Príspevok od

Semená v stave pokoja sú suché a tvrdé. V takomto stave môžu zotrvať roky, ba aj storočia. Aby semená vyklíčili, musia sa dostať do vhodných podmienok, ktoré ich prebudia k životu.

Klíčenie Semien

Lyžicu semien alebo 1/3 šálky strukovín namočíme do litra vlažnej vody a necháme stáť celú noc. Na ďalší deň semená prepláchneme vo vlažnej vode a scedíme. Vložíme ich do nádoby so širokým hrdlom, navrch ktorej pripevníme gumičkou gázu. Uložíme na tmavé miesto. Semená preplachujeme 2 až 3 x denne, aby nedošlo ku kvasným a hnilobným procesom. Na tretí deň klíčenia nádobu naplníme vlažnou vodou. Semienka a strukoviny, ktoré nevyklíčili padnú na dno. Klíčky pred jedením prepláchneme studenou vodou, scedíme, preložíme do nádoby s vrchnákom a odložíme na chladné miesto.

Príklady Klíčenia Rôznych Semien

  • Cícer: Suchý cícer namočíme na noc na 12 hodín do vlažnej vody, aby napučala. Preplachujeme ho aspoň 3 x denne. Najlepšie klíčky sú až na 3. až 4. deň, keď klíčky narástli na veľkosť 0,5 až 1 cm.
  • Fazuľa: Suchú fazuľu namočíme na noc na 12 hodín do vlažnej vody, aby napučala. Preplachujeme ju častejšie, aspoň 4 x denne. Najlepšie klíčky sú až na 4. až 5. deň, keď klíčky narástli na veľkosť 2 až 5 cm. Varíme ich len 2 - 3 minúty.
  • Horčica: Semená namočíme do vody na 6 hodín, preplachujeme ju len raz denne. Najlepšie klíčky sú až na 2. až 4. Jeme iba v malých množstvách ako korenie do šalátov.
  • Hrach: Semená namáčame 12 hodín. Preplachujeme 4 x denne. Najlepšie klíčky sú na 3. až 4. deň, keď klíčky narástli na veľkosť semena, z ktorého vyklíčili. Varíme ich len 3 - 5 minút.
  • Jačmeň: Jačmeň namáčame 12 hodín .Preplachujeme 2 x denne. Najlepšie klíčky sú na 2. až 4. deň, keď klíčky narástli na veľkosť semena, z ktorého vyklíčili. Jeme klíčky ešte celkom mladé, najlepšie surové.
  • Kukurica: Zrná kukurice namáčame vo vode 10 hodín . Preplachujeme 2 x denne. Najlepšie klíčky sú na 3. až 4. deň, keď narástli na veľkosť 2-3 cm. Varíme ich domäkka 8 - 10 minút.
  • Ľan: Semená pred klíčením namáčame 4 hodiny. denne tak, aby sme odstránili plevy. Najlepšie klíčky sú na 3. až 4. deň, keď narástli na veľkosť semena.
  • Lucerna: Semená namáčame 5 hodín . Preplachujeme 2 - 3 x denne. Najlepšie klíčky delikátnej sladkastej chuti sú na 4. až 5. deň, keď narástli na veľkosť 2-5 cm.
  • Ovos: Ovos namáčame 4 hodiny. Preplachujeme 2 x denne. Najlepšie klíčky sú na 2. až 3. deň, keď narástli na veľkosť zrna.
  • Pohánka: Pred klíčením ju nenamáčame, len navlhčíme. Klíčky sa vytvoria za 2-3 dni pri teplote 21 ̊C. Preplachujeme ich 2 x denne. Jedia sa, keď sú dlhé 0,5 cm.
  • Proso: Namáčame ho 8 hodín. Preplachujeme 3 x denne. Najlepšie klíčky sú na 3.
  • Pšenica: Semená pšenice namáčame vo vode aspoň 12 hodín. Preplachujeme ju 2 až 3 x denne. Klíčky konzumujeme na 3. až 4. deň, keď klíčky narástli na pol cm, teda na veľkosť zrna.
  • Raž: Zrná raže namáčame 12 hodín. Preplachujeme 3 x denne. Najlepšie klíčky sú na 2.
  • Reďkovka: Má drobné semená, ktoré namáčame 4 hodiny. Preplachujeme 3 - 4 x denne. Najlepšie klíčky sú na 2. až 4.deň, keď narástli do dĺžky od 0,3 až 2 cm.
  • Senovka: Semená namáčame 5 hodín. Preplachujeme 2 x denne. Najlepšie klíčky sú vtedy, keď narástli do dĺžky semena. Varíme ich len 2-3 minúty.
  • Sezam: Namáčame ho 4 hodiny. Preplachujeme 2 x denne. Sezam si vyžaduje teplo, preto musí klíčiť pri teplote vyššej ako 21 ̊C.
  • Slnečnica: Semená namáčame ju vo vode 12 hodín. Preplachujeme 2 - 3 x denne. Najlepšie klíčky sú na 3.deň, keď narástli do dĺžky zrna.
  • Sója: Namáčame ju vo vode aspoň 12 hodín. Preplachujeme ju častejšie, aspoň 4 x denne, najmä v období, keď už začala klíčiť.
  • Šošovica: Semená šošovice namáčame vo vode 8 - 10 hodín. Preplachujeme ju 3 x denne. Najlepšie klíčky sú až na 4. deň, keď narástli na veľkosť 2 cm.
  • Tekvica: Semená namáčame vo vode 16 hodín. Preplachujeme 3 x denne. Nechávame klíčiť pri teplote vyššej ako 21 ̊C.

Optimálna Teplota pre Pestovanie Ryže

Ryža si vyžaduje teplé podnebie, preto musí klíčiť pri teplote vyššej ako 21 ̊C. Namáčame ju vo vode 12 hodín. Preplachujeme 4 x denne. Najlepšie klíčky sú na 4.deň, keď narástli do dĺžky zrna. Ryža sa zbavuje pliev olupovaním. Takto získame naturálnu, nebrúsenú ryžu, ktorá ma zachovanú klíčivosť, je živá. Ďalším obrusovaním a leštením dostaneme bielu ryžu, ktorá je zbavená buničiny, minerálnych látok a vitamínov. Nie je vhodná na klíčenie. Naturálna ryža je ľahko stráviteľná a je vhodná pre chorých na srdcové, cievne a reumatické choroby.

Pestovanie Ruží

Ruža je veľmi obľúbený kvet. Mnohým krovitým ružiam sa darí v pôde a podmienkach, v ktorých by sa nedarilo čajovým hybridom, pričom rez a udržiavanie sú pomerne jednoduché. Vybrať si môžeme z množstva moderných hybridov. Nie všetky z nich predstavujú kry obrovského vzrastu, sú aj jemné, len 60-centimetrové kultivary. Existuje dokonca druh krovitých ruží, ktoré sú vhodné do každej záhradky, pričom možnosť výberu je obrovská. U nás rastie divo asi 15 druhov.

Výber Vhodného Miesta na Výsadbu

Základom pri pestovaní je správny výber miesta a vhodne pripravený substrát. Pri výbere miesta by sme sa mali vyhýbať suchým a horúcim stanovištiam.

Beztŕňová Ruža Zephirine Drouhin

Najznámejšia a najobľúbenejšia je odroda Zephirine Drouhin. Dôvodom je, že nemá tŕne. Kvitne bez prestávky počas celej vegetácie. Kvety majú výraznú ovocno-malinovú vôňu, sú nesmierne pôvabné a rastlina má zdravý rast. Táto beztŕnna ruža má poloplné kvety, ktorých priemer dosahuje osem až desať centimetrov. Počet lupienkov každého kvetu má maximálne dvadsať štyri. Ruža Zephirine Drouhin dorastá do výšky až štyri metre. Výnimočné na tejto odrode je, že rastie a kvitne aj v polotieni či až v tieni.

Sadové (Parkové) Ruže

Zahŕňajú väčšinou pôvodné (botanické) druhy, ale aj ich krížence. Pre nás majú význam len otužilé ruže. Sú pôsobivé celkovou stavbou koruny, olistením, kvetmi, plodmi a niektoré aj tŕňmi. Používajú sa ako iné okrasné kry a združujú sa s drevinami jemnej textúry.

Príklady Sadových Ruží

  • Ruža šípková (Rosa canina): V prírode je naším najrozšírenejším druhom. Kvety má svetloružové. Má najmä krajinársky význam.
  • Ruža sivá (Rosa glauca): Rastie roztrúsene v európskych pahorkatinách a horách.
  • Ruža Hugova (Rosa hugonsis): Pochádza z Číny. Kvitne už v máji veľmi bohato svetložltými jednoduchými kvetmi. Patrí medzi najcennejšie.
  • Ruža mnohokvetá (Rosa multiflora): Pochádza z Japonska. Kvety má drobné, biele, zostavené v kužeľovitých chocholíkoch. Najlepšie sa uplatňuje na svahoch a nad terasami.
  • Ruža ligotavá (Rosa nitida): Ružové voňavé kvety kvitnú v júni až júli. Je veľmi vhodná na plošné výsadby, napríklad na svahy.
  • Ruža bedrovníková (Rosa pimpinellifolia): U nás rastie v najteplejších oblastiach. Kvety sú biele až žlté, voňavé.
  • Ruža vráskavá (Rosa rugosa): Pochádza z východnej Ázie. Kvety sú veľké, ružovočervené, čiastočne opakovane kvitnúce, krásne voňajú. Má niekoľko kultivarov s ružovými, červenými i bielymi jednoduchými i plnými kvetmi. Patrí medzi najdôležitejšie.

Rez ruží sa obmedzuje sa len na omladenie prestarnutých nevzhľadných krov, pretože presvetľovanie je obtiažne.

Ruža Jabĺčková

Ruža jabĺčková, prípadne dužnoplodá, je druh ruže pestovaný pre svoje veľké plody využiteľné na kuchynské spracovanie. Pochádza z južnej časti strednej Európy. V roku 1973 bola do zoznamu povolených odrôd zapísaná odroda Karpatia. Táto odroda má mnohé pozitívne vlastnosti. Rastie veľmi bujne, má vzpriamený rast, v období rodivosti mierne rozložito. Jednoročné výhony sú hrubé, vzpriamené, červené a len riedko ostnaté. Listy sú nepárno perovité s dvoma radmi tmavozelených lístkov, na rube matné chlpaté. Koncom mája kvitne veľkými ružovými kvetmi. Kvety sú odolné voči neskorým mrazíkom a chladnému počasiu. Plody sú veľké, guľovité až hruškovité, červenej farby v priemere až päť centimetrové. Sú jemne porastené chĺpkami a vyrastajú v skupinách po dvoch až troch. Ide o veľmi úrodnú odrodu. Plody podľa oblasti, kde ich pestujeme, dozrievajú na prelome augusta a septembra. Úroda z jedného kríka v dospelosti je až niekoľko kilogramov kvalitných plodov.

Celoročné Aktivity s Ružami

Marec

  • Sadíme ruže - hoci voľnokorenné kríčky môžeme vysádzať v jeseni, nič nepokazíme ani na jar. Ruže, ktoré zakúpime vysadené v nádobe, sadíme kedykoľvek počas sezóny.
  • Jarný rez ruží - základom je vždy odstrániť najskôr všetky prestarnuté, slabé alebo odumreté konáriky, aby sme podporili tvorbu nových a celkovo zlepšili rastovú kondíciu rastlín.

Apríl

  • V posledných desiatich dňoch môžeme ošetriť ruže proti piliarke drobnej (Dursban 480 EC, Karate Zeon 5 CS). Postrek o dva týždne zopakujeme. Výskyt škodcu spoznáme podľa listov zvinutých do trubičiek.

Máj

  • Ak prevláda teplé počasie bez dažďa, prezrime ruže. Zvyčajne v polovici mesiaca už bývajú aktuálne výskyty múčnatky.
  • Očkujme ruže - ak sme plánovali očkovanie ruží a už na jeseň alebo na jar sme si vysadili zakúpené či dopestované podpníky, môžeme sa pustiť do práce.

Júl/August

  • Posledná výživa pre ruže. V júli alebo začiatkom augusta ruže naposledy prihnojme.

November

  • Nakopcujeme záhonové (kríčkové) ruže, čím ochránime korene aj miesto očkovania pred mrazom.

Zazimovanie Stromčekových Ruží

Na zimnú ochranu ruží, ale aj iných rastlín, ktoré zostávajú na záhone, no potrebujú pomôcť, aby bez poškodenia prečkali mrazy, používame len vzdušné prírodné materiály (piliny, kôra, štiepka, čečina, pôda, lístie, slama, papierové vrece, jutovina, netkaná textília). Nikdy nepoužívame plastové vrecia a fólie, ani perforované.

Kroky Zazimovanie Ruží

  1. Pred zazimovaním ruže najskôr upravíme rezom.
  2. Ako prvé odstránime odkvitnuté kvety.
  3. Z korunky vyrežeme odumreté a poškodené drevo. Vyhýbame sa hlbokým zásahom.
  4. Okolo spodnej časti kmienka nasypeme vrstvu pilín alebo nakopcujeme zeminu ako pri kríčkových ružiach. Korene budú chránené proti premrznutiu. Vo vyšších a chladnejších polohách aj kmienky obalíme jutovinou.
  5. Korunky prikryjeme viacvrstvovým papierovým alebo jutovým vrecom, obalíme záhradnou tkaninou alebo čečinou.

Dostupný Sortiment

Na Slovensku, v Bojniciach, bola vyšľachtená samoopelivá odroda ‘Karpatia’, kvitnúca koncom mája. Svetločervené valcovité až hruštičkovité plody dozrievajú v druhej polovici augusta. Krížením s ružou vráskavou vznikla odroda ‘Joja’. Kvitne opakovane, kvety sú plnšie a viac do fialova. Z kríženia ruže šípovej a ruže májovej pochádza odroda ‘Krasavica’. Kvitne od druhej polovice mája, podlhovasté, jasno červené plody s hladkým povrchom dozrievajú v prvej polovici septembra.

tags: