Tento článok poskytuje prehľad rôznych ochorení, ich príznakov, prevencie a liečby. Zameriame sa na infekčné ochorenia ako AIDS, dyzentéria, besnota, botulizmus, brušný týfus, čierny kašeľ a detská obrna, ako aj na neinfekčné ochorenia ako gastritída a alimentárna intoxikácia.
Syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS)
Syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS) je najpokročilejším štádiom chorobného stavu spôsobeného infekciou vírusom HIV. Vírus imunitnej nedostatočnosti človeka (HIV) vyvoláva u človeka stratu imunity (odolnosti) voči infekciám a zvyšuje pravdepodobnosť vzniku nádorových ochorení. Po preniknutí do organizmu napáda tento vírus najmä určitú skupinu bielych krviniek, CD4 T-lymfocyty, ktoré hrajú dôležitú úlohu v obranyschopnosti ľudského organizmu. Množí sa v nich a neskôr spôsobuje ich hynutie. Výrazný pokles ich počtu vedie k postupnému prehlbovaniu imunitnej nedostatočnosti až k úplnej strate obranyschopnosti a ku vzniku AIDS.
Včasné príznaky infekcie HIV sa môžu zjaviť 3 týždne až 3 mesiace po vstupe vírusu do organizmu. Zväčša ide o horúčku, bolesti v hrdle, bolesti hlavy, svalov a zhybov a zväčšenie miazgových uzlín. Avšak veľa infikovaných nemá žiadne takéto príznaky. Včasné príznaky trvajú 2 - 3 týždne, sami vymiznú a začína sa dlhé, väčšinou roky trvajúce bezpríznakové obdobie infekcie HIV. S progresiou infekcie HIV sa príznaky znovu objavia. Jediným spôsobom ako potvrdiť infekciu HIV je testovanie na prítomnosť HIV v organizme. Najčastejšie sa v praxi používa odber krvi s následným laboratórnym stanovením špecifických protilátok proti HIV. Potvrdenie ich prítomnosti je dôkazom infekcie daného jednotlivca a jeho „HIV pozitivity“.
V najpokročilejšom štádiu infekcie HIV sa organizmus napadnutý HIV stáva vnímavým na ďalšie infekcie a nádorové ochorenia, z ktorých mnohé bežne neohrozujú zdravého človeka. Podľa európskej definície ide o chorobný stav, pri ktorom sa u osoby žijúcej s infekciou HIV, objaví niektorá s indikatívnych chorôb. Keď je človek infikovaný vírusom HIV najmä v jeho krvi, sperme, vaginálnom sekréte a materskom mlieku možno nájsť vírus HIV. Týmito telesnými tekutinami sa môže preniesť na ďalšiu osobu a infikovať ju. Prenos sa uskutočňuje tromi hlavnými mechanizmami: 1. pohlavným stykom, 2. krvou a krvnými derivátmi v ktorých je HIV, 3. z matky na dieťa. HIV sa neprenáša vzduchom, vodou, potravinami, bežným spoločenským stykom, ani spolužitím v domácnosti či kolektíve. Neprenáša ho ani hmyz cicajúci krv.
Infekcia vírusom HIV pretrváva do konca života. Nové protivírusové lieky používané v ostatnom desaťročí nezbavia pacienta infekcie ale bránia ďalšiemu množeniu HIV a tým aj napadnutiu doteraz zdravých buniek. Rôzne druhy antiinfekčných liekov slúžia na liečbu alebo profylaxiu oportúnnych infekcií. Slovenská republika patrí v súčasnosti ku krajinám s nízkym výskytom infekcie HIV a choroby AIDS. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie žilo vo svete na konci roku 2005 38,6 milióna ľudí s infekciou HIV. V roku 2005 sa infikovalo 4,1 milióna a na AIDS zomrelo 2,8 milióna ľudí.
Vyše 90% infekcií HIV bolo na Slovensku prenesených pohlavným stykom. Sexuálne aktívni muži a ženy môžu výrazne znížiť riziko infekcie monogamným vzťahom s HIV negatívnym partnerom. Osoby infikované HIV nesmú darovať krv na transfúzie a prípravu krvných derivátov ani orgány, tkanivá, spermu a materské mlieko. Injekční užívatelia drog by si nikdy nemali požičiavať ihly, striekačky, iné pomôcky ani roztok drogy, ktoré sa môžu dostať do styku s krvou iného človeka. Aj u nás existujú programy „výmeny ihiel“ - bezplatné zásobovanie sterilnými ihlami a striekačkami a ich bezpečné odstraňovanie po použití. Zatiaľ nebol na Slovensku zistený prípad prenosu infekcie krvou pri vpichovaní drog. Špeciálna liečba infikovaných tehotných žien a zákaz dojčenia vlastným materským mliekom znižuje riziko prenosu HIV na dieťa.
Alimentárna intoxikácia (enterotoxikóza)
Alimentárna intoxikácia (enterotoxikóza) je akútne črevné ochorenie vyvolané bakteriálnym toxínom. Sú známe dva typy tohto ochorenia: akútny zápal čriev s hnačkou, ktorý vzniká za 8-16 hodín po požití podozrivej potraviny a ochorenie, pri ktorom klinicky dominuje vracanie (k ochoreniu dochádza za 1-5 hodín). Pôvodcom ochorenia je baktéria, ktorá je schopná tvoriť termolabilný enterotoxín, ktorý vyvoláva klinické príznaky. Prameňom pôvodcu nákazy sú pravdepodobne rôzne druhy zvierat, prípadne nosič.
Dyzentéria
Dyzentéria je vysoko nákazlivé hnačkové ochorenie charakterizované teplotami, bolesťami brucha, tenezmami (bolestivé nutkanie na stolicu), vodnatými stolicami s prímesou hlienu a krvi, vracaním. Postihnutá je dolná časť hrubého čreva. Priebeh ochorenia závisí na celkovej výžive, infekčnej dávke a type šigely. Nákaza môže prebiehať inaparentne, ako mierna kolitída, vzácne aj ako toxická dyspepsia. Najčastejším pôvodcom nákazy u nás je Shigella sonnei (50% ochorení) a Shigella flexneri (40% ochorení). Menej často sa potvrdzujú Shigella dysenteriae a Shigella boydii.
Faktory prenosu: kontaminované potraviny, voda a mlieko, prípadne muchy. Dyzentéria je typická choroba špinavých rúk. Uplatňuje sa fekálno - orálny prenos najčastejšie priamym kontaktom s chorým, alebo kontaminovanými predmetmi (malá infekčná dávka). V SR má ochorenie dlhodobo (od roku 1986) klesajúci trend, s chorobnosťou okolo 15,0 - 20,0/100 000 s maximom na východnom Slovensku, s vysokou proporciou rómskeho etnika. Vyskytuje sa sporadicky i epidemicky. Väčšina ochorení sa lieči v domácom prostredí. V akútnej fáze ochorenia je potrebný diétny režim s doplnením tekutín.
Besnota
Besnota je smrteľné ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí. Postihuje pritom predovšetkým centrálny nervový systém v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy. Počiatočnú niekoľkodňovú fázu - je charakterizovaná únavnosťou, teplotou, bolesťami v záhlaví, spavosťou a bolesťami v mieste poranenia. Dochádza k psychickým premenám. Excitačné štádium - dochádza k zvýšeniu nekľudu u postihnutého. Pacient je dezorientovaný, hyperaktívny, má halucinácie a neprimerané správanie (sliní, hryzie). Charakteristické sú bolestivé kŕče prehĺtacích a hrtanových svalov vo forme záchvatov. Paralytické štádium - zjavujú sa obrny najmä hlavových nervov.
Pôvodcom ochorenia je vírus, ktorý je pomerne odolný voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Vírus, ktorý sa dostane do organizmu sa šíri z miesta vniknutia infekcie do centrálnej nervovej sústavy, tu sa množí a vyvoláva zápal mozgu. Vírus sa do organizmu dostáva pohryznutím besným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého zvieraťa. Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Choroba je veľmi nebezpečná, pretože môže postihnúť všetky druhy teplokrvných zvierat, teda aj psov, mačky a taktiež aj človeka. Besnota nie je prenosná z človeka na človeka. Besnota je rozšírená po celom svete. Ľudské ochorenia sú vzácne, zvieracie rezervoáre sú prítomné v prírode na všetkých svetadieloch okrem Austrálie a Nového Zélandu. Taktiež aj Slovensko je krajinou, kde sa táto nebezpečná nákaza vyskytuje.
Špecifická terapia rozvinutej besnoty je neúčinná. Nepomáhajú ani vysoké dávky antirabického globulínu, nepomáha ani vakcína. Besnota je smrteľné ochorenie, a to je dôvod k dôkladnému hodnoteniu každého poranenia zvieraťom a k zahájeniu profylaxie (tzv. postexpozičná profylaxia - opatrenie u ohrozeného ochorením). Bezpečná ochrana pred vznikom besnoty spočíva predovšetkým v zabránení prenosu nákazy. To znamená najmä deťom zabrániť v hraní sa s neznámym psom, mačkou, zabrániť dotyku mŕtvych lesných zvierat, zabrániť ošetrovaniu plachých, chorých alebo zranených zvierat. V prípade vzniku poranenia, je nutné ranu poriadne očistiť a vymyť silným mydlovým roztokom Betadinom alebo inými jódovými roztokmi a vyhľadať lekára.
Veľmi dôležité je ďalšie chirurgické ošetrenie rany a aplikácia očkovacej látky proti tetanu, nakoľko do rany mohli byť zavedené okrem vírusu besnoty aj spóry tetanu. Najúčinnejším profylaktickým opatrením je očkovanie spolu s aplikáciou antirabického séra. Očkovacia látka sa podáva do svalu alebo pod kožu v 5 dávkach - 0., 3., 7., 14. a 30. deň po poranení. Antirabické sérum sa aplikuje jednorázovo do svalu a okolia rany. Väčšinou sa vyskytujú mierne lokálne alebo celkové reakcie. V 0,2 - 5% sa vyskytujú po očkovaní systémové reakcie ako je nevoľnosť, bolesti v zhyboch.
Botulizmus
Botulizmus je život ohrozujúca otrava bakteriálnym toxínom (botulotoxínom). Prvé klinické príznaky ochorenia sa začínajú obvykle za 12 -36 hodín (rozpätie 1 hodina až 8 dní) od požitia nakazenej potravy. Okrem vracania sú v klinickom obraze typické príznaky zo strany poškodeného periférneho nervového systému. Na začiatku ochorenia je sucho v ústach, bolesť hlavy, pridruží sa dvojité videnie, ťažkosti s dýchaním, hltaním a rečou.
K nákaze dochádza najčastejšie po konzume údenín ( klobásy, šunka, paštéty) a doma pripravovaných konzerv (ovocných, zeleninových, mäsových), obsahujúcich toxín, ktoré neboli dostatočne tepelne pripravené a neboli v nich zničené spóry. Pôvodcom ochorenia je baktéria, ktorá sa do konzervy dostane vo forme spór. Za optimálnych podmienok (nedostatok kyslíka a vhodná teplota skladovania) zo spór vyklíčia vegetatívne formy baktérií a začnú v konzerve produkovať botulotoxín. Následkom produkcie toxínu v rane môže vzniknúť ranový botulizmus. Indikované je okamžité a opakované podanie polyvalentného konského antiséra a podpora dýchania. Pri ranovom botulizme sa rana chirurgicky ošetrí a podá sa penicilín. Antibiotiká nepôsobia na botulotoxín, ale podávajú sa na predchádzanie sekundárnej infekcie.
Botulizmus je pomerne vzácne ochorenie, vyskytuje sa celosvetovo ojedinele, resp. Základom prevencie je správny postup pri konzervovaní a zaváraní potravín a ich dostatočná tepelná úprava pred jedením. Je potrebné vyradiť z používania bombážne konzervy. Botulotoxín možno ľahko inaktivovať tepelným zohriatím potravín a nápojov na 85° C v trvaní 5 minút. Spóry sú odolnejšie, ničí ich až 30 minútová expozícia pri teplote 120° C.
Brušný týfus
Brušný týfus je akútne infekčné ochorenie, ktoré vyvoláva baktéria „ Salmonella typhi abdominalis“. Je to ťažké horúčnaté ochorenie spojené so septikémiou (stavom keď baktéria opustí žlčník ..., koluje v krvi a poškodzuje niektoré orgány) a postihnutím črevného traktu. Najčastejšou komplikáciou ochorenia je krvácanie do čriev a ich prederavenie. Prameňom nákazy je vždy človek a to chorý alebo nosič. Nákaza sa prenáša najmä znečisteným jedlom výnimočne i vodou.
Keďže sa jedná o ochorenie, ktorého pôvodcom je baktéria, v liečbe sa používajú antibiotiká, a tiež liečba príznakov ochorenia podľa potreby. Antibiotiká sa však môžu podávať spočiatku len v nízkych dávkach, nakoľko pri ich účinku na baktérie sa tieto rozpadajú a rozpadajú a uvoľňujú do organizmu v krvi prítomný jed, čo býva pre pacienta nebezpečné. V povojnových rokoch sa ochorenia vyskytovali v epidémiách najmä v oblastiach s nedostatočným zásobovaním pitnou vodou a kanalizáciou. Vzhľadom na pomerne dlhý inkubačný čas ochorenia je možné aby niektorí cestovatelia ochoreli až po príchode domov.
Po podaní očkovacej látky injekčnou formou sa vyskytuje opuch a začervenenie v mieste vpichu, ktoré však rýchlo odznievajú podobne ako aj zvýšená teplota či bolesti hlavy. Očkovanie injekčne sa vykonáva 1 dávkou 2 týždne pred odchodom na cestu. Očkovanie perorálne pozostáva v požití 3 dávok očkovacej látky v intervaloch: 0, 2.deň a 4.deň a to 2 týždne pred odchodom. Očkovanie patrí medzi tzv.
Clostridium Perfringens
Ide o akútne črevné ochorenie charakterizované prudkými bolesťami brucha, nauzeou a hnačkami. Zvracanie a horúčka obvykle chýbajú. Ochorenie ma relatívne mierny priebeh s krátkym trvaním. Tento klinický obraz vyvoláva enterotoxín produkovaný Cl. Perfringens. Prvé príznaky sa objavujú obvykle po 7 - 15 hodinách, v priemere po 24 hodinách po konzumácii kontaminovaného jedla, v ktorom dôjde za vhodných podmienok k pomnoženiu mikróbov. Väčšina ochorení je spojená s neadekvátnym tepelným spracovaním jedla, obvykle z hovädzieho alebo hydinového mäsa.
Pri liečení je najdôležitejší dostatočný prívod tekutín s obsahom minerálov, stolové minerálky bez kysličníku uhličitého, prípadne nesladený čaj a diéta s minimálnym množstvom tuku a dráždivých látok. Vyskytuje sa ochorenie vyvolané Cl. Ochorenie bolo prvýkrát popísané v roku 1943 v Anglicku a potom v roku 1945 v USA, kde.
Čierny kašeľ
Čierny kašeľ je akútne ochorenie detí a adolescentov. Prejavuje sa typickým záchvatovitým kašľom trvajúcim aj 6 týždňov a dlhodobou rekonvalescenciou. Ochorenie bývalo v minulosti často sprevádzané mnohými komplikáciami, ako krvácaním do viečok, zápalom pľúc, zápalmi stredného ucha, ale aj zápalom mozgu.
Pôvodcom nákazy je bacil zvaný Bordetella pertussis, ktorý produkuje toxíny, z ktorých hlavnú úlohu má pertusový toxín, ktorý postihuje sliznice dýchacích ciest a jemné cievne kapiláry. Ochorenie sa prenáša z človeka na človeka vdychovaním vzduchu kontaminovaného uvedenými bacilmi chorého človeka alebo čerstvo znečistenými predmetmi slinami chorého. Inkubačný čas sa pohybuje od 7-10 dní, môže byť aj dlhší. Účinným liekom sú antibiotiká, ktoré významne znížili výskyt komplikácií po tomto ochorení.
Ročne zaznamenávame na Slovensku 1-2 desiatky prípadov. Vyskytuje sa u neočkovaných, ako aj u očkovaných, u ktorých sa z rôznych dôvodov nevytvorili dostatočné hladiny protilátok. Klinický priebeh ochorení však nie je dnes až taký dramatický. Pred zavedením očkovania sa ochorenie vyskytovalo epidemicky a bolo sprevádzané vysokou smrtnosťou (ročne 100 úmrtí). Ochorenie sa vyskytuje na celom svete. V krajinách, kde sa očkovanie vykonáva celoplošne je situácia podobná ako u nás, v krajinách, kde sa očkovanie nevykonáva, alebo sa vykonáva nesystematicky, sa ochorenie stále vyskytuje v epidémiách a časť chorých končí smrťou. V súčasnosti sa pozoruje v niektorých rozvinutých krajinách výskyt čierneho kašľu u mladých dospelých a tomuto novému problému sa začína venovať pozornosť.
Účinným prostriedkom v prevencii čierneho kašľa je očkovanie a to očkovacou látkou, ktorá obsahuje 4 medzinárodné jednotky bakteriálnej suspenzie najmenej troch kmeňov Bordetella pertussis alebo u nových vakcín 3 čiastočiek z buniek tohto bacila. U tohto druhu očkovania sa okrem všeobecne platných kontraindikácií uvádza viac dôvodov, pre ktoré niekedy očkovanie nemožno vykonať. Očkovanie proti čiernemu kašľu sa vykonáva po dovŕšení 9. týždňa života novorodenca, teda v 10.týždni v intervaloch ako bolo uvedené pri záškrte. Aj preočkovanie detí sa vykonáva rovnako, ako u záškrtu.
Detská obrna
Detská obrna je akútne infekčné ochorenie, ktoré pri typickom priebehu vyvoláva chabé obrny kostrového svalstva, najčastejšie dolných končatín. Počas rekonvalescencie sa môžu niektoré paralýzy zlepšiť. Ale paralýza, ktoré pretrvávajú viac ako 60 dní ostávajú s vysokou pravdepodobnosťou trvalé. Inkubačný čas ochorenia je 7-12 dní. Prameňom nákazy je vždy človek, často s ľahkou nerozpoznanou formou ochorenia. Prenos nákazy sa uskutočňuje najčastejšie fekálno-orálnou cestou, vírus je už od tretieho dňa infikovania a prítomný v stolici. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o vírusové ochorenie, liečba je opäť tzv. symptomatická, to...
Gastritída
Gastritída je zápal sliznice žalúdka, pri ktorom je narušená jeho štruktúra a funkcie. Ochorenie vedie k bolesti v hornej časti brucha (najmä po jedle), páleniu záhy, nevoľnosti, ťažobe, nadúvaniu, zníženej chuti do jedla a vracaniu. Na liečbu gastritídy sa predpisuje medikamentózna liečba a úprava stravy.
Prečo je potrebná diéta pri gastritíde?
Diéta pri gastritíde je potrebná na zníženie zápalu žalúdočnej sliznice, zmiernenie nepríjemných príznakov a prevenciu exacerbácie. Zapálený žalúdok akútne reaguje na dráždivé potraviny, najmä na korenené, mastné, vyprážané alebo príliš horúce jedlá. Šetrná diéta znižuje záťaž tráviaceho systému, pomáha normalizovať kyslosť, zlepšuje trávenie a urýchľuje hojenie poškodených tkanív. Pri výbere diéty pri gastritíde je potrebná konzultácia s gastroenterológom.
Čo sa stane, ak nebudete dodržiavať diétu pri gastritíde?
Nevyvážená strava vyvoláva zvýšenie bolesti brucha, pálenie záhy, nevoľnosť a nadúvanie. Neustále dráždenie žalúdka môže spôsobiť chronickú formu gastritídy, pri ktorej je narušený tráviaci systém a znížené vstrebávanie živín. Bez diéty sa tiež znižuje účinnosť medikamentóznej liečby a zvyšuje sa riziko komplikácií vrátane vredovej choroby žalúdka alebo krvácania do žalúdka.
Ako funguje diéta pri gastritíde a aký je jej princíp?
Diéta je dôležitým doplnkom medikamentóznej liečby gastritídy (antacidá, inhibítory protónovej pumpy, prokinetiká a enzýmové lieky), zvyšuje jej účinnosť a podporuje rýchlejšie zotavenie žalúdočnej sliznice. Princíp diéty pri gastritíde zahŕňa:
- zníženie mechanického podráždenia. Jedlo by malo byť mäkké, dobre uvarené alebo vo forme pyré (kaša, zemiaková kaša, suflé a pyré polievky). Vyvážená diétna strava znižuje mechanický tlak na zapálenú žalúdočnú sliznicu a zlepšuje trávenie, najmä pri akútnej gastritíde;
- odstránenie chemického podráždenia. Je potrebné úplne vylúčiť zo stravy produkty, ktoré spôsobujú aktívnu tvorbu žalúdočných štiav: ostré koreniny, kyslé ovocie a zeleninu, vyprážané a údené jedlá, ocot, sódu a alkohol. V dôsledku toho je možné znížiť agresívny účinok kyseliny na sliznicu a zabrániť jej ďalšiemu poškodeniu;
- normalizácia kyslosti. Diéta pri gastritíde pomáha stabilizovať hladinu kyslosti žalúdočnej šťavy. Alkalické a neutrálne potraviny (ovsené vločky, zemiaky, cuketa a chudé mäso) pri gastritíde „zmäkčujú“ prostredie v žalúdku, zmierňujú pálenie a zabraňujú vzniku pálenia záhy a erózií;
- obnova sliznice. Bielkovinové výrobky (tvaroh, kuracie mäso a vajcia) a zelenina bohatá na vitamíny A, C a skupiny B prispievajú k regenerácii poškodeného žalúdočného tkaniva, čo je dôležité najmä v období hojenia po exacerbácii gastritídy;
- prevencia komplikácií. Dodržiavanie diéty znižuje riziko závažných následkov vrátane prechodu gastritídy do chronickej formy, vzniku vredov a vnútorného krvácania.
Diéta pri gastritíde sa zostavuje s ohľadom na formu priebehu (akútna alebo chronická) a štádium ochorenia, kyslosť žalúdočnej šťavy (vysoká, normálna alebo nízka), individuálne charakteristiky pacienta - tolerancia produktov, prítomnosť sprievodných ochorení a celkový zdravotný stav. Lekár zohľadňuje aj denný režim a životný štýl pacienta a vyberá diétu, ktorá poskytuje dostatok živín bez zbytočného zaťaženia tráviaceho systému.
Aké sú základné pravidlá stravovania pri gastritíde?
Naplánovať diétu pri gastritíde s vysokou a nízkou kyslosťou vám pomôžu súkromní gastroenterológovia medicínskeho centra DoKtorpro. Hlavné pravidlá diéty pri gastritíde zahŕňajú:
- stravovanie malými porciámi. Je potrebné jesť päť alebo šesťkrát denne, v malých dávkach (približne 200-300 g). Stravovanie malými porciami umožňuje nepreťažovať žalúdok, udržiavať stabilnú hladinu kyslosti a predchádzať podráždeniu sliznice. Prejedanie a dlhé prestávky medzi jedlami sú pri gastritíde kontraindikované;
- šetrné tepelné spracovanie potravín. Všetky jedlá by mali byť pripravené v pare, dusené alebo pečené bez kôrky. Takéto spracovanie zachováva živiny a nespôsobuje podráždenie žalúdka. Vyprážané jedlá, najmä s chrumkavou kôrkou, obsahujú škodlivé zlúčeniny a zvyšujú zápal;
- mäkkej konzistencie. V akútnej fáze gastritídy by mala byť strava tekutá, polotekutá alebo vo forme pyré. Vhodné sú kašovité polievky, kaše, zeleninové pyré, kotlety pripravené v pare. To uľahčuje trávenie a znižuje mechanické zaťaženie zapálenej žalúdočnej sliznice;
- optimálnu teplotu potravy. Jedlo by malo byť teplé - nie chladnejšie ako 25 °C a nie teplejšie ako 50 °C. Horúce a studené jedlá pri gastritíde môžu spôsobiť žalúdočné kŕče, narušiť činnosť tráviacich enzýmov a podráždiť sliznicu. Zvlášť nebezpečné sú náhle zmeny teploty jedla;
- pravidelnosť jedál. Jedlá by sa mali konzumovať každý deň v rovnakom čase. To pomáha žalúdku produkovať šťavy v určitých hodinách, čím sa znižuje riziko poškodenia sliznice žalúdočnou kyselinou pri čakaní na jedlo.
Pri gastritíde je tiež potrebné dodržiavať pitný režim, ktorý je dôležitý na udržanie normálnej kyslosti žalúdočnej šťavy, zlepšenie trávenia a vylučovanie toxínov. Dostatočný príjem tekutín zabraňuje zahusťovaniu žalúdočnej šťavy a podporuje rýchlejšie zotavenie organizmu. Voda by sa mala piť v malých dávkach počas celého dňa, aby sa udržala vodná rovnováha, stimuloval metabolizmus a predišlo sa žalúdočným ťažkostiam, najmä pri citlivom žalúdku.
Čo sa môže konzumovať pri gastritíde?
Diéta č. 5 je indikovaná pri gastritíde, pretože poskytuje šetrnú stravu, znižuje zaťaženie žalúdka a podporuje obnovu sliznice. Diéta vylučuje dráždivé potraviny a obsahuje ľahko stráviteľné jedlá, pripravené bez vyprážania. Zoznam produktov, ktoré sa môžu konzumovať pri gastritíde, zahŕňa:
- obilniny a kaše (ovsené, pohánkové, ryžové, krupicové a pšeničné - v dobre uvarenej forme, bez vyprážania, soli a korenených prísad);
- polievky (zeleninové pyré, polievky na báze chudého mäsa alebo kuracieho vývaru, ryžové a ovsené polievky, bez vyprážania);
- varené, dusené alebo pečené mäso: kuracie, morčacie, králičie a chudé hovädzie;
- chudé ryby: vajcia (vo forme omelety varenej v pare alebo na tvrdo);
- tepelne upravená zelenina (zemiaky, mrkva, cuketa, karfiol, tekvica, červená repa, brokolica - vo varenej, pečenej alebo dusenej forme);
- ovocie a bobuľovité ovocie (banány, pečené sladké jablká, čučoriedky, sladké maliny - v remisii, najlepšie vo forme pyré alebo pečené);
- chlieb a pekárenské výrobky (sušený biely chlieb, galetové sušienky, sucháre, nie však kysnuté buchty);
- mliečne výrobky (odtučnené mlieko zriedené v kaši, maslo, odtučnený tvaroh, prírodný jogurt bez prísad);
- fermentované mliečne výrobky (1-2-dňový kefír, obyčajné kyslé mlieko bez tuku - najmä pri nízkej kyslosti);
- mäkké syry (adygejský, mozzarella, ricotta - v malom množstve a bez korenín);
- nápoje (neperlivá voda, slabý zelený čaj, harmančekový čaj, kompót zo sušeného ovocia, zahustený ovocný nápoj, odvar zo šípok a ľanových semienok);
- oleje (olivový olej, maslo, ľanový olej - pridávať do varených jedál, nepoužívať na vyprážanie);
tags: #Polievka
