Situácia v slovenskom poľnohospodárstve kladie čoraz vyššie nároky na dostupnosť kvalitných informácií, odbornú pripravenosť a schopnosti samosprávnych organizácií. Združenie pestovateľov obilnín je reprezentatívnym občianskym združením, ktoré zastupuje svojich členov v komunikácii so štátnymi, aj mimovládnymi inštitúciami. Od svojho vzniku v roku 2004 sa aktívne venuje šíreniu informácií, vzdeláva, radí a pomáha svojim členom.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ako zriaďovateľ poradných orgánov na zabezpečenie plnenia nevyhnutných úloh ministerstva, už dňa 12.9.2019 zverejnilo vo Vestníku MPRV SR, ročník LI, čiastka 21, pod číslom 49 nový Štatút komoditných rád MPRV SR, ktorým sa súčasne zrušujú pôvodné komoditné rady. Pôvodný termín prvého zasadnutia Komoditnej rady pre obilniny v marci 2020 bol však kvôli pandémii COVID-19 odložený. Napokon sa vymenovanie realizovalo poštovou zásielkou, namiesto osobného odovzdania. Dňa 6.10.2020 bola za členku Komoditnej rady pre obilniny Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vymenovaná Ing.
V komoditnej rade budú pracovať zástupcovia dotknutej štátnej správy, poľnohospodárskej aj potravinárskej samosprávy, výskumných ústavov NPPC, či ekonómovia a štatisti. Predseda komoditnej rady, ktorého si zvolia spomedzi seba jej členovia, vypracúva správu o činnosti komoditnej rady a predkladá ju generálnemu riaditeľovi sekcie poľnohospodárstva MPRV SR. Členovia sú oprávnení predkladať informácie a návrhy, vyjadrovať sa k stanoviskám a hlasovať o nich. Svoju funkciu vykonávajú bez nároku na odmenu. Komoditná rada je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Uznesenia sú prijaté, ak hlasuje za ne nadpolovičná väčšina prítomných členov komoditnej rady.
Veríme, že aj táto možnosť výmeny informácií, názorov a návrhov pomôže zlepšovaniu podnikateľského prostredia pre všetkých angažovaných vo výrobe a spracovaní obilnín a kukurice!
Rok 2020: Výzvy a úspechy
Rok 2020, resp. jeseň 2019, bol ďalší v rade s extrémnym priebehom počasia. Charakterizovali ho suchá zima i jar, neskoré mrazy a zrážkovo bohaté leto. Žatva hustosiatych obilnín na Slovensku prebiehala od 27. do 37.týždňa, teda dokopy takmer tri mesiace, čo je abnormálne. Pšenica, jačmeň, raž a tritikale vykazujú v celoslovenskom meradle nadpriemerné úrody.
Celková produkcia hustosiatych obilnín na Slovensku dosiahla, podľa 2.odhadu úrod Štatistického úradu SR k 15.8.2020, úroveň 2,891 mil. ton, čo by malo byť o 9% viac ako v roku 2019. Priemerná úroda hustosiatych obilnín sa odhaduje na 5,16 t/ha, čo je o takmer 8% viac ako 5-ročný priemer (t.j. 4,89 t/ha). Pritom zberová plocha obilnín bola nižšia ako vlani 560 700 ha (2019: 572 200 ha). Odhady ŠÚ SR pre kukuricu na zrno k 15.8.2020 rátajú s osevnou plochou 196 583 ha, na ktorej by kukurica s úrodou 7,59 t/ha mala dať produkciu 1,491 mil.
Napriek nepriaznivým podmienkam v úvode sezóny t.r. bola napokon nielen produkcia, ale aj kvalita obilnín na vysokej úrovni. Pozitívne prekvapili aj porasty sladovníckeho jačmeňa. O to viac nás mrzí, že napriek dostatočnej ponuke sladovníckeho jačmeňa jarného, alebo aj ozimného, pretrvávajú skôr negatívne skúsenosti so sladovňami na Slovensku. Ponuka cien na mimozmluvné množstvá jačmeňa pre sladovnícke účely klesla na úroveň pod výrobnými nákladmi (100-140 €/t). Obvykle časť zazmluvneného množstva bez dohodnutej ceny pri podpise zmluvy (tzv. opcia) vykupovali sladovne za ceny o 13 až 20% nižšie oproti fixnej zmluvnej cene.
V minulosti boli preto pestovatelia zvyknutí, že pri stanovení ceny na voľnom trhu vychádzali spracovatelia z vývoja na Parížskej burze Matif a vykupovali sladovnícky jačmeň za cenu najviac o 5% nižšiu oproti burzovej. Navyše výkupné parametre nastavili sladovne prísnejšie a s dodávateľmi neboli o nich ochotné rokovať. Takýto prístup bude pravdepodobne viesť k zníženiu osevu sladovníckeho jačmeňa na Slovensku.
Kvôli prepuknutiu pandémie koronavírusu sa koncom februára až do apríla 2020 spomalil odbyt už zazmluvnených množstiev obilnín pre zahraničné trhy. Problematické bolo najmä zabezpečenie transportu. Dôsledkom tejto situácie boli aj špekulácie domácich odberateľov, všeobecné skomplikovanie odbytu a zníženie cien obilnín na Slovensku.
Mnohí pestovatelia naďalej trpia rastúcimi stratami spôsobenými premnoženou poľovnou zverou, alebo inými škodcami (hraboše). Je nanajvýš potrebné, aby štát prijal opatrenia na redukciu počtov týchto zvierat a refundáciu škôd dotknutých poľnohospodárskych podnikov. Či už formou poistného fondu, alebo štátnou pomocou. V súčasnosti hrozia veľké škody aj v novozakladaných porastoch ozimín, ktoré ničia premnožené hraboše a myši. Preto je nevyhnutné čo najskôr povoliť výnimku na celoplošnú aplikáciu ochranných látok.
Z dôvodu častých dažďov zaznamenali pestovatelia obilnín problémy s väčším zaburinením porastov, ktoré hlavne lokálne znehodnocovalo kvalitu zberaného zrna. Taktiež sa často stretávali s hubovitými ochoreniami, fuzariózami , hnilobou, apod. Aktuálne trhové ceny hlavných obilnín reagujú na výsledné kvalitatívne parametre, ako aj na celkovú ponuku na trhu, a pohybujú sa približne na úrovni roku 2019. Aktuálne sa k 38.týždňu roka 2020 pohybuje cena kvalitnej pšenice medzi 145 a 160 €/t, cena jačmeňa sladovníckeho okolo 170 až 190 €/t a na mimozmluvné množstvá 110-140 €/t. Kŕmne obilie sa predáva za cenu cca 120 - 140 €/t. Cena kukurice na zrno je dnes asi 125 - 140 €/t.
Napriek tomu, pestovatelia, skladovatelia a spracovatelia obilnín na Slovensku sú pripravení pokračovať v produkcii základných surovín, ktoré zabezpečujú, ako jedna z mála komodít, potravinovú sebestačnosť na 162%. Dňa 17.septembra 2020 zasadalo Predstavenstvo a Kontrolná komisia ZPO v Turej Lúke a o.i. Pozorne sledujeme vývoj v agrorezorte za ostatné obdobie, pretože sa nás bytostne dotýka a ovplyvňuje naše podnikanie, v ktorom zamestnávame ľudí a na našu výrobu nadväzujú ďalšie odvetvia hospodárstva. Nemôžeme už dlhšie mlčať, pretože sa obávame veľmi negatívnych dopadov súčasnej stagnácie, neistoty, chýbajúcej koncepcie rozvoja, ako aj strategickej vízie pre budúcnosť agropotravinárstva na Slovensku.
Výzvy a zmeny v poľnohospodárstve
Zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie, ako aj nový prístup Európskej Komisie k jednotlivým odvetviam hospodárstva, s cieľom vytvoriť z Európy uhlíkovo neutrálny kontinent do roku 2050, ovplyvnia v najbližších rokoch aj výrobu obilnín na Slovensku. Podnikania pestovateľov sa dotýkajú všetky pripravované opatrenia - najmä znižovanie podielu chemických pesticídov, umelých hnojív, ekologizácie výroby, alebo zavádzania krajinotvorných prvkov. Napríklad uplatňovanie stropovania v ďalšom období je nateraz v legislatívnych návrhoch EÚ uvádzané ako dobrovoľné, čo vítajú viaceré členské štáty. Alebo v rámci zákazu používania určitých aktívnych látok v pesticídoch, ako sú neonikotínoidy, niektoré členské štáty (Francúzsko, Veľká Británia) dokážu získať pre svojich farmárov výnimky na povolenie ich používania vo výrobe.
Vnímame informácie z Európskej Komisie, ktorá schvaľuje rôzne formy notifikovanej štátnej pomoci pre podniky postihnuté koronakrízou v rôznych členských krajinách. Napríklad Česká republika môže rozdeliť malým a stredným podnikom prvovýroby 36,3 mil. euro. Maďarsko 155 mil. euro, Poľsko 7,8 mld. euro, pričom na jeden podnik v poľnohospodárskej prvovýrobe môže byť poskytnutá podpora 100 000 euro. Rumunsko môže použiť 3,3 mld. euro aj pre ošípané a hydinu. Litva 30,5 mil. euro na podporu chovateľov HD a spracovateľov mlieka, Írsko 50 mil. euro na podporu sektoru hovädzieho mäsa, Cyprus 0,5 mil. euro na bravčovinu, Bulharsko 29 mil. euro pre chovateľov oviec, kôz, kráv a pre pestovateľov zemiakov, Grécko 51 mil. euro pre živočíšnu výrobu, atď.
Dňa 17.júna 2020 schválila EK aj slovenskú schému štátnej pomoci 200 mil. euro pre všetky podniky, ktorých činnosť bola počas koronakrízy obmedzená, vo forme priamych grantov. Dodnes nemáme informácie, ako túto pomoc môžu využiť slovenskí podnikatelia v poľnohospodárstve? Chýbajú nám informácie o tom, akým spôsobom sa bude realizovať Spoločná poľnohospodárska politika v rámci prechodného dvojročného obdobia. Blíži sa koniec roka 2020, ktorý mal uzavrieť aktuálne programové obdobie 2013-2020, no z objektívnych dôvodov nie sú zatiaľ ujasnené ani nové pravidlá a podmienky pre podporu agropotravinárstva a rozvoj vidieka. Európska legislatíva je už však známa, a tak má exekutíva na čom stavať.
Sladovnícky jačmeň: Problémy a perspektívy
Spracovatelia jačmenného sladu sa už roky dožadujú vyšších výmer jarného sladovníckeho jačmeňa, a napriek tomu sa ho na Slovensku pestuje čoraz menej. Zato rastú výmery jačmeňa ozimného. Za ostatné desaťročie narástla pestovateľská plocha jačmeňa ozimného u nás viac ako trojnásobne (2010: 15 141 ha, 2020: 50 654 ha). Dopestovať sladovnícky jačmeň jarný tak, aby splnil požadované kvalitatívne parametre nie je ľahké a nepraje mu ani zmena klímy. Sladovnícky jačmeň však neodpúšťa žiadnu chybu pestovateľa. Je náročnejší na pôdno-klimatické podmienky, ako iné obilniny, aj na kvalitnú predsejbovú prípravu, predplodinu a správny termín sejby. Vyžaduje dostatok vlahy a dlhší svetelný deň.
Kvôli plytkému koreňovému systému a kratšiemu obdobiu potrebuje v správnom čase dodať dostatok výživy. Treba ho sledovať takmer denne pre včasné ošetrenie proti škodcom a chorobám. Škodí mu sucho aj príliš vysoké teploty nad 30 ºC. Taktiež nesprávny čas a technológia zberu a skladovania mu môžu ublížiť. A na to všetko má najväčší vplyv počasie. Ale nielen náročnosť produkcie sladovníckeho jačmeňa jarného je dôvodom znižujúcich sa výmer u nás. Aj keď udržať kvalitu pôdy pri súčasnej štruktúre poľnohospodárskej výroby je čoraz ťažšie. Dôvod je prozaický - peniaze.
Každý poľnohospodár si na začiatku plánovania budúcoročnej produkcie musí spočítať, čo sa podniku oplatí pestovať. Ohľadom jačmeňa má v podstate dve možnosti - ak zaseje na jar sladovnícky jačmeň, musí rátať s adekvátnymi nákladmi, aby dosiahol požadovanú kvalitu a množstvo, ktoré predá za zmluvnú cenu napr. okolo 180 euro na tonu. Pri úrode 4,77 tony z hektára (t.j. Ak zaseje na jeseň ozimný jačmeň, hoci i sladovníckej odrody, môže očakávať úrodu priemerne 5,15 t/ha. A aj keď ho nepredá na sladovnícke účely, tak pri cene kŕmneho obilia, ktorá sa vlani na Slovensku držala okolo 140 euro na tonu, môže očakávať príjem okolo 721 euro z hektára. Bez väčších stresov a s nižšími nákladmi. Preto čoraz viac podnikov siaha po tejto ozimine, ktorá dokáže ponúknuť zaujímavú ekonomiku a navyše po zbere poskytuje dostatočný čas a priestor na ďalšie letné práce na poli. No existujú aj iné alternatívy pre atraktívne oziminy, napr.
Jediný problém kŕmneho obilia na Slovensku je jeho odbyt. Na veľké množstvo ozimného jačmeňa poľnohospodári neuzatvárajú zmluvy vopred, čo ich neskôr dobehne pri predaji a spôsobuje problémy. No je to na zodpovednosti a šikovnosti každého agromanažéra. Problém je, že stavy hospodárskych zvierat, najmä monogastrov, sú u nás na žalostne nízkej úrovni. Kŕmne zmesi s obilím tak nie je pre koho vyrábať. Rokmi sme si na Slovensku vytvorili trestuhodnú nerovnováhu medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou. Jedna bez druhej môže len ťažko prosperovať.
A tak sa dostávame k paradoxne znejúcej pravde, že totiž pokiaľ chceme vytvoriť podmienky pre pestovanie kvalitného sladovníckeho jačmeňa, je potrebné najskôr zvýšiť stavy ošípaných a hydiny. A to by mala byť jedna z kľúčových priorít agrorezortu! Predovšetkým preto, že jačmenný slad je naším najúspešnejším vývozným artiklom, ktorý pomáha zlepšovať katastrofálne saldo zahraničného agroobchodu. Ale tiež preto, že je potrebné uspokojiť domáci dopyt po kvalitnom bravčovom a hydinovom mäse, či vajciach. Ich výkupné ceny na Slovensku však momentálne smerujú skôr k opačnému trendu a ďalšiemu znižovaniu stavov týchto zvierat na Slovensku. Ak by sme však dokázali zaistiť pestovateľovi odbyt jačmeňa akejkoľvek kvality, za patričnú cenu, nebude sa obávať zvýšiť výmery ani sladovníckeho jačmeňa. A čo by ešte pomohlo? Určite tiež stabilné nákupné ceny, obojstranne výhodné obchodné zmluvy uzatvárané ešte pred založením novej úrody a tiež vzájomná komunikácia pestovateľov s odberateľmi.
Spracovatelia sladu spravidla v septembri zverejňujú indikatívne ceny a vo februári nasledujúceho roka zmluvné ceny pre výkup jačmeňa. V každoročných zmluvách upresňujú preferované odrody a stanovujú podiely, obsah dusíkatých látok, klíčivosť, prípadne aj ďalšie kvalitatívne parametre. Pre výrobu sladu uzatvárajú spracovatelia na Slovensku na jar zmluvy asi na polovicu produkcie jačmeňa fixnými cenami. Podľa informácií Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, v roku 2020 by mali vykúpiť sladovne na Slovensku takmer 260 tisíc ton jačmeňa jarného a vyše 82 tisíc ton jačmeňa ozimného, pravdaže sladovníckej kvality. Ceny, ktoré v tomto roku podpisovali v zmluvách obe strany sa pohybujú okolo 180-195 euro na tonu. Obvykle tú druhú - teda nezazmluvnenú polovicu produkcie jačmeňa so sladovníckymi parametrami, vykupujú sladovne za o niečo nižšiu cenu, zvyčajne okolo 170 euro na tonu. Pokiaľ však pestovatelia začnú dostávať signály o rapídne klesaj...
Ľudovít Winter a rozvoj Piešťan
V novembri sme si pripomenuli výročie narodenia významného slovenského vizionára, ale hlavne večného optimistu. Dnes je to už 151 rokov od narodenia Ľudovíta Wintera, muža ktorý premenil zablatenú dedinku pri rieke Váh na svetoznáme kúpeľné mesto Piešťany. Život sa s ním ale nemaznal, zničiť sa ho snažili oba totalitné režimy, ktoré vládli v našej krajine v minulom storočí. Winter sa však napriek tomu zlomiť nenechal a ešte pred rekonštrukciou skleneného mosta, ktorý vedie na kúpeľný ostrov, si mohol vidieť bronzovú sochu budovateľa Piešťan, ako zasnívane hľadí na svoje dielo.
Lajos Winter, ako znela pomaďarčená verzia jeho mena, sa narodil v meste Šahy do rodiny židovského obchodníka maďarského pôvodu. Ako mladý sa rozhodol študovať na Technickej univerzite vo Viedni, plány mu však prekazila prosba otca. Ten dostal od grófa Františka Erdödyho za úlohu zveľadiť piešťanské kúpele, ktoré boli v tom čase v zanedbanom stave. Po smrti otca tak spolu s bratom Imrichom, ten mal na starosti kultúrny život mesta, budoval svoje celoživotné dielo.
Počas jeho pôsobenia sa v meste však vybudovalo aj mnoho iných významných stavieb ako Františkove kúpele, za socializmu zbúrané, Pro Patria, Ružový mlyn, Kursalon či termálne kúpalisko Eva. Prišiel tiež s návrhom vystavať dnes už ikonický funkcionalistický kolonádový most, ktorý je dielom architekta Emilla Beluša a patrí k najdlhším krytým mostom na Slovensku.
Po vzniku Československej republiky bol Ľudovít Winter, vychovávaný v maďarskom duchu, rozhodnutý emigrovať do Maďarska. Presvedčiť ho, aby ostal, mali obyvatelia Piešťan, ktorí si podnikateľa veľmi vážili. Jeho kúpele vďaka demokracii prosperovali a svetovú klientelu tvorili aj najvyšší predstavitelia krajín a vlád.
S rozmachom fašizmu v Európe sa však začalo zmrákať aj nad rodinou Ľudovíta Wintera. Aj keď v roku 1907 konvertoval na kresťanstvo, ako osoba so židovským pôvodom bol v novovzniknutom Slovenskom štáte nežiadúci. Fašisti mu vyvlastnili majetok a zavraždili dcéru.
Geneticky modifikovaná kukurica
Na Slovensku sa začala éra pestovania geneticky modifikovaných plodín. Takáto kukurica už rastie na niekoľkých poliach na západnom, aj východnom Slovensku. "Kukurica MON810 sa na Slovensku pestuje na dvoch miestach. V okrese Piešťany a v okrese Sobrance," uviedla hovorkyňa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zuzana Gulová. "Keď raz preniknú tieto modifikované gény do prírody, my ich nevieme zobrať späť," hovorí Aurel Rusnák z Občianskeho združenia Kvas. "Peľ z týchto rastlín, sa dokáže rozšíriť až 500 kilometrov navôkol," dodala Dominika Repková z Občianskeho združenia Sieť dobra. Podľa Rusnáka, sa môžu geneticky modifikované rastliny krížiť s tými divokými. Ďalšie generácie tak môžu byť už pozmenené.
Výhody a riziká
Geneticky modifikovaná kukurica je od tej klasickej na nerozoznanie. Rovnako veľká, sladká, aj výživná. Jej DNA - teda rastlinný genetický kód bol však v laboratóriu upravený tak, aby sa dokázal lepšie brániť škodcom. "Napríklad proti Viačke kukuričnej," dodáva odborník na GMO plodiny prof. Milan Bežo.
Niektoré druhy hmyzu vraj môžu z prostredia plného GMO rastlín, postupne úplne vymiznúť. Menšie škody nevylučujú ani vedci. "Sú určité náznaky ovplyvnenia aj iných organizmov ako tých, proti ktorým je to určené," hovorí prof. Milan Bežo.
Žiadne priame nebezpečenstvo pre ľudí, ani pre rovnováhu v prírode, však zatiaľ oficiálne dokázané nebolo. Naopak. Biológovia hovoria o budúcnosti skvalitňovania potravín. "Je to vyššia forma šľachtenia rastlín, ktorá je úplne bežná. Neznamená to žiadne dramatické zásahy do rastliny, ktoré by mohli ohroziť zdravie človeka," vysvetľuje odborník na GMO plodiny prof. Milan Bežo.
Aký dopad bude mať experimentovanie s rastlinami DNA, zrejme ukáže až čas. Niektoré Európske krajiny zo strachu zakázali pestovanie takýchto plodín na celom území a polia dokonca zničili ohňom. Ale v takej Amerike, tvoria GMO plodiny až 55 percent poľnohospodárskej produkcie.
tags:
