História je fascinujúca mozaika udalostí, ľudí a miest, ktoré formovali našu súčasnosť. Dnes sa ponoríme do príbehu Maso Gasparik Piestany, aby sme odhalili, ako sa táto oblasť vyvíjala a aký význam má v kontexte slovenského kultúrneho dedičstva.
Trnava: Archeologické nálezy a stredoveké tajomstvá
Škaredá jama na Kapitulskej ulici v Trnave straší už roky. Po väčšinu času je nezaujímavá, zarastená burinou. Stredoveké zvyšky Trnavy budú opäť zastavané polyfunkčnou budovou.
Archeológ Malokarpatského múzea v Pezinku Július Vavák, ktorý bol v škaredej jame šéfom partie hľadačov dávnej histórie, hovorí: „Dostali sme sa až k najhlbšej vrstve pôsobenia človeka na tomto mieste. Objekty pochádzajú väčšinou zo stredoveku, zo 14. až 15. storočia, a novoveku. To, čím mohol byť náhodný okoloidúci ohúrený, boli väčšinou zásobné jamy, schodiská pivníc či základy niekdajších príbytkov.
Zásobné jamy a život v stredoveku
„Jamy v minulosti plnili aj úlohu chladničiek a špájz. Počas leta v nich bolo chladnejšie a stabilnejšia teplota. Tieto jamy mohli byť trebárs plné osiva,“ mieni Vavák. Takéto zásobné jamy tu ľudia hĺbili od stredoveku do novoveku.
V stredoveku ľudia jedli takmer všetko, čo dnes. Samozrejme, museli si poradiť bez paradajok a ostatných plodín, ktoré neskôr privážali námorníci do Európy z Ameriky. Používali však kopu potravín, na ktoré už dnes zabúdame alebo ich objavujeme či znovuobjavujeme ako alternatívne potraviny. Sú drahé, zdravé a majú ich aj v bioobchodoch.
Naši predkovia dokázali uskladniť aj mäso. Nedokázali to tak, ako sa to dnes vo svete občas robí, že fabriky spracovávajú aj nezdravo dlho, celé roky zmrazené mäso. Vedeli ho vyúdiť, vysušiť, nasoliť...
Schodiská do podzemia
Odhalené schodiská viedli do podzemných priestorov, ktoré boli o čosi mladšími a sofistikovanejšími zásobnými jamami. Ľudia tak mali k potravinám lepší prístup a v tuneloch toho mohli uskladniť oveľa viac.
„Predpokladáme, že všetky tieto priestory boli určené na uskladnenie potravín. Už to nebola len jama s dreveným rebríkom. Niektoré mali aj konštrukciu. Pri schodoch sa nám podarilo zaznamenať kolové jamky drevenej konštrukcie vchodu. Obe schodiská, ktoré sme na tomto mieste zaznamenali, sú, zdá sa, súčasťou spoločného priestoru obydlia.“
Úzka novoveká studňa vyhĺbená do spodných vrstiev. Veľmi zjednodušene by sme mohli konštatovať, že vtedajší obyvatelia chodili schodmi z akejsi obývačky rovno do pivnice vziať si niečo pod zub.
„Aj keď nemáme za sebou podrobné vyhodnotenie nálezov, vieme, že jedno z týchto pivničných schodísk časom prestali používať. Priestor už asi neslúžil svojmu pôvodnému cieľu, keďže bol zasypaný a tesne vedľa neho urobili nový, akiste s tým istým zámerom,“ mieni Július Vavák.
„Pôvodná pivnica mohla byť napríklad nakazená plesňami, každopádne ju prestali využívať. Možno sa stalo aj to, že nové pivničné priestory vznikli po zániku pôvodného domu.“ Pivnice so schodiskami mali tunelovitý charakter. Archeológovia ich však nedoskúmali. Končia kdesi za pozemkom, na ktorom mohli pôsobiť. „K nálezom z neho sa v súčasnej dobe nedostaneme. Nachádzajú sa pod cestou,“ konštatuje Vavák.
Stredoveké nálezy a život obchodníkov
V priestore škaredej jamy na Kapitulskej ulici našli archeológovia aj klenutú chodbu, ktorá zrejme viedla do rozľahlej hlbokej jamy, na čo slúžila, nevieme. Ten, kto býval v tom čase v dome uprostred Trnavy, mohol byť trebárs obchodník.
„Našli sme aj stredoveké mince a rôzne luxusnejšie predmety, ako aquamanile - špeciálne nádoby určené na umývanie. Keď zásobné jamy doslúžili, ľudia si z nich urobili čosi ako odpadové koše a zasypali ich svojim neporiadkom. Bolo lepšie vykopať novú zásobnú jamu bez rozmáhajúcich sa plesní a do tej starej šupnúť niečo budúcim archeológom pre radosť.
Rovnako ako zo žúmp... Keď už boli zaplnené, jednoducho ich zasypali a zrovnali so zemou. Podložie trnavskej pahorkatiny tvorí spraš ešte z čias doby ľadovej. Práve na nej sa formovali prvé ľudské usadlosti. Archeológovia sa tešia smetiskám a ponechávanému neporiadku. Ľudia sa vždy radšej venovali iným činnostiam, ako nejakému upratovaniu. Čo nepotrebovali, jednoducho nechali tak. Starí vymreli, dom padol, zrovnali terén a život išiel ďalej.
Z dvoch nájdených aquamanile sa našli len odtokové hlavičky. Jedna z nich znázorňovala medveďa, druhá zviera s rohami.
Alebo keď sedeli nad žumpou na toalete a niečo im nedopatrením spadlo kdesi do... Samozrejme, že to nevyberali, ak to nemalo mimoriadnu hodnotu. Práve na Kapitulskej v takomto WC priestore zostali v niekdajších fekáliách napríklad: vzácne mince, celá nádoba, korálka... Zaujímavým nálezom bolo aj zopár krúžkov kovovej košele, ktorá majiteľovi slúžila ako ozdobné brnenie. Najviac nálezov je však keramických. Od najstarších z neolitu cez dobu bronzovú, stredovek až po novodobé dejiny Trnavy.
„Z obdobia včasného stredoveku pochádza nález hlinenej nádoby, pri ktorej boli umiestnené zvieratá, nález pochádza z predveľkomoravského obdobia z ôsmeho storočia, ktoré súvisí so Slovanmi, našimi predkami. Bola to pravdepodobne obeta.“ Od 13. storočia sa už územie Trnavy stalo etnicky pestrejším. Naši predkovia v tom čase si občas aj vypili. Vína mali dosť. Kultúra pestovania révy bola na slušnej úrovni. Okrem toho aj pálili alkohol a varili pivo. Len to konope, ktoré močili dolu pri Trnávke, nepoužívali na fajčenie, ale na šatenie sa.
Zaujímavým nálezom, ktorý svedčil o lepšom spoločenskom postavení tunajších obyvateľov, boli aj fragmenty hračiek zo 14. - 15. storočia dovezené odkiaľsi z nemeckých krajín.
Motorest ESO vo Vlčkovciach: Spojenie histórie a súčasnosti
Po roku nefunkčnosti motorestu, ho otvoril nový prevádzkovateľ minulý rok v auguste. Predchodca sa svojimi službami zameriaval na svadby, promócie a rodinné oslavy. Súčasný prevádzkovateľ prišiel so zámerom osloviť zákazníkov z okolitých obcí, z Trnavy a tých, ktorí prechádzajú okolo Vlčkoviec po diaľnici.
„Máme tu krásne prostredie, zrekultivovali sme celú záhradu, pripravili sme detské ihriská a v pláne máme do začiatku letnej sezóny vybudovať volejbalové plážové ihrisko,“ povedal prevádzkovateľ Tomáš Lančarič.
V ponuke má motorest okrem krásneho prostredia grilovačky, hudobné festivaly a koncerty. „Cez letné prázdniny by tu mali byť Ozveny Dobrofestu, vystupovať tu však budú počas ostatných víkendov aj folkové a country skupiny alebo harmonikári.“ V spolupráci s obecným úradom vo Vlčkovciach chystajú akciu Hudobné leto, kde by sa mohli prezentovať skupiny rôznych žánrov spoločne s nejakou známejšou osobnosťou.
Po skončení leta bude motorest pokračovať vo svojej kultúrnej činnosti, pretože na september chystá prevádzkovateľ minifestival. „Zatiaľ to nebudú viacdňové akcie, pretože ešte nemáme ubytovacie kapacity, no v blízkej dobe plánuje vybudovanie ubytovacích priestorov.
Za motorestom sa nachádza päťdesiatmetrové kúpalisko, ktoré takisto čakajú veľké zmeny. „Na jeho rekonštrukciu a prestavbu chceme využiť peniaze z eurofondov. Bazén rozdelíme na tri časti, pre najmenšie deti, pre mládež a dospelých. Pre rodiny je tu upravené prostredie tak, aby mohli prísť na nedeľný piknik.
„Máme instatné grily, pácované mäso a všetok sortiment, ktorý je potrebný pre grilovanie. Motorest ESO sa špecializuje na jedlá, ktoré pripravuje z vlastných zdrojov. Bylinky do jedál si pestujú v záhrade. Tie im dodávajú jedinečnú a nenahraditeľnú chuť. Špecialitou šéfkuchára je „Panvica jak hovado“ so štyrmi druhmi mäsa pre štyri osoby. „Pripravená je na mexický spôsob a podávame ju so zomiakovými plackami. Návštevníci nášho motorestu by si nemali nechať ujsť túto pochúťku.“
Inou lahôdkou je špeciálne rakúske jedlo - zemiak pečený v alobale plnený grilovanými kuracími kúskami, kyslou smotanou a kôprom.
Najcennejším jedlom je podľa prevázdkovateľa španielske národné jedlo paella. „Každý k nám môže prísť a odhaliť jeho tajomstvo. Prezradím len, že ho pripravujeme z darov mora, ryže, rýb a vzácneho korenia šafránu.“ Za ďalšie špeciality, ktoré si treba prísť do motorestu vychutnať, označil prevádzkovateľ lososa na grile a tradičné slovenské bryndzové halušky alebo strapačky.
Počas jarných a letných mesiacov sa bude šéfkuchár špecializovať na podávanie rôznych druhov šalátov. Počas týždňa podávajú v motoreste menu. Zákazníci majú na výber z troch jedál. Polievku servírujú formou bufetu, každý si môže naložiť koľko mu chutí. A účtujú mu stále len jednu porciu.
„Pre vodičov automobilov čapujeme nealkoholické pivo. Myslím, že v tejto oblasti sme jediní s takouto ponukou.“ Cez víkedny v letnom bufete budú predávať zmrzlinu a v resštaurácii sedem druhov zmrzlinových pohárov s ovocím.
História areálu: Od cukrovaru po anglický park
Celý areál mal veľmi zaujímavý osud. V roku 1928 stavali vo Vlčkovicach cukrovar. „Náš dedo potreboval niekam odviezť vykopanú hlinu a v tejto oblasti boli kedysi močiare. Navozili ju sem a krajinu skultivovali,“ spomínajú Martin a Karol Slezákoví, spolumajitelia motorestu. Vysadili tu stromy a trávu podľa vzoru anglických parkov.
Plánovali tu vybudovať rodinné sídlo, no nástup komunistického režimu po roku 1948 im zmaril všetky plány. „Majetok zhabali a počas týchto rokov sa areál zničil. Vyrúbané boli vzácne dreviny. Ostalo tu však päť platanov, čo je dnes rarita.“
Areál rodine Slezákových vrátili v roku 1992. „Dávali sme všetko do pôvodného stavu, preto park bol v dezolátnom stave.“ Obnovili jazierko, ktoré má tvar Slovenskej republiky a je pozostatkom močiarov.
Tarzánia vo Vlčkovciach: Adrenalín v korunách stromov
Lanový park vyrástol na stromoch v areáli motorestu. Svojím vzhľadom presne zapadá do prírodného prostredia a nenarúša jeho charakter. Pôvodne sa takéto parky používali v USA pred 2. svetovou vojnou na výcvik vojakov. „Neskôr to prevzali francúzi a vznikli lanové parky v prírode,“ vysvetlil Peter Mensák, realizátor projektu Tarzánia.
Je to adrenalínový šport, pri ktorom všetko závisí od ľudskej šikovnosti. „Konštrukcia parkov a výstroje umožňujú, aby sem liezli ľudia nad 150 centimetrov. Teda od malých detí až po starých. Dráhou prešiel aj 75 ročný muž.“ Pre tých, ktorý nespĺňajú výškový limit, pripravili v areáli motorestu detskú tarzániu. „Je nižšie položené a rodičia tak môžu dohliadať na svoje ratolesti. samozrejme, prítomný je aj inštruktor.“
Inak v parku človek lozí po lanách sám. Na začiatku dostane pokyny ako má celú trasu absolvovať a potom všetko záleží len na ňom. „Celá myšlienka je postavená na tom, že človek vylezie na dráhu a má obrovský pocit ohrozenia, pretože sa nachádza vo veľkej výške. No prekážky sú veľmi jednoduché.“
Bezpečnosť ,tarzanov´ istia dve karabiny a lano s nosnosťou 6 ton. „Možnosť odtrhnutia je nulová, no musíme dodržať pravidlo - byť pripnutý jednou karabinou,“ upozornil Mensák.
Lanová park vo Vlčkovciach je jednotrasový. Primerne trvá jeho prelezenie 30 minút a dá zabrať i skúsenému ,Tarzanovi´. Mototrest sa môže popýšiť najdlhšou dráhou na klade, tzv. lanovkou na Slovensku.
tags: #Maso
