert je populárny najmä v krajinách juhovýchodnej Európy. Je veľmi sladký a preto vhodný k silnej čiernej káve. Celkovo sú sladkosti v Grécku oveľa sladšie ako inde na svete. Grécka baklava, ktorú si môžeme doma pripraviť z lístkového cesta, mletých mandlí, škorice, klinčekov, masla, cukru, medu, citrónovej šťavy a vanilky je neodmysliteľnou súčasťou gréckej Veľkej noci.
tags: #Kolac
