Významnou spoločenskou príležitosťou sú aj rodinné udalosti ako svadba, pohreb či promócie. Aj človeku, ktorý nepôsobí v diplomacii, či vo vysokej funkcii sa môže pritrafiť, že dostane pozvánku na protokolárne podujatie. Ak vám príde obálka s pozvánkou na recepciu, či audienciu u veľvyslanca, nepanikárte! V prvom rade si pozorne prečítajte pozvánku a všetky detaily na nej.
Svadba
K starým dobrým zvykom patrí informovať o svadbe okolie - príbuzných aj známych. Najbližším príbuzným sa dokonca patrí doručiť svadobné oznámenie osobne pri krátkej návšteve pred svadbou. Okrem svadobného oznámenia posielajú snúbenci vybraným hosťom pozvanie k svadobnému stolu. Ak organizujú malú svadbu, hoci len so svedkami, je to ich rozhodnutie a iste na to majú dôvod.
Aj v takom prípade sa však patrí príbuzných a známych o svadbe informovať dodatočne, oznámením, že uzavreli manželstvo. Kto chce pozvanie na svadbu odmietnuť, mal by mať na to dôvod a mal by o tom snúbencov informovať vopred, aby stihli prípadne pozvať iných hostí. Vážnym dôvodom na odrieknutie pozvania je určite smútok za zosnulým alebo vážna choroba v rodine, starostlivosť o malé dieťa či chorého príbuzného, ak nás nemá kto zastúpiť, ale aj vlastná významná udalosť ako promócie dieťaťa.
Ospravedlnenie zo svadobnej hostiny ešte neznamená, že sa nezúčastníme ani na svadobnom obrade, ak sa dá nájsť hodinka času ako prejav úcty k novomanželom. Býva zvykom, že sa pozvanie na svadbu navzájom opätuje, ale nie je proti etikete nepozvať niekoho, kto pozval nás. Každá rodina je v inej finančnej situácii a nie všetci organizujú „svadbu pre celú dedinu“, ktorá trvá tri dni.
Ak sa treba na obrad presúvať autom, je na snúbencoch, aby zariadili miesto v aute pre každého, Najlepšie je najprv prepraviť svadobčanov, potom ženícha s jeho matkou, nasleduje matka nevesty a otec ženícha, svedkovia a napokon ako zlatý klinec nevesta a jej otec. Na svadobnej hostine sú najvýznamnejší novomanželia - sedia teda na najčestnejších miestach, nevesta po pravej ruke ženícha.
Podľa starých zvykov sa svadobčania usádzali k stolu podľa toho, ku ktorej strane rodiny patrili. Podľa etikety by mala po ženíchovej ľavej ruke sedieť jeho svokra, vedľa nej svokor a po pravej ruke nevesty zas jej svokor a vedľa jej svokra. V čase zložitejších rodinných vzťahov môže vzniknúť problém, kam majú usadiť novomanželia svojich rozvedených rodičov alebo má niekto o jedného otca či matku navyše, ak sa rodičia druhýkrát vydali či oženili. Deti by mali radšej sedieť pri samostatnom stole, nebudú ostatných svadobčanov vyrušovať a je to celkom v súlade s pravidlami významnosti, keď dospelá osoba má zo spoločenského hľadiska prednosť pred dieťaťom.
V našich končinách býva zvykom, že si svadobčania z hostiny odnášajú výslužku. Časy, keď sa nevesta na svadobnom voze sťahovala k ženíchovi s perinami a so svojou truhlicou, sú už za nami. V dnešnej dobe sa často berú mladí ľudia, ktorí spolu už nejaký čas žijú v jednej domácnosti. Navyše predstavy o vhodnom dare sú natoľko rôzne, že vybrať ten správny nie je vôbec ľahké. Niektorí snúbenci to riešia veľmi prakticky, rozošlú svadobčanom zoznam darov, aké by uvítali, a nechajú ich vybrať si.
Svadobčania by mali vedieť, že na väčších svadbách sa dary nedávajú priamo novomanželom, to by namiesto hostiny nerobili nič iné, než rozbaľovali dary a ďakovali za ne. Spravidla sa sústreďujú na jedno miesto anonymne, ale darca neostane v utajení, lebo do škatule priloží blahoželanie s podpisom. Darcovia nemajú nárok kontrolovať, ako mladomanželia s ich darom naložili, či ho prijali do svojej domácnosti a dali „na čestné miesto“ vo svojej obývačke.
Najkrajšia na svadbe má byť nevesta a tomu by mali prispôsobiť svoje oblečenie všetky pozvané dámy. Jediná žena na svadbe v bielych šatách má byť nevesta. Ak je to však nevestina ďalšia svadba, vhodnejšie je voliť inú farbu šiat. Svadobné šaty a najmä topánky by mali byť nielen pekné, ale aj pohodlné. Ak má nevesta svadobné rukavice, mala by ich odložiť na začiatku svadobného obradu.
Ženích je oblečený tak, aby ladil s nevestou. „Môže sa rozhodnúť medzi oblekom a žaketom. Žaket, výhradne pre účel svadby, je prípustné aj počas dňa nahradiť frakom, ale určite nie smokingom,“ radia Anton Bódis a Barbara Štubňová, autori knihy Nie som barbar - Etiketa pre každého. Pán môže siahnuť po tmavom obleku, ktorý je slávnostnou klasikou, alebo po obleku svetlej farby, najmä v lete. Aj v horúčavách k obleku patrí košeľa s dlhým rukávom, to platí pre všetkých pánov, nielen pre ženícha. K tmavému obleku patrí biela košeľa, k svetlému obleku môže byť aj košeľa inej farby, aby ladila s oblekom alebo so šatami partnerky.
Páni - hrdí otcovia či bratia, prípadne aj starí otcovia - by mali mať tmavý oblek a k nemu najlepšie bielu košeľu, vždy s dlhými rukávmi. Viazanka by mala vhodne dopĺňať košeľu i sako. Ku všetkým variantom môžeme pripojiť úctivé „srdečne“. Naše odporúčanie je, riadiť sa vlastnými pocitmi. Ak s vami viac rezonuje pozvánka: „Srdečne Vás pozývame na svadobný raut“, použite ju. Ak máte pocit, že to nie je váš štýl, napíšte to bez toho. U nás neplatíte príplatky za grafický návrh alebo tlačovú prípravu.
Ako pozvánkou povedať, že hosťa pozývate „iba“ na raut?
Koho pozvať na svadbu a koho nie? Hosťom, ktorých pozývate na raut, sa nepristane posielať klasickú svadobnú pozvánku, kde by ste krkolomne dopisovali, že nie sú pozvaní na obrad či obed, ale až na neskoršiu hostinu. Povedia to za vás rovno pozvánky k rautu ! S touto pozvánkou sa určite žiadni hostia neurazia ani nikto nebude v rozpakoch, kedy má teda vlastne prísť.
Promócie
Promócie sú mimoriadne významnou udalosťou, a aj keď sa konajú cez deň, oblečenie by malo byť „večerné“. Páni by mali mať na sebe tmavý oblek s jednofarebnou, najlepšie s bielou, košeľou a konzervatívnu kravatu, k tomu čierne šnurovacie topánky a čierne ponožky. Dámy - čerstvé absolventky, by mali mať na sebe dlhé šaty, ale prijateľné sú aj kratšie spoločenské šaty s dĺžkou od kolien do polovice lýtok, kratšie sa na takú významnú príležitosť nehodia. Dámy gratulantky, nemusia mať dlhé šaty a môžu zvoliť aj kostým.
Pri slávnostnom akte môže byť v aule počet miest obmedzený a vstup iba na pozvánky, ostatní, ktorí sa dnu nezmestia, by sa preto nemali urážať ani tlačiť sa dnu nasilu. Pri rodinnej oslave promócií zvyčajne rodič prednesie aspoň krátky príhovor, a aj keď hovorí „z hlavy“, je dobré, keď sa naň vopred pripraví. Na promócie pozýva ten, kto je najdôležitejší, v tomto prípade čerstvý absolvent.
Pohreb
Úmrtie a pohreb patria k životu rovnako ako narodenie. Býva zvykom, že smútiaca rodina pošle parte poštou, ale ak je v časovej tiesni, postačí aj telefonát alebo SMS. Na oznámenie o úmrtí, ktoré príde prostredníctvom SMS neodpovedáme esemeskou, kondolovať je vhodné iba ak telefonátom. Nie je žiadne pravidlo, komu všetkému treba smrť blízkeho oznámiť, rovnako ani nie je žiadne pravidlo na to, či treba organizovať veľký pohrebný obrad, alebo sa s mŕtvym rozlúčiť len v úzkom kruhu najbližšej rodiny.
Pozvánka na kar býva pre vybraných hostí priložená k parte, ale nie je žiadny prehrešok proti etikete, keď sa žiadny kar po pohrebe nekoná. Ten, kto na seba vezme úlohu vystúpiť so smútočným príhovorom, by si mal byť istý, že to vzhľadom na svoje citové rozpoloženie zvládne. Kto sa na smútočnom obrade zúčastní a chce pozostalým kondolovať, musí už kondolovať všetkým, nie je vhodné potriasť rukou iba tomu z rodiny, s ktorým sa pozná, a ostatných vynechať.
Na pohreb sa chodí v čiernom oblečení, páni by mali mať aj čierne kravaty, dámy čierne pančušky a zahalené kolená a plecia. Ak má dáma na pohrebe čierny klobúk, nesníma ho z hlavy ani počas obradu. Kvety či vence možno zveriť zriadencovi, aby bol obrad plynulý. Kto si to však želá, mal by mať možnosť položiť kvety k truhle osobne.
Kedysi bývalo zvykom, že vdova či vdovec držali smútok rok, deti pol roka. Dnes nie je žiadne všeobecné pravidlo, ktoré by určovalo, ako dlho má trvať smútok.
Pozvanie na slávnostný obed
Pozvanie na slávnostný obed nemusí byť také formálne ako napríklad pri pozvaní na svadobnú hostinu, ale patrí sa dať hosťom vedieť vopred, aby si mohli zariadiť program. Býva zvykom, že pozvaní na slávnostný obed venujú oslávencovi dar, a mali by s tým počítať. Najdôležitejšie je, aby sa pozvánka poslala včas a to minimálne 2 týždne pred konaním, stretnutím, obedom, recepciou a pod.
Pozvánka musí obsahovať názov organizácie, spoločnosti, ktorá pozýva, môže tam byť ale aj meno jej predstaviteľa. Na pozvánke musí byť názov akcie, stručný opis program akcie, samozrejme dátum a miesto jej konania. Pozvánka sa posiela aj všeobecne bez mena pozývajúceho, ale priamo osobe, kde je napísané celé meno bez funkcie osoby. Pri všeobecnom pozvaní je pozvánka prenosná, môže na pozvánku ísť iný predstaviteľ spoločnosti.
Na pozvánkach sa vždy napíše aj predpísané oblečenie. Typ oblečenia je uvedený iba pre mužov, ženy sa majú prispôsobiť. Je potrebné na pozvánke uviesť akým spôsobom má účasť pozývaný potvrdiť alebo naopak svoju neúčasť. Ak sa na pozvánke vyskytne skratka R. S. V. P., skratka z francúzskej vety „Répondez s’il vous plait”, ktorou hostiteľ zdvorilo žiada pozývaných, aby svoju účasť potvrdili. Ak hostiteľ žiada iba o potvrdenie neúčasti na pozvánke sa posiela len anglický výraz „ Regrets only“ alebo po slovensky ospravedlnenia.
Najzákladnejšou formou spoločenského stretnutia býva obed a samozrejme večera. Najvhodnejším časom na začiatok obeda je medzi 12,00 - 14,00. Ak nie je predpísaný oblek, tak v prípade obeda sa jedná o menej formálny ako večera. Pri obede muži chodia v sivom alebo čiernom obleku Oblečenie pre ženy sú väčšinou vychádzkové šaty alebo spoločenský kostým, samozrejme sa väčšinou riadi podľa svojho partnera.
Treba vždy pozvať pozvánkou. Je potrebné vždy prísť na čas v čase uvedenom na pozvánke, nakoľko sa ku stolu ide vždy až po príchode všetkých hostí. Nie je zvykom čakať dlhšie ako 15 minút. V prípade väčšieho omeškania sa podáva ruka iba hostiteľovi spolu s ospravedlnením. Prichádzajúci sa privítajú s hostiteľmi a ponúknu sa aperitívom. Ponúkajú sa aj ovocné šťavy, miešané nápoje, syrové pečivo, slané pečivo, crackery. Počas aperitívu sa hostia medzi sebou zoznámia.
Je potrebné mať zasadací poriadok hneď pri dverách do jedálne, kde si hostia môžu pozrieť kde budú sedieť. Po zoznamovaní a vypití aperitívu hostitelia pozvú k stolu na určené miesta. Pravidlá jedlá na tanieri majú byť upravené, nemajú sa opakovať suroviny vo viacerých chodoch a majú sa obmienať tepelné spôsoby úpravy ,sladké jedlá sa podávajú vždy na koniec, k mastným jedlám nepripravujeme sladké prívarky ani kompóty, najlepšie je využívanie sezónneho ovocie, jedlo je vždy správne teplé, a farby rozmanité, Ak ponúkame viac chodov najskôr sa podáva bledšie mäso (ryby, kuracia), následne hovädzie, bravčové, divina, husi, kačice).
Na začiatok obeda býva zvykom príhovor hostiteľa, pri ňom všetci sedia, pri prípitku sa stojí. Obed sa končí kávou pri stole.
Recepcia
Recepcia je najrozšírenejšou formou spoločenského styku. Usporiadava sa pre väčší počet hostí pri oficiálnych príležitostiach. Čo sa týka recepcie dá sa usporiadať doobeda, cez obed poobede aj večer. Na základe času má podľa toho formu a obsah ako aj význam. Predpoludňajšia je odôvodnená len málo nejakou slávnostnou príležitosťou. Ak nahrádza obed je slávnostnejšia a večerná býva pri veľmi slávnostných príležitostiach. Popoludňajšia recepcia sa usporadúva od 17,00- 19,00.
Na pozvánke sa uvádza dôvod usporiadania recepcie a väčšinou s R.S.V.P s číslom telefónu. V prípade recepcie tak ako aj obeda je potrebné myslieť na všetky maličkosti ako šatňa, na priestor, dostatok personálu, zabezpečenie parkovania, menovky na oblečenie, na výzdobu, dobré vetranie. Príchod hostí na recepciu je v rozmedzí asi 15 minút. Dĺžka pobytu na recepcií je vyjadrením vzťahu k hostiteľovi.
Jedlo na recepciách je zastrešené švédskymi a rautovými stolmi. Sú pripravené obložené chlebíčky, mäso, národné špeciality, šunka, párky, šaláty, ryby, torty, cestoviny, cukrovinky ako aj ovocie. Na recepcii je aj teplý bufet s kuchárom. Na oddelených stoloch sa podávajú vína, pivo, malinovky. Na recepčných stoloch sú pripravené dezertné taniere ako aj príbory a servítky. Hostia sa v tomto prípade obsluhujú sami a jedia postojačky, aj napriek tomu je tam potrebný obsluhujúci personál. V miestnosti je priestor aj pre malé stoličky, aby si niektorí mohli aj sadnúť. Popri stene je potrebné rozmiestniť aj malé odkladacie stolíky, treba odhadnúť skutočnú potrebu pitia a jedla.
R.S.V.P. a Dress code
Za najštandardnejší protokolárny spôsob pozývania hostí je považovaná klasická tlačená papierová pozvánka v obálke, prípadne osobný list. Pozvánku dostanete buď osobne (do rúk) alebo príde na vašu adresu poštou. Ďalšou formou je ústne pozvanie, ktoré dostanete pri stretnutí, alebo formou telefonátu. Zvyčajne v pravom spodnom rohu (alebo na konci textu) pozvánky nájdeme nápis R.S.V.P. Táto pre niektorých nezrozumiteľná skratka je výzvou pre hosťa, aby pozývajúcemu odpovedal do uvedeného termínu, či sa na podujatí zúčastní, alebo nie. Niekedy je zaužívaná skratka R.S.V.P. s.t. c.t. PM ako skratka má signalizovať, že pozývajúcemu sme už síce svoju účasť potvrdili, ale pre pripomienku nám ešte jednu pozvánku posiela znova.
Dress code je predpísané odievanie, ktoré by sme mali podľa protokolu dodržať. Upozornenie na predpísaný odev je spravidla v ľavom spodnom rohu pozvánky, alebo na jej konci. Na protokolárne podujatia existujú rôzne dress code. Tým najčastejším je Formal/Dark Suit, čiže tmavý oblek s kravatou a košeľou s dlhým rukávom pre pánov a šaty, alebo kostým pre dámy. Na pozvánka je dress code uvádzaný iba vo formáte pre mužov. Ak je na pozvánke uvedený dress code Black Tie, znamená to smoking s čiernym motýlikom.
Niektoré akcie, najmä letné, ktoré sa konajú v exteriéroch bývajú aj napriek ich protokolárnemu charakteru neformálne. Na záhradnú slávnosť, či grilovačku na rezidencii ambasádora sa preto obliekame menej formálne. Vtedy je na pozvánke uvedené Semi Formal, Smart Casual, prípadne Business Casual. Tu volíme stále elegantný a slušný typ oblečenia, no páni už nemusia mať oblek a kravatu, ale postačí ľahké letné sako a nohavice.
Mám niečo priniesť?
Mnohí si lámu hlavu, či slávnosť alebo recepciu priniesť kvet, alebo iný dar? V diplomacii sú podujatia spoločenskou udalosťou organizovanou prioritne za účelom nadväzovania nových kontaktov a udržiavania dobrých priateľských vzťahov. Sú ale prípady, kedy sa napríklad menšia kytička, či darček môžu hodiť. Napríklad ak má hostiteľ významný osobný sviatok, či jubileum. Ak sa mu chceme na záver jeho misie, či pôsobenia, poďakovať za dobrú spoluprácu. Prípadne ak nás muž-hostiteľ pozýva na spoločenské podujatie, na ktorom sa zúčastní aj jeho manželka, či partnerka.
Na príchod na miesto podujatia si vytvorte dostatočnú časovú rezervu. Najmä vo väčších metropolách je ťažké predierať sa hustou dopravou a preto je lepšie prísť v bezpečnom predstihu. Pozrite sa na pozvánku, či tam náhodou nie je poznámka o presnom príchode. Vždy sa snažte prísť naozaj načas a bez meškania. Ale ak je na pozvánke skratka s.t. /sine tempore/ musíte prísť presne. Ani o minútu neskôr! Presne musíte prísť aj na slávnostnú večeru, udeľovanie štátnych vyznamenaní, či divadelné predstavenie. Naopak na recepciu si môžete dovoliť 15 minút meškať.
Recepcia sa uskutočňuje po stojačky, jedlo sa podáva v šafingoch (nerezové ohrievané nádoby na jedlo s krytom) a to samoobslužne, alebo za asistencie kuchárov/čašníkov. Slušnosť káže (aj keď práve nepijeme) zobrať si od hostesky/čašníka pri vstupe čašu sektu a ňou si symbolicky pripijeme s hostiteľom. Ak nás nevíta na začiatku, vyhľadáme ho a poďakujeme sa mu za pozvanie. Hodí sa zdvorilo zagratulovať k dôvodu podujatia (štátny sviatok, jubileum, ukončenie diplomatickej misie). Prehodíme s ním zopár viet (small talk) a potom hostiteľa prenecháme aj druhým hosťom.
Z recepcie môžeme odísť prakticky už hneď po úvodnom slávnostnom príhovore/prípitku hostiteľa a to aj bez osobného rozlúčenia. Rovnako skôr môžeme opustiť aj raut, buffet lanch, prípadne „čašu vína“, alebo koktejl, či záhradnú slávnosť. Nech sme už pozvaní kýmkoľvek a na akékoľvek protokolárne podujatie, vždy myslíme na to, aby sme zanechali čo najlepší dojem. A to sa týka správania i odievania.
Zásady správneho stolovania
Ak nás čaká oslava u slávnostne prestretej tabule, oplatí sa oživiť si zásady správneho stolovania. Zvlášť obed s obchodnými klientmi si vyžaduje Vašu suverenitu, kedy nesmiete pochybiť ani v maličkostiach. Bolo by zbytočné keby Vás vyviedli z miery napríklad kôrovce, ktoré vidíte na tanieri prvýkrát v živote. Aj tu však platí. Neznalosť nemusí byť koniec sveta. Sympatické správanie zakryje aj to, že máte v ruke zlú vidličku. Handicap sa lepšie prekonáva s humorným nadhľadom ako úporná a snaživý kŕčovitosť.
Ako sa správať na oslave
Pozvánku na oslavu, od zvlášť významného hosťa, odmietame radšej len zriedka. Neúčasť napr. Ak sa naozaj necítite na to, stráviť v spoločnosti vašich kolegov celý večer, skúste vydržať aspoň pol hodinu a po tej sa ospravedlňte s nejakou neodkladnou záležitosťou. Rovnako tak sa oplatí, nebyť posledným hosťom až do ranných hodín. Vždy pri podobných podujatiach sa oplatí, správať sa ako profesionál. Napriek tomu nebuďte nudný spoločník. Pokojne si večierok užite. S kolegyňami neflirtujete príliš, ale ani málo. Tzn. nie je prečin povedať svojej spolupracovníčke, že jej to veľmi pristane.
Všetku diskusiu s pracovnými kolegami veďte v korektnom duchu. Zbytočne neotvárajte pracovné témy. Rovnako tak nerozprávajte príliš o sebe a svojich úspechoch. S rovnakou sebakontrolou pristupujte k rautovému stola. Obsluhujte sa podľa svojej chuti, ale rozhodne nechcite v okolí vzbudiť dojem, že občerstvenie je to jediné, čo Vás tento večer zaujíma. Nemala by to však byť stimul k strnulej a neosobnej zdvorilosti.
tags:
