Príspevok od

Školské stravovanie je neoddeliteľnou súčasťou škôl a školských zariadení. Školské jedálne ponúkajú jednu z možností, ako deťom zabezpečiť zdravý variant kvalitného obeda. Školské stravovanie predstavuje rokmi overený, vyhovujúci systém zabezpečenia plnohodnotnej výživy deťom a mladistvým počas vyučovania najmä vtedy, ak sú v plnej miere pri zostavovaní jedálneho lístka rešpektované odporúčania odborníkov v oblasti výživy.

Rovnako tak aj v školskom veku je potrebné pokryť u dieťaťa jeho energetickú potrebu. Lenže so školským stravovaním to nie je také jednoduché.

Legislatíva a školské stravovanie

Nástupom do štátnych zariadení je však strava dieťaťa v „rukách“ vyhlášky o zariadení školského stravovania č. 330/2009 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 339/2008 Z. z. upravuje školské stravovanie. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky podľa § 142 zákona č. 245/2008 Z. z. vydalo vyhlášku č. 330/2009 Z. z. o zariadení školského stravovania.

„Jedálne v školách a škôlkach musia spĺňať záväznú vyhlášku o školskom stravovaní. To však neznamená, že varia dobre a zdravo. Vyhláška, bohužiaľ, dovoľuje variť napríklad z polotovarov, podávať sladené nápoje, umožňuje vylepšovať obedy nakúpenými sladkosťami, odporúča oveľa viac živočíšnych bielkovín a voľného cukru ako by bolo treba a na jedálnom lístku sa objavujú príliš často ťažké, omáčkové a zahusťované jedlá.

Všeobecne sa dá povedať, že vyhláška o školskom stravovaní sleduje len kvantitu, množstvo potravín v desiatich kategóriách tzv. spotrebného koša. Všetky jedálne sa musia riadiť už spomínaným spotrebným košom, ktorý reguluje množstvo potravín v desiatich rôznych kategóriách a tomu sa prispôsobuje zloženie jedálneho lístka. Dá sa dobre variť aj v jeho rámci, a to i napriek tomu, že je nevyhovujúci. Bohužiaľ, chce to ale veľa dobrej vôle, snahy, znalostí z oblasti stravovania a pod., čo kuchárkam väčšinou chýba.

Podľa vyhlášky č. 330/2009 Z. z. V rámci jedného týždňa majú mať deti dve hlavné mäsové jedlá, jedno jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením (odporúča sa nadstavenie napr. strukovinou). K zeleninovým jedlám sa odporúčajú výdatné strukovinové a zeleninové polievky s obsahom mäsa alebo mlieka. Prívarky sa odporúčajú podávať 2 x do mesiaca, zemiaky 2-3 x týždenne, zelenina denne vo forme šalátu alebo oblohy k hlavnému jedlu. Ryby, obilniny a strukoviny majú byť na jedálnom lístku raz týždenne, rovnako ako múčniky z tvarohu, mlieka a ovocia.

Časová štruktúra jedálnych lístkov

  1. V rámci 5 stravovacích dní v jednosmennom stravovaní by jedálny lístok mal obsahovať 2 hlavné jedlá s mäsovým pokrmom, 1 hlavné jedlo so zmiešaným pokrmom - so zníženou dávkou mäsa, 2 odľahčovacie jedlá (1 s múčnym pokrmom a 1 so zeleninovým pokrmom).
  2. Pri celodennom stravovaní postupovať primerane k počtu hlavných jedál podľa bodu 1.

Podiel hlavných jedál (obedov a večerí) z mäsa vrátane jedál so zníženou dávkou mäsa, by mal predstavovať cca 4 - 5 jedál pri 5-dennom a cca 6 - 7 jedál pri 7-dennom stravovaní v týždni.

Obsahová štruktúra pokrmov

  1. Pokrmy z mäsa, ktoré sú súčasťou hlavného jedla, sú pokrmy pripravené z mäsa jatočných zvierat, hydiny a rýb s plnou hmotnosťou pre jednotlivé vekové skupiny, nie mleté, nie zmesi.
  2. Pokrmy so zníženou dávkou mäsa, ktoré sú súčasťou hlavného jedla, sú zmesi mäsa s ryžou, mletými varenými sójovými bôbmi alebo sójovej drviny (kociek) ovsených vločiek, zemiakov a pod.
  3. Pokrmy zeleninové, ktoré sú súčasťou hlavného jedla, sú pokrmy pripravené s použitím zeleniny, strukovín, obilnín a ich kombinácií s možným použitím mlieka a mliečnych výrobkov i vajec.
  4. Múčne pokrmy, ktoré sú súčasťou hlavného jedla, sú pokrmy pripravené s použitím múky, vajec, mlieka, tvarohu ovocia a pod.

Všeobecné zásady pre zostavovanie jedálneho lístka

  • Zvýšiť frekvenciu podávania strukovín aj vo forme podávania šalátov resp.
  • Zelenina má byť na jedálnom lístku denne, z toho ako šaláty pri piatich obedoch 2x a 1x ako zeleninová obloha k jedlu, pri celodennej prevádzke 5-dňovej 5x, z toho 3x ako šaláty a 2x ako zeleninová obloha k jedlu, pri 7-dňovej 7x, z toho 4x ako šalát a 3x ako zeleninová obloha k jedlu.
  • Uprednostňovať podávanie čerstvej zeleniny s prídavkami cibule, pažítky, petržlenovej vňate, jogurtu a najmä citrónovej šťavy s pridaním rastlinných olejov určených na použitie bez tepelnej úpravy.
  • Chlieb nesmie nahrádzať varené prílohy.
  • Do jedálnych lístkov zaraďujeme mäso čerstvé : hydinové, hovädzie, bravčové, jahňacie, ryby. Údené mäsa a údeniny sa do jedálnych lístkov na materských školách nezaraďujú, v základných školách a stredných školách najviac raz za mesiac resp.
  • Raňajky okrem mliečneho nápoja majú obsahovať potravinu, ktorá je zdrojom plnohodnotných bielkovín. Čerstvú zeleninu, resp.
  • Pokrmy sa majú pripravovať na oleji.
  • Dodržiavame predpísané množstvo živín, minerálnych látok a vitamínov, pestrosť pri výbere surovín, striedame technologické postupy pri príprave pokrmov, uprednostňujeme varenie, dusenie, zapekanie. Striedame pokrmy sýtivé a ľahko stráviteľné.

Všeobecné požiadavky na manipuláciu s potravinami a prípravu pokrmov a jedál

  • Nátierky spracovať zásadne z čerstvých surovín a podávať ihneď.
  • Mlieko a mliečne výrobky typu smotanových krémov podávať len do dátumu najneskoršej spotreby, uvedenom na obale.
  • Mäkké salámy a údeniny výrazne obmedzovať, resp. vylúčiť.

Kvalita a kritika školského stravovania

Situácia nie je v drvivej väčšine školských stravovacích zariadení vôbec uspokojujúca a rodič je zväčša bezmocný niečo zmeniť. Dieťa si na základe obrazu rodičov vytvára vzťah k potravinám, jedlu i jeho príprave. Dôležité dieťaťu podávať rozmanité potraviny v pravidelných intervaloch. To isté tak akosi inštinktívne očakávame od škôlky, kam dieťa chodí.

„Deti s rôznymi diétnymi obmedzeniami, ktorých neustále pribúda, si spravidla v jedálni svoju alternatívu nenájdu a nemôžu v škole/škôlke jesť. To okrem komplikácií pre rodinu vedie k problémom so začleňovaním do kolektívu.

Podľa vyššie uvedeného percentuálneho vyjadrenia prijatej dennej energie obed má najvyššie percento a má byť výživovo najhodnotnejším pokrmom dňa. Práve tu sa rodičia spoliehajú na kvalitu obedňajších jedál podávaných v školských jedálňach.

Podľa štatistických prieskumov u detí školského veku sa vyskytujú najväčšie nedostatky vo forme vynechávania raňajok, nevhodného zloženia desiatej a vynechávania obedov resp. nahrádzania obedov fast foodmi. Zlý stravovací systém môže byť spúšťačom rôznych závažných zdravotných ochorení.

Príklady a odporúčania

Využívajú sa zdravšie spôsoby prípravy stravy ako je varenie, dusenie, pečenie. Ku každému hlavnému jedlu sa podáva nápoj. Minimálne 2 x v týždni podávame šaláty, ktoré sa pripravujú výhradne z čerstvej zeleniny a ovocia. Dosiahnutie rovnomerného naplnenia základných živín nie je v rámci obeda možné. To by malo byť predovšetkým úlohou domáceho stravovania, ktoré má rozhodujúci vplyv na stav detí.

Medzi jednotlivými chodmi nie je odporúčané dopĺňanie nevhodných kalórií, akými sú sladkosti, podávanie sladených nápojov či chuťoviek, ktoré z hľadiska nutričných hodnôt charakterizujeme ako prázdne.

Kvalitná jedáleň je taká, ktorá je ochotná diskutovať s rodičmi, dokáže vysvetliť, čo a ako varí, je pre rodičov transparentná. Čo sa týka ponuky, kvalitné jedálne nepoužívajú zbytočné aditíva, dochucovadlá a sladidlá a jedálny lístok rozpisuje suroviny, ktoré jedlo obsahuje.

„Nepochybujem však, že jedálne sú schopné s odbornou podporou, informáciami a know-how z iných stravovacích zariadení, ponúknuť kvalitné, zdravé jedlo a porovnateľné peniaze. K tomu akurát môžeme dodať, že stále viac škôlok a škôl v súčasnej dobe usiluje o zdravé varenie z kvalitných potravín. Postupujú síce malými krôčikmi, ale je vidieť posun smerom dopredu. Dôkazom toho môžu byť v niektorých škôlkach transparentné jedálne lístky a snaha o komunikáciu s rodičmi. Budeme teda dúfať, že sa nechajú inšpirovať aj ďalšie.

Práva a povinnosti rodičov

Rodičia neplatia obedy svojim deťom v plnej výške. Väčšia časť ceny je dotovaná štátom, prípadne školou. Rodič má teda značne obmedzené práva. „Právo kontrolovať školské jedálne vlastne nemáte. Rodič do jedálne obvykle okrem výnimočných príležitostí nesmie chodiť a podľa našich skúseností sa jednotlivé sťažnosti odmietajú, alebo sa na ne vôbec neberie zreteľ,“ objasňuje špecialistka na výživu. Na kvalitu jedálne by sme sa mali vypytovať už pri výbere samotnej škôlky alebo školy.

Pred nástupom dieťaťa do predškolského zariadenia a do školy má rodič prehľad o skladbe taniera svojho potomka.

Financovanie a dotácie

Školské stravovanie je financované kombináciou príspevkov od rodičov a dotácií od štátu. V zmysle zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti MPSVR SR, dieťa má nárok na dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa iba v prípade, ak sa zúčastní vyučovania v základnej škole a odoberie stravu.

Od 1. mája 2023 bude môcť byť dotácia na stravu poskytovaná na VŠETKY deti, ktoré navštevujú základnú školu (AJ S DAŇOVÝM BONUSOM A AJ BEZ DAŇOVÉHO BONUSU).

V prípade, ak rodič dieťaťa nedoručí prihlášku na stravovanie zariadeniu školského stravovania v stanovenom termíne, na dieťa nebude možné poskytovať dotáciu na stravu, až kým rodič v priebehu školského polroka o dotáciu na stravu nepožiada.

Jednou z povinností zákonného zástupcu, ktoré súvisia s nástupom jeho dieťaťa do základnej školy, kde dieťa má možnosť využiť stravovanie v školskom stravovacom zariadení - v školskej jedálni je vyplniť tzv. zápisný lístok stravníka.

Dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa už nebude od 01.08.2021 vzhľadom na schválené zmeny v zákone č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky poskytovaná v rozsahu, ako je to bolo v predchádzajúcom šk. roku.

NR SR bol schválený poslanecký návrh, na rozšírenie skupiny oprávnených detí na dotáciu na stravu a to o deti rodičov, ktorí sú poberateľmi starobného, invalidného výsluhového dôchodku, sú opatrovatelia alebo sú evidovaní nezamestnaní.

Informácie k priznávaniu dotácií na stravu v novom školskom roku

  • Ukončenie plošného poskytovania dotácií na stravu v ZŠ a poslednom ročníku MŠ a doplnenie novej skupiny detí (ide o deti, ktoré žijú v domácnosti, ktorej členovia si neuplatnili, alebo nemohli uplatniť nárok na daňový bonus).
  • Suma dotácie na stravu sa zvyšuje na 1,30 eura za každý deň, v ktorom sa dieťa zúčastnilo výchovno-vzdelávacej činnosti a odobralo stravu.

Dotácia sa poskytuje takto:

  • V zmysle § 4 ods. 3 písm. a) zákona o dotáciách na každé dieťa, ktoré navštevuje MŠ alebo ZŠ a v MŠ alebo v ZŠ je najmenej 50 % detí z domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.
  • V zmysle § 4 ods. 3 písm. b) zákona o dotáciách na dieťa, ktoré navštevuje MŠ alebo ZŠ a žije v domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, alebo ktorej príjem je najviac vo výške životného minima.
  • V zmysle § 4 ods. 3 písm. c) zákona o dotáciách na dieťa, ktoré navštevuje posledný ročník MŠ alebo ZŠ a žije v domácnosti, v ktorej si ani jeden člen domácnosti neuplatnil na toto dieťa nárok na sumu daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa, ktoré dovŕšilo šesť rokov veku a nedovŕšilo 15 rokov veku, žijúce s ním v domácnosti podľa osobitného predpisu* (ďalej len „deti bez daňového bonusu), táto skutočnosť sa žiadateľovi podľa § 4 ods. 4 preukazuje...

tags: