Rybárovi z Kambodže sa v rieke Mekong podarilo uloviť 300-kilogramovú sladkovodnú raju. Podľa vedcov ide o najväčšiu zaznamenanú sladkovodnú rybu na svete.
Miestnemu rybárovi sa obrovskú raju, ktorá merala od tlamy po chvost štyri metre, podarilo uloviť minulý týždeň. Ulovená raja v Mekongu meria približne štyri metre. Raja bola následne vypustená späť do rieky po tom, ako dostala štítok, ktorý vedcom umožní sledovať jej ďalší pohyb.
"Za 20 rokov výskumu obrovských rýb v riekach a jazerách na šiestich kontinentoch je to najväčšia sladkovodná ryba, s ktorou sme sa stretli, alebo ktorá bola vo svete zdokumentovaná," povedal v utorok biológ Zeb Hogan z výskumného projektu Zázraky Mekongu.
Odborníci poznamenali, že 300-kilogramová raja ulovená v provincii Stung Treng ležiacej na severe Kambodže je dvakrát ťažšia, ako priemerná gorila nížinná. V rovnakej provincii sa v máji podarilo miestnemu rybárovi uloviť štvormetrovú sladkovodnú raju vážiacu 180 kilogramov.
Predchádzajúcou najväčšou zaznamenanou sladkovodnou rybou bol 293-kilový sumec veľký, ktorého rybári ulovili v roku 2005 v Thajsku.
V rieke Mekong žije viac ako 1 000 druhov rýb. Okrem veľkých rají tam žijú tiež obrovské sumce a siamské kapry, pripomína AFP.
Vyza veľká: Obrovská jeseterovitá ryba
Obrovská jeseterovitá ryba je nielen najväčším druhom jeseterovitých rýb, ale i najväčšia známa sladkovodná ryba planéty. Veľké exempláre vyzy sú vďaka svojej hmotnosti zrejme i vôbec najväčšími pravými rybami (žraloci sú paryby, z morských rýb presahuje vyzu svojou maximálnou dĺžkou okolo 15 m hlístoun strieborný, ktorý je ale veľmi štíhly).
Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, k nereseniu tiahne do ich prítokov. Od nepamäti bola lovená najprv pre mäso, neskôr hlavne pre ikry, z nich sa vyrába najkvalitnejší kaviár.
Vysoké ceny tejto pochúťky priviedli vyzu doslova k záhube. Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu. Po zavedení zákonnej ochrany pokračuje lov nezákonnými spôsobmi, pričom na území Ruska je pod kontrolou miestneho organizovaného zločinu.
Na veľkých riekach v 20. storočí vyrástli obrovské priehrady brániace rybám v ceste na neresoviská. Nie je preto div, že areál rozšírenia tohto druhu sa výrazne zmenšil, len na málo miestach možno povedať, že je tu vyza bežným druhom a gigantické exempláre lovené v minulých storočiach dnes patria do ríše legiend.
V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu. Odhadnuté rozmery tejto ryby udávané literatúrou (7,4 m / 500 kg) sú jedna z nezmyselných kombinácií, s ktorými je možné sa občas stretnúť - vyza okolo 5 m už váži zhruba tonu.
Vyza sa od ostatných jeseterovitých rýb na prvý pohľad líši obrovskými rozmermi ústneho otvoru, ktorý sa po vysunutí mení v trubicu len o málo užšiu než je šírka hlavy. Pohľad na vyzu s vysunutými a zasunutými ústami budí dojem, že ide o dve odlišné ryby.
Lov vyzy bol uskutočňovaný do sietí, udicami a zrejme najväčšie exempláre sa lovili na Volge pod ľadom nabodávaním na dlhé tyče zakončené hákmi. V prípade zahákovania veľkého exemplára bolo treba spolupráce väčšieho počtu osôb, pretože jednotlivec veľkú rybu udržať ani vytiahnuť nedokázal.
V súčasnosti zostali stabilné a životaschopné populácie vyzy už zrejme len v rieke Ural a na dolnom toku Volgy. Ryby tu žijú aspoň do istej miery ako za starých čias a doposiaľ sa tu vyskytujú jedinci s hmotnosťou niekoľko sto kilogramov.
Základné údaje o vyze
Rozmery:
- Dĺžka:
- priemerná: 150 až 300 cm
- obvyklé maximum: do 500 cm
- rekordné hodnoty: asi 850cm
- Hmotnosť:
- priemerná: 30 až 200 kg
- obvyklé maximum: do 1000 kg
- rekordné hodnoty: kolem 2500 kg
Biológia druhu
Väčšinu roku žijú vyzy v plykých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg.
Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách.
Ryby jarnej rasy sa neresili v oblasti Železnej brány, ale postavenie priehrady malo neblahý dopad i na ne. Vyza sa preslávila obrovským počtom ikier, čo do počtu alebo aj ich hmotnosťou. Ta môže často tvoriť pätinu hmotnosti samice a niekedy i omnoho viac - u veľkých ikernačiek teda veľa cez 100 kg. Na počet bol ich počet u jedinej samice odhadnutý na 360 000 až 7 700 000 kusov.
Priemerný interval medzi jednotlivými neresmi je zhruba 5 rokov. Je najväčším rybím dravcom - vrcholovým predátorom živiacim sa veľkými exemplármi väčšiny rybích druhov.
Gigantické ryby staré desiatky a niekedy i veľa cez sto rokov tiahly proti prúdu a dlhé tisícročia sa neresili stále na rovnakých miestach. Rozmach našej civilizácie tento úžasný prírodný úkaz behom krátkej doby doslova vymazal z reality a dnes už je málokto schopný si predstaviť, o čo sme nenávratne prišli.
Rozmery a rast
Vyza je nielen jednou z najväčších rýb, ale dožíva sa i veľmi vysokého veku. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov.
Vek samice z Kaspického mora o dĺžke 4,9 m a hmotnosti 1004 kg bol odhadnutý na 91 - 101 rokov, samec z tej istej lokality dlhý 4 m a vážiaci 725 kg bol starý dokonca 107 - 118 rokov.
Najčastejšie menovanými parametrami pochádzajúcimi z tohto obdobia je kombinácia dĺžky 8,5 m a hmotnosti 2,5 t. Z jedného prameňa pochádza doslova neuveriteľný údaj o vyze dlhej okolo 10 m s hmotnosťou 3,2 t.
Samotný rast je pomerne rýchly, desaťročná vyza z Azovského mora merala 166 cm, dvadsaťročná 214 cm.
Športový rybolov
Vyza sa loví na položenú. Obvyklou nástrahou sú veľké mŕtve ryby alebo kusy ich tiel. Loví sa buď v prúdnici rieky alebo v plytkých oblastiach Kaspického mora. Ako náradie sa používajú sumcové alebo morské prúty (pre lov proti prílivu, plážové alebo pilkerovacie by nestačili) osadené multiplikátorom s dostatočnou zásobou pletenej šnúry alebo veľmi silného vlasca s nosnosťou 60 - 100 kg. Bežným úlovkom sú ryby o hmotnosti 50 - 150 kg.
Ľudstvo sa našťastie postupne spamätáva. To už však vyzu veľkú, jeseterovitú rybu, ktorá svojim vzhľadom a rozmermi pripomína bájne zviera, do vôd slovenského Dunaja nevráti.
Jej prirodzené prostredie tvorilo napríklad Česko, Slovensko či Maďarsko. Dnes sa už vyza chodí neresiť len do ruských riek Ural a Volga a na deltu Dunaja.
tags:
