Terchová, malebná obec obklopená nádhernou prírodou Malej Fatry, je známa nielen svojou bohatou históriou, ale aj kultúrnymi tradíciami. Dá sa povedať, že Terchová je vstupná brána do Národného parku Malá Fatra. Vidieť krásne terchovské prostredie sa oplatí.
Náboženské tradície
Cyrilo-metodská tradícia prekvapivo nie je prvá ani jediná, ktorou obec Terchová žije. „Máme tu staršiu a novšiu náboženskú tradíciu. Staršia je svätomartinská, keďže prvý kostol v Terchovej bol zasvätený svätému Martinovi, a druhá, tá novšia, je cyrilo-metodská.
Keďže samotná obec je pomerne mladá a vznikala postupne valašskou kolonizáciou, nemala svoj vlastný kostol - bola súčasťou varínskej farnosti. No obec postupne rástla, vznikali osady, a tak začali pociťovať potrebu kostola priamo v obci. K vybudovaniu Kostola sv. Martina prišlo v roku 1731.
Kostol sv. Cyrila a Metoda
Kostol s cyrilo-metodským patrocíniom je dominantou malebnej oblasti. Nový chrám začali stavať ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny. V obecnom, ale aj farskom výbore sa myšlienka s novým väčším kostolom stretla s pochopením.
„Kostol sa stal útočiskom obyvateľov. Keďže už bol zastrešený, ľudia v ňom doslova našli strechu nad hlavou. Vzali si so sebou aj úrodu, ktorú tu spracovávali, mlátili obilie. Po vojne kostol dostavali a po komunistickom „Víťaznom februári“ sa ho podarilo roku 1949 aj vysvätiť. Tak získala Terchová dva chrámy, aj Kostol sv.
Mať však v obci dva kostoly, to sa za komunizmu nepovoľovalo. „Preto keď sa jeden vysvätil, druhý musel zostať ‚na periférii‘, hoci stál hneď vedľa, oba boli v areáli farskej záhrady. Keďže jeden z nich museli zatvoriť, rozhodli sa pre Kostol sv.
Kostol dostalo do správy jednotné roľnícke družstvo a slúžil ako hospodárska budova. „Tak začal chradnúť, až sa dostal do takého štádia, že sa narušila statika a orgány vtedajšej moci rozhodli, že ho zrovnajú so zemou. Kostol padol deň pred Vianocami, 23. decembra 1980.
Svätomartinská tradícia však v Terchovej pretrváva. „V novembri si stále oslavami pripomíname svätého Martina. Sú to dni spojené s kultúrnymi aj farskými akciami. Novšia, cyrilo-metodská tradícia, sa oficiálne dostala do povedomia v roku 1990 prvým ročníkom Cyrilo-metodských dní.
Prejavy viery sa v rokoch po vojne obmedzovali na kostol, ale v 90. rokoch sa patrocínium „dostalo do ulíc“. „Bola to veľká eufória a veľký entuziazmus mladých ľudí. „Príchod pátra Šaba do Terchovej priniesol nový pohľad. „Keď sa na to pozrieme, páter Šabo je rodák z Obýc pri Zlatých Moravciach, blízko Nitry. Z oblasti, ktorá žila cyrilo-metodskou tradíciou.
Podobne kanonik Štefan Bitter, rodák z Mojmíroviec pri Nitre. „Keď povieme Cyrilo-metodské dni, v prvom rade mi napadne, že mám veľkú úctu k tým, čo boli na samom začiatku myšlienky patrocínia sv. Cyrila a Metoda. Lebo to bola na tú dobu úžasná vec,“ netají svoj obdiv Rudolf Patrnčiak.
Terchová sa stala členom Európskej kultúrnej cesty sv. Cyrila a Metoda. „Či už to boli vitráže okien, sochy svätcov na priečelí a mnohé iné prejavy úcty patrónov kostola. Potom prišla možnosť zorganizovať aj niečo verejné a to už bolo ako škrtnutie zápalky,“ usmieva sa riaditeľ. „A vyšlo to.
Od roku 2019 je Kostol sv. Cyrila a Metoda vyhlásený za diecéznu svätyňu. Povýšil ju žilinský biskup Tomáš Galis na 70. výročie konsekrácie kostola, ktorá bola 9. Tento deň sa zapísal aj ako dátum povýšenia kostola na diecéznu svätyňu. „Zaujímavosťou je, že ho projektoval známy architekt Milan Michal Harminc, ktorý bol evanjelik, ale urobil takýto priestor tu v Terchovej, kde prevažuje rímskokatolícke vierovyznanie,“ konštatuje Marián Zajac.
Terchovský Betlehem
Lákadlom turistov je jednoznačne terchovský pohyblivý betlehem. „Je to dielo tunajších rezbárov a konštruktérov. S nápadom zrealizovať ho však prišiel rezbár Štefan Hanuliak. Betlehem má tri časti: Terchovú so svojimi remeslami, Jeruzalem a výjavy z Písma a Betlehem, rodisko Ježiša.
Do roku 1995 býval najprv rozložený len počas vianočných sviatkov, potom bol opäť zložený a uložený v terajšej Kaplnke sv. Ale keďže sa ľudia na betlehem pýtali aj počas roka, snažili sa mu Terchovčania nájsť miesto, na ktorom by mohol byť po celý rok. „Napríklad najdrahší organ, aký bolo možné v tom čase postaviť.
Terchová počas druhej svetovej vojny
Každá vojna je skutočne krutá. Straty na životoch a majetku v ľuďoch vždy vyvolajú iba smútok. Stalo sa to ku koncu vojny práve deň pred vyhlásením samostatnej ČSR 27.10. Táto udalosť sa stala v Terchovej.
Práve v Terchovej, tam, kde pred tristo rokmi Jánošík bojoval za práva maďarskou šľachtou utláčaných ľudí. Už počas vojny sa mu vyhrážali, že mu všetky krivdy vrátia. Pretože vtedy ešte, tak ako všetci ostatní úradníci, potláčal práva Slovákov. Teraz už však notár nebol taký odvážny. Skrýval sa na povale notariátu, ktorý tam stojí i teraz.
O niekoľko dní začala byť situácia v Terchovej skutočne zlá. S množstvom zbraní, napadli mesto a začali ho rabovať rovnako, ako predtým svoju vlastnú dedinu. dediniek Belá a Tižinec. Vrcholom týchto udalostí bolo vyhlásenie samostatnej Terchovskej Republiky. so zbraňou v ruke. známa terchovská postavička, človek, ktorý bol veľmi známy v okolí a hovorilo sa o ňom veľa povestí.
História osídlenia a kolonizácia
ŠVEJK V Žilinskej kotline bola prítomnosť človeka zaznamenaná už v dobe okolo 20 tisíc rokov pred naším letopočtom. V druhom storočí pred n. l. v mladšej dobe železnej, sídlil tu ľud púchovskej kultúry, ktorý od Keltov prebral dokonalé spracovanie železa, bronzu, striebra a zlata.
Slovanské osídlenie Žilinskej kotliny je doložené z 5. a 6. storočia n. l. V 9. - 10. storočí n. l. bola Žilinská kotlina už intenzívne osídlená. Najstarším známym dokladom o pobyte človeka v chotári Terchovej je železný hrot kopije nájdený na Medziholí, ktorý je podľa odborníkov z 9. storočia n. l..
Osudy terchovského chotára nepriamo súvisia s dejinami Starého hradu a panstva Strečno. Starý hrad sa pôvodne nazýval Varín alebo „Varna“, lebo v rokoch 1111 - 1113 sa v listinách spomína „castrum Varna“. V 16. storočí k Pongrácovskému panstvu patril Starý hrad, kaštieľ v Krasňanoch a Nededzi, mestečko Varín, obce Belá, Kotrčina Lúčka, Krasňany, Lysica, časť Nededze, Nezbúdska Lúčka, Sňažnica, Stráže a Zástranie.
Pongrácovci venovali pozornosť hlavne poľnohospodárstvu. V horských oblastiach chovali ovce a ťažili drevo. Hrad Strečno sa spomína prvý raz v roku 1358. Terajší terchovský chotár bol teda súčasťou Strečnianského panstva, ktoré sa neskoršie rozdelilo na Tepličské a Gbelianske.
Valašská kolonizácia
Prvé písomné správy o Terchovej (pôvodne Kralowej) pochádzajú zo 16. storočia, z obdobia valašskej kolonizácie Slovenska. Pohyb obyvateľstva v horských častiach Karpát v 14. - 17. storočí súvisel s politickými a hospodárskymi udalosťami v Uhorsku a okolitých štátoch. Na východnom Slovensku sa spomínajú Valasi už v 14. storočí.
Postup Valachov z východného Slovenska na západ možno pozorovať podľa archívnych správ. Roku 1359 sa Valasi spomínajú na východnom Slovensku, v roku 1435 v Šarišskej stolici, roku 1470 na Horehroní, roku 1474 na Orave, roku 1510 na Žiwiecku v Poľsku a roku 1532 už na slovensko-moravských hraniciach.
V 16. storočí majitelia feudálnych panstiev v horských oblastiach Slovenska v snahe získať nové príjmy využívajú svoje pozemky stále intenzívnejšie. Aj príchod Valachov do Trenčianskej stolice súvisel so snahou feudálnych panstiev získať nové zdroje príjmov z dovtedy neobrábaných časti majetkov. Na Strečnianskom panstve v druhej polovici 16. storočia Dersffyovci zahusťujú staré osídlenie v okolí Varínky a povolávajú Valachov.
22. apríla 1580 Mikuláš a František Dersffy uzavreli „..zmluvu o pokonání s Jirikem Mudranem a jinými tovariši jeho na ten spusob: ponevadž on budúc dobrovolne zvolen od jiných svých tovariši a suseduv za richtára zákupného, že by sa on najprv a podle neho jiných dvanáste staval a budoval na miste jim od nás daném za Královu lúku jmenovaném na Rownej hore...“
Zakladajúca listina Terchovej je písaná v staroslovenčine a jej upravené znenie je takéto: „My Mikuláš a František Dersffy zo Szerdahelu a zo Strečna oznamujeme všetkým a každému jednému ne vedomosť dávame, kto tento list bude čítať, alebo o ňom počuje, že sme v piatok pred svätým Jurajom uzavreli túto zmluvu a dohodu s Jurkom Mudranom a jeho tovarišmi.
Trinásť valašských rodín sa usadilo na východ od Kráľovej lúky, čo je priestor medzi terajšou osadou Hlboké a stredom obce Terchová. Pomenovanie Kráľova a Terchová sa ešte určitý čas používalo súbežne. V listine o predaji mlyna zo 4. októbra 1597 sa dvakrát uvádza názov Kráľova a a ešte aj na začiatku 17. storočia sa používa dvojaké pomenovanie.
Život v Terchovej
Pred vznikom vojnového slovenského štátu sa tu žilo veľmi ťažko, bola svetová kríza. Počas neho síce nie dobre, ale predsa len trochu lepšie, tvrdí v rozhovore 81-ročný znalec Terchovej. V Terchovej sa toho veľa neurodí, zväčša sme videli dvory bez záhrad, iba s trávnikom či stromami. No, to nie, tu sa urodia snáď len zemiaky.
Tie boli základom, jedlá z nich mám najradšej dodnes. Vyrastali sme na nich, občas však bolo aj mäso. Zemiaky sa jedávali s mliekom, s kyslým aj sladkým. V tom čase ešte v Terchovej nebola elektrina, tá sa zaviedla až cez druhú svetovú vojnu. Ale nemôžem povedať, že by nám to prekážalo, nemali sme vysoké nároky.
Názov Terchová vznikol zo slova ťarcha. Dnes má Terchová niečo viac ako štyritisíc obyvateľov. Osobne si myslím, že tí ľudia sa vybrali do sveta preto, lebo doma mali ešte ťažšie podmienky. Od vrchnosti potom dostali kus hory, vyklčovali ju, postavili drevenice, chalupy, hospodárske budovy, ploty, kúsok cesty a žili.
Jánošík
Na okolitých grúňoch sa dodnes preháňajú ovce, v samotnej dedine sa snáď na každom rohu predáva ovčí syr, korbáčiky, oštiepky a podobne. Muselo, hole nad hranicou lesa na to predsa boli ako stvorené. My sme na Jánošíka boli, sme a aj budeme hrdí. Máme to v sebe odmalička, viedli nás k tomu už v ľudovej škole, kde sa o ňom písalo v čítankách. Všetko, čo tam bolo, sme ovládali spamäti.
Jánošík samotný však pochádza z Terchovej. Pamätám si, akí nadšení sme boli, keď sa tu o ňom v roku 1935 nakrúcal film od režiséra Friča. Tam sme nesmeli chýbať, bez nás by to nemohli urobiť. (smiech) V rokoch 1962 a 1963 práve Bielik režíroval ďalšieho Jánošíka. Tam som si už zahral v komparze, niekde mám aj fotky.
Slovenský štát a vojna
Terchová je katolícka obec...... čisto katolícka. Na čele vojnového štátu stál kňaz Jozef Tiso. S tým, čo sa stalo, súhlasili. Pred vznikom vojnového slovenského štátu sa tu žilo veľmi ťažko, bola svetová kríza, počas neho síce nie dobre, ale predsa len trochu lepšie.
Oslobodenie Kysúc
Kysuce patrili k posledným oslobodeným regiónom na území Slovenska. Plukovník Robert Bader. Koncom vojny sa kopali zákopy, aj ja som chodila, lebo som už mala pätnásť rokov a to nám aj platili. Z každého domu musel niekto ísť kopať - do Staškova, do Oščadnice. Chodili sme tam vlakom, v takých dobytčích vagónoch, vozili nás kam bolo treba. Otec bol vtedy za robotou v Ostrave, tak som išla ja.
Bojové operácie Červenej armády začali 6. apríla na oravsko-kysuckom pomedzí. V tento deň jednotky 159. pevnostnej brigády 18. armády 4. Na výšine Beskýd ako prvé Sovieti hneď 6. apríla obsadili najvýchodnejšie kysucké obce. Boje o Novú Bystricu, ktoré začali dňa 8. apríla 1945 sa počas celého prechodu frontu regiónom napokon ukázali ako najtvrdšie.
Dňa 1. mája už Krásno kontrolovali ruské hliadky smerujúce do Šustkov a na Kýčeru. Z Bystrickej doliny Červenoarmejci ďalej neustále prúdili smerom na Čadcu. Nemci pri svojom ústupe zničili železné cestné mosty cez Kysucu pri Horelici a na námestí, tiež železničné mosty pri bitúnku, na Podzávoze a všetky mosty na makovskej železnici. V úseku dvojkoľajnej trate Čadca − Žilina tak boli koncom 2.
Súčasnosť
autor: Mgr. HistóriaTerchovej sa začala písať pred viac ako štyristo rokmi. Postupom času začala obec rásť a pomerne rýchlo dochádza k diferenciácii miestneho obyvateľstva. Mimoriadne ťažké dôsledky malo pre obec dlhé obdobie sucha z druhej polovice 19. storočia. Počas oslobodzovacích bojov, na samom sklonku druhej svetovej vojny, bola polovica drevenej časti dediny vypálená. Nemci začiatkom apríla 1945 pri svojom ústupe vypálili celkom 170 domov.
Obyvatelia obce sa odjakživa zaoberali chovom oviec, pracovali v lesoch a v lomoch. Juraj Jánošík sa narodil v roku 1688. Ľud si ho zapamätal ako toho, čo „bohatým bral a chudobným dával“. Dnes dozerá Jánošík na Terchovú zo svojho mohutného podstavca (stavba v roku 1988). Terchová leží na severe Slovenska v okrese Žilina.
- Kostol sv. Cyrila a Metoda - Kostol zasvätený prvým slovanským vierozvestcom a patrónom Európy sv. Cyrila a Metodovi.
- Terchovský drevený betlehem - Drevený betlehem vyhotovený domácimi majstrami.
tags:
