Príspevok od

Výživová hodnota stravy a jej pravidelnosť sú vo vyššom veku kľúčové pre zachovanie pevného zdravia. Výška dôchodkových dávok však mnohým penzistom nedovoľuje stravovať sa v zariadeniach mimo svojej kuchyne a klasické obedové menu si doprajú len občas. Riešením je príspevok na obedy od mesta, ktorý sa pohybuje vo výške od 30 centov až po takmer dve eurá. Dotovaný obed je benefit určený všetkým dôchodcom, či už poberateľom starobného, predčasného alebo tiež invalidného dôchodku.

Príspevky na obedy pre dôchodcov

Výška príspevku na jeden stravný lístok závisí od rozpočtu mesta na daný rok. Či budú obedy pre penzistov drahé alebo lacné, rozhodujú poslanci mestského či obecného zastupiteľstva. Je však spravodlivé podotknúť, že dotácie na obedy pre dôchodcov sú stabilným bodom rokovaní a súčasťou každoročných sociálnych programov. Dotácia na jeden obed sa pohybuje približne od 1,70 do 0,30 eur v závislosti od konkrétneho mesta a výšky dôchodku žiadateľa. V niektorých majú evidovaných ani nie sto žiadostí, inde využíva príspevok hojný počet dôchodcov. Po valorizácií (medziročnom zvýšení) dôchodkových dávok v roku 2019 mnohým občanom - penzistom zanikol nárok na dotáciu na obed, alebo sa príspevok na jeden stravný lístok znížil. Z tohto dôvodu pristúpili viaceré mestá a obce k prehodnoteniu podmienok vo veci príspevku na spoločné stravovanie pre dôchodcov a svoje tabuľky upravili. Výsledná výška dotácie sa však líši doslova od mesta k mestu, v závislosti od rozpočtu môže byť 30 centov až takmer dve eurá.

O finančný príspevok na spoločné stravovanie dôchodcov musíte písomne požiadať. Znie to zdĺhavo, no v skutočnosti stačí zájsť na mestský či obecný úrad a vypísať žiadosť. Takmer v každom meste je spoločné stravovanie pre dôchodcov zabezpečené vo vybraných jedálňach, v menších obciach vás nakŕmia v školských zariadeniach. Penzisti si pochvaľujú, obedové menu sa zvyčajne skladá z polievky a druhého chodu. Nápoj je samozrejmosťou a v niektorých prevádzkach nechýba koláč. Spoločné stravovanie má nespochybniteľný význam aj z hľadiska udržiavania spoločenských kontaktov, ktoré sú pre ľudí na dôchodku nesmierne dôležité. Okrem obedov si môžete dokúpiť večeru v rovnakej cene. Správna výživa je z hľadiska nutričnej hodnoty vo vyššom veku viac ako žiaduca, na čo myslia aj v zariadeniach spoločného stravovania pre penzistov.

Prečo ísť v práci na obed?

Už len predstava, že celý deň sa z kancelárie „nepohnete,“ znechucuje, kazí náladu a zvyšuje podráždenosť. Prejaví sa to aj v pracovnom výkone. Vytipovali sme 5 dôvodov, prečo ísť v práci na obed. Niektoré spolu súvisia. Možno by ste ich našli aj viac:

  1. Strava a hlavne pravidelná, primeraná a vyvážená, je motorom zdravia, dobrej kondície a pracovných výkonov. Ale pozor. Nie je dôležité iba to, čo a koľko jete, ale aj kde to jete. Jesť v kancelárii a nebyť aspoň chvíľu v inom prostredí, znižuje účinok prestávky vyhradenej na obed. Je pravda, že pripraviť si jedlo doma a zjesť ho „v kancli“ je časovo výhodnejšie a šetrí aj peňaženku.
  2. Súvisí s prvým. Pri jedle vonku, sa organizmus viac okysličí. Pre naše zdravie je to nevyhnutné. Napríklad aj rakovine sa lepšie darí v tzv.
  3. Máte v kancelárii nevhodné osvetlenie, či prekáža vám nesprávne inštalovaná klimatizácia? Čo môže byť príjemnejšie, ako po štyroch - piatich hodinách práce „vybehnúť“ von na obed a potešiť sa aj z čerstvého vzduchu a prirodzeného svetla.
  4. Pri obede prídete aj „na iné myšlienky.“ môžete vyriešiť osobné problémy a spoznať názory iných.
  5. Ísť v práci na obed je správny krok, ktorým môžete zabrániť obezite. Súvisí to, samozrejme, aj so zdravím. Ak by ste totiž na obed nešli, večer doma by asi vaša chladnička „nestíhala“.

Stravovanie zamestnancov a povinnosti zamestnávateľa

Jednou zo základných povinností zamestnávateľov je aj zabezpečiť stravovanie pre všetkých svojich zamestnancov pracujúcich na plný úväzok. Zamestnávateľ môže pre svojich pracovníkov zriadiť buď vlastnú firemnú „kantínu,“ alebo ak to nie je možné, využiť zariadenie iného zamestnávateľa, ktoré je blízko. O spôsobe zabezpečenia stravy rozhoduje zamestnávateľ. Ďalšou možnosťou zabezpečenie stravy je peňažná forma, ktorá sa poskytuje v prípade, že zamestnancovi sa nedá strava zabezpečiť v blízkosti výkonu jaho práce. Peňažný príspevok sa poskytuje aj v prípade, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených firmou. Ak sa zamestnávateľ rozhodne pre stravné lístky, musí ich poskytnúť zamestnancovi za každý pracovný deň, v ktorom odrobil viac ako 4 hodiny. Ak ich zamestnanec neodpracuje, hoci aj z dôvodu polovičného úväzku, nemá na stravenky nárok.

„V niektorých prípadoch pracujú aj zamestnanci na polovičný úväzok viac ako 4 hodiny denne. Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov poskytnúť stravovanie aj dohodárom alebo konateľovi spoločnosti za rovnakých podmienok ako majú zamestnanci. Minimálna hodnota stravného lístku sa zvýšila od 1.januára 2014 z 3 eur na 3,15 eura. Hodnota lístka je na Slovensku oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a dane z príjmov. Zamestnávateľ prispieva 55 percent z jeho hodnoty, čo je minimálne 1,73 eura a maximálne 2,31 eura (55 percent zo sumy 4,20 eura). Znamená to, že ak zamestnávateľ dáva pracovníkovi stravný lístok v hodnote 4,20 eura, firma prispieva sumou 2,31 eura a zamestnanec sumou 1,89 eura. Zamestnávateľ môže zo sociálneho fondu uhradiť len časť, ktorú by inak uhradil zamestnanec.

Ako vysvetľuje Berežňáková, „takýto príspevok zo sociálneho fondu sa v praxi často využíva. Je to výhodné, nakoľko je oslobodený od dane a odvodov. Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách, prípadne v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu. Navyše má každý zamestnávateľ povinnosť prispievať zamestnancom na stravu vo výške, ktorú ustanovuje príslušný zákon.

Zákon presne vymedzuje, ktorým zamestnancom musí zamestnávateľ stravovanie zabezpečiť a ktorým nemusí, kedy má zamestnanec nárok na stravné a kedy zo zákona nárok na stravovanie nemá.

Zamestnanci v pracovnom pomere

Pokiaľ vykonávate prácu na základe pracovnej zmluvy, máte nárok na stravovanie, ak v rámci svojej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 4 hodiny. Z uvedeného vyplýva, že nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí zamestnanci, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.

Ak v rámci jednej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 11 hodín, zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť vám ďalšie stravovanie. Môže tak urobiť z dobrej vôle, napríklad poskytnutím dvoch stravných lístkov alebo obedov v rámci tejto jednej pracovnej zmeny.

Viac pracovných pomerov súčasne

Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného. Príklad: Máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne. Nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov. V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.

Dohodári a nárok na stravné

Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Môže tak urobiť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť aj sám, napríklad vo vnútornom predpise. Pokiaľ tak urobí, podmienky vo vnútornom predpise musia byť v súlade so zákonom a musí s nimi oboznámiť všetkých zamestnancov.

Ak pracujete na základe niektorej z dohôd a zamestnávateľ má vo vnútornom predpise upravené podmienky poskytovania stravovania aj pre dohodárov, na to, aby vám vznikol nárok na stravné, musí to byť písomne uvedené aj v príslušnej dohode.

Konatelia a spoločníci

Rovnaké podmienky platia aj vtedy, ak ste konatelia či spoločníci eseročky - nemáte zákonný nárok na stravovanie. Zamestnávateľ však rovnako môže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, a to či už prerokovaním so zástupcami zamestnancov, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Práca z domu a stravné

Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu, aj keď tento pojem Zákonník práce nepozná), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.

S kartou UpDéjeuner si môžete objednať jedlo priamo domov aj cez službu Wolt. Ak pracujete z domu a nemáte čas pripraviť si obed vopred alebo ste počas práce dostali na niečo chuť, vyberte si obľúbenú reštauráciu, cukráreň alebo podnik vo vašom meste a zopár klikmi máte objednávku u seba. Stačí, ak v časti platobné údaje zvolíte kartu UpDéjeuner.

Kedy povinnosť zabezpečiť stravovanie nevzniká?

Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie). Zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej. Zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.

Vyplácanie stravného

Ako zamestnanci musíte mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám ako zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom. V situácii, keď vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ vám o túto časť zníži ďalšie stravné.

Príklad

Ak vám zamestnávateľ poskytol stravné lístky či stravné na gastrokartu na mesiac vopred, ale v priebehu mesiaca ste boli 5 dní PN, tieto stravné lístky poskytnuté navyše nebudete na konci mesiaca vracať zamestnávateľovi, ale dostanete na ďalší mesiac stravné lístky znížené o 5 kusov, ktoré vám „ostali“ z dôvodu PN v predchádzajúcom mesiaci, prípadne vám zamestnávateľ dobije kredit na gastrokarte znížený o sumu stravného za čas, keď ste boli PN. Práve vďaka stravovacej karte a zákazníckej zóne máte prehľad o všetkých transakciách, prijatých platbách či výdavkoch. Môžete si tak ľahko pozrieť a skontrolovať aj v takýchto situáciách, či vám zamestnávateľ poslal správnu sumu peňažných prostriedkov za daný mesiac.

Iná situácia nastane v prípade, ak ukončíte pracovný pomer (bez ohľadu na spôsob ukončenia). Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi. Od 1. 11. 2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, v ktorej sa okrem iného upravili aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“.

Zmeny v Zákonníku práce a stravovanie zamestnancov

Na aktuálnej schôdzi parlamentu sa bude prerokovávať aj Zákon 311/2001 Z.z. Zákonník práce, konkrétne príspevok stravovanie zamestnancov. Vláda dnes schválila plánované zmeny v Zákonníku práce, ktoré by mali platiť od marca 2021. Zadefinovanie toho, kto je zamestnancom trvalo starajúcim sa o dieťa a to nasledovne: „Zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa (…) je zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa osobitného predpisu, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu podľa osobitného predpisu. Možnosť výberu pre zamestnanca či chce, aby mu stravovanie zabezpečil zamestnávateľ, dostal stravný lístok alebo mu poskytol finančný príspevok na stravovanie. Možnosť brigádovať aj po ukončení štúdia na strednej škole, resp. 1. stupňa denného vysokoškolského štúdia - navrhuje sa zaviesť prezumpcia zachovania štatútu študenta do 31. októbra.

Názory na stravné lístky a ich budúcnosť

Zámer vlády zdobrovoľniť stravné lístky opäť „rozdúchal vášne“. treba zrušiť. príspevkom na stravovanie. Zdobrovoľnenie tzv. gastrolístkov. jednoznačne za zrušenie stravných lístkov. všetkých na úkor vydavateľov gastrolístkov a gastrokariet. za ich spätný výkup. vydavateľov stravných lístkov. a ich hodnota prepadá v prospech stravenkovej spoločnosti. pokutoval Protimonopolný úrad. biznis je „nanútený“ zo zákona. súčasnú koronakrízu. podľa odhadov ziskové marže v desiatkach percent. poplatky emitentom poukážok a znižujú tak hodnotu stravnej jednotky. i administratívna záťaž spojená s manipuláciou s lístkami. elektronických kariet,“ uvádza tajomník RÚZ. RÚZ aj koronakríza. Reštaurácie budú totiž potrebovať každé euro navyše. poplatky za výkup stravných lístkov. zdobrovoľnenie straveniek. ohrozené. malo v konečnom dôsledku šetriť výdavky na zdravotníctvo. Konfederácie odborových zväzov SR. napríklad by tým vykrývali časti rodinného rozpočtu. dlhodobom horizonte môže prejaviť na čerpaní práceneschopnosti. stravných poukážok. hádam aj skonajú od hladu. príspevok na stravu postupne stratil v samotnej mzde zamestnancov. hovorkyňa KOZ SR. o stravovacie zariadenia na Slovensku. Podobne vidí situáciu aj prezident AMOBE. často, a to o 44 %. uvádza Štefan Petrík. bol pokles tržieb reštaurácií. a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák. ale aj domácností, bola dlhodobo podceňovaná a zanedbávaná. gastronómia z viac ako 50 % funguje na predajoch obedových menu! potrebné myslieť pri tejto úprave. segment, budeme - myslím si celkom oprávnene - požadovať kompenzácie, napr. pretože im „prinášajú“ zákazníkov. miliónové straty v gastrosektore. majú iný názor. prevádzkarka Pohostinstva Biero v Hornej Štubni. 20 % stravníkov. tento spôsob platby v čase obedov. stravných lístkov znamenalo značný pokles tržieb. reštaurácie, to nerobia kvôli lístkom. lístky od roku 2004, kedy otvorila svoju prvú pobočku. zákazníkov na trhu. konkurenčnú nevýhodu oproti iným reštauráciám. približne 10 - 15 % ich obratu. prevádzky - koľko firiem a úradov sa v blízkosti nachádza. stravovanie. nutnosti platenia poplatkov poskytovateľom stravných lístkov. nesúhlasí: „Stravovať sa budú aj naďalej tak, ako boli zvyknutí doteraz. Topľou. a platia v hotovosti alebo kartou. platiť gastrolístkami od začiatku pôsobenia. z tohto platidla nie sú nadšení. týždne. a ktorá v konečnom dôsledku pre prevádzku predstavuje celkom vysokú sumu. rôznia aj zo strany majiteľov gastro prevádzok. zvolí, čo mu najviac vyhovuje. S návrhom vlády súhlasia tiež manželia Škurlovci. jedál, hoci potraviny na ich prípravu sú drahšie. nie sú ochotní zaplatiť za obed viac ako je nominálna hodnota lístkov. ktorý by inak stál napr. 5,50 € tak musia prehodnotiť na nižšiu sumu. najbližšie k cene stravného lístka, teda najnižšia. „Zamestnancovi je predsa jedno, akú formu platenia za stravu použije. stravného lístka priamo do mzdy, pričom by stravné lístky ostali. Jozef Šétaffy. stravu (bez daní a odvodov) priamo ku mzde zamestnanca. stravných lístkov. poskytovanej stravy alebo zníženie jej ceny,“ dodáva Šétaffy. ako to zrealizovali v Rakúsku. pochopiteľne, bolo pre reštaurácie výhodné, už menej sa hovorí na úkor koho. v ich pracovnom čase zatvorená (napr. v noci). z nakúpených potravín. len v stravovacích zariadeniach. vlastné peniaze minú. myslím, že by si našli cestičky, ako lístky napr. speňažiť. manažérka Reštaurácie BONNES.

Často kladené otázky

  • Rád by som vedel, že či je zo strany zamestnávateľa v poriadku vyplácanie stravných lístkov spätne? Teda, že za júl v auguste, za august v septembri.
  • Chceme zamestnancom u nás vo firme, ktorí chodia na pracovné cesty, poskytovať vyššie stravné ako určuje zákon. Môžeme? Ak áno, ako sa to bude posudzovať?
  • Chcel by som sa spýtať ohľadom stravovania. V práci máme dvojzmennú prevádzku po osem hodín rannú a doobednú. V robote nám dávajú stravné lístky. Niekedy sa nám stane, že niekto vypadne na druhej zmene a niekto ho zaskočí. Aj mne naposledy, mal som rannú a poobede kolega ochorel a nemohol prísť, tak som ho zaskočil. Za rannú zmenu som stravný lístok dostal, ale za poobednú už nie. Bolo mi povedané, že na to nemám nárok, že to zákon neprikazuje.
  • Pekný deň prajem. Chcel by som sa opýtať niečo ohľadom stravovania v práci. V robote chodíme na obedy do vývarovne. Lenže ja mám laktózovú intoleranciu, takže veľké množstvo toho, čo tam varia jesť nemôžem.
  • Ako som písal ešte začiatkom marca, plánovalo sa zvyšovanie stravného a s tým aj stravných lístkov aj v tomto roku [»] Dnes je už viac než isté, že k zvyšovaniu pre tento rok 2020 nedôjde. A ani ten ďalší rok. „Ustanovenie § 8 sa do 31. Tento paragraf v Zákone 283/2002 Z.z.
  • Máme dvoch zamestnancov, ktorí pracujú z domu a iba pár dní sú u nás na firme. Ako to je so stravným? Ako to je so stravným lístkami? Musia alebo nemusia mi z nich vydať?

tags: