Vegetatívny stav je extrémna životná forma ľudí po ťažkom poškodení mozgu, ktorí si vyžadujú intenzívnu akútnu lekársku starostlivosť, vrátane včasnej rehabilitácie, po ktorej nasleduje kvalifikovaná dlhodobá starostlivosť doma alebo v zariadení dlhodobej starostlivosti. Medicína to nazýva „apalický syndróm“ alebo „Kóma Vigile“. Je to funkčné zlyhanie mozgovej kôry, pri ktorom kmeňový mozog zostáva neporušený. Výsledkom je narušenie vedomia, ktoré má v jednotlivých prípadoch veľmi odlišné formy a môže sa vyskytnúť v rôznych intenzitách.
Postihnutá osoba už nemôže konať aktívne a už nereaguje primerane na podnety, ale ostatné životne dôležité funkcie sú zachované. Regresia apalického syndrómu prostredníctvom intenzívnych rehabilitačných opatrení je možná a môže byť pozorovaná znova a znova. Univ.-Prof.Dr.Dr.h.c Franz Gerstenbrand, špecialista na neurológiu a psychiatriu je celosvetovo uznávaný ako kapacita pre ochorenie „apalického syndrómu“. S touto skupinou pacientov sa dlhé roky zaoberal.
Zlyhanie funkcií mozgu pri apalickom syndróme
Pri apalickom syndróme, ktorý je jedným z najzávažnejších dlhodobých neurologických ochorení, zlyhali všetky mozgové funkcie. Pacient je v „Coma vigile“, vegetatívny stav, nemá žiadnu aktivitu vedomia, po 2 hodinách bdelosti nasledujú 3 hodiny spánku, prostredie a jeho vlastné telo nedokáže vnímať.
Principiálne ide pri „apalickom syndróme“ o funkčné zlyhanie ľudského mozgu a nie o štrukturálne poškodenie mozgovej kôry a jej spínacích centier. Termín „apalický“ je odvodený z latinského slova „pallium“ čo znamená grécky kabát. Dá sa to pochopiť ako funkcie mozgovej kôry, ktoré ovládajú všetky ostatné mozgové centrá, ako sú mozgový kmeň a miecha.
U pacientov s "apalickým syndrómom" je vnímanie na vonkajšie podnety obmedzené (akustické, vizuálne a dotykové podnety). Bolestivé podnety zvonku a zvnútra tela sa stretávajú s reflexnou reakciou vo forme pohybov tela a končatín a primitívnych emócií. Tam je typická flexia rúk a nôh v kombinácii so zvýšením svalového tonusu. Očné zreničky sú v divergenčnej polohe a pohybujú sa proti pohybu otáčania hlavy (fenomén hlavy bábiky). U niektorých pacientov dochádza k trvalému držaniu hlavy nabok v kombinácii s postavením očí v opačnom smere a asymetrickým postojom rúk a nôh.
Motorické primitívne šablóny sa vyskytujú u pacientov vo forme žuvacích a sacích automatizmov. Ústne šablóny môžu byť vyvolané dotykom pier alebo držaním predmetov. Predmety umiestnené v ústach sa držia zubami (buldog reflex). Šablóny uchopenia predmetov sa vyskytujú, keď pacientovi umiestnime predmet do ruky.
Spustením reflexov držanie tela (otočením hlavy na stranu, dopredu a dozadu) sa môžu začať pohybovať končatiny. Vegetatívne systémy sú dezinhibované (nekontrolovateľné) a reagujú na vonkajšie a vnútorné telesné podnety hlavne na bolesť alebo aj pri každodennej starostlivosti so sklonom k tachykardii (rýchla pulzová frekvencia), zvýšenie krvného tlaku, zrýchlené dýchanie a zvýšené potenie.
Po závažnom poškodení mozgu dochádza k následovným príznakom (kóma, kŕče končatín a trupu, zhoršená očná motorika, akútna dezinhibícia vegetatívnych funkcií s tachykardiou do 150, zvýšenie krvného tlaku, strojové dýchanie až do 36 dychov atď.) Akútny midbrainov-syndróm je spôsobený zovretím horného mozgového kmeňa, v tomto kmeni v dôsledku zvýšenia objemu mozgu a hromadného presunu do zadnej lebečnej fossy alebo primárnou lokálnou léziou horného mozgového kmeňa spôsobenou poranením mozgu, zápalom mozgu, krvácaním atď. Vyvíja sa v 5 fázach.
Regresia a rehabilitácia
U každého pacienta s „apalickým syndrómom“ po akútnom poškodení mozgu možno očakávať regresiu. V regresnom procese je 8 fáz podľa Innsbruckej stupnice. Prvá regresná fáza je iniciovaná optickou fixáciou, diferenciáciou emocionálnych reakcií, začínajúcimi obrannými pohybmi na stimuly bolesti a konverziou rytmu spánku a bdenia podmieneného denným svetlom.
V nasledujúcich 3 fázach sú prejavy pacienta charakterizované Klüve-Bucy-symptomatológiou. Všetky hmatateľné predmety sú uchopené a vedené do úst, žuvané a prehltnuté bez rozpoznania objektu. Dochádza ku konštruktívnym pohybom, vydávanie rôznych zvukov sa postupne mení na jednoduchú tvorbu slov. Držanie tela a končatín sa normalizuje, vegetatívne funkcie sú stabilizované.
V 5. fáze remisie sú objekty vkladané do úst už rozpoznané a rozlišované z hľadiska jedlosti. Vykonávajú sa jednoduché úlohy. V nasledujúcich 3 fázach, dochádza k aktivácii mozgu ktorá sa prejavuje jazykovým porozumením, orientáciou na vlastné telo a životné prostredie, dochádza ku koordinovaným motorickým zručnostiam, ústup motorických primitívnych pohybov. Vegetatívne funkcie sú stabilizované.
Spočiatku len hrubá orientácia na priestor a čas, s nepochopením rámca reality, čo zodpovedá Korsakovovej symptomatológii, je neustále diferencovaná. V nasledujúcich dvoch fázach dochádza k čoraz väčšiemu prispôsobeniu sa požiadavkám každodenného života, spočiatku dokonca výrazným narušením pamäti ako aj spomalením a nedostatkom iniciatívy.
Regresia „Apalického syndrómu“ môže byť po 1., 2. a zriedka 3. fáze pozastavená. Ďalšia regresia je možná niekedy až po týždňoch alebo mesiacoch. No remisia môže u pacientoch aj zlyhávať.
Skorá rehabilitácia
Pre úspešnú liečbu pacienta s „apalickým syndrómom“ je predpokladom, že liečba začína v prvej hodine po nástupe vážneho poškodenia mozgu. Fyzioterapia má osobitný význam pri liečbe „Apalického syndrómu“. Fyzioterapeuticky sa podporujú motorické zručnosti končatín, ale aj schopnosti v oblasti prehĺtania a motoriky. Na reguláciu tonusu a reflexov sa použijú primitívne šablóny motoriky.
V priebehu remisie sa môžu využiť riadené pohyby podľa šablón Klüvera Bucy (zachytiť objekt a presunúť ho do úst atď.). Stimulačná liečba môže byť najprv použitá ako dotyková stimulácia (bazálna stimulácia), neskôr v kombinácii s akustickou stimuláciou a vizuálnymi podnetmi.
Prerušenie neurorehabilitácie u apalického pacienta a jeho presun do centra dlhodobej starostlivosti je prijateľné len vtedy, keď sa vyčerpajú všetky možnosti liečby. Skúsení odborníci musia preskúmať „individuálny prípad“ pre jeho ďalšiu schopnosť liečby. Pri vážnom poškodení mozgu a mozgového kmeňa nie je u niektorých pacientov možná regresia neurologických deficitov.
Presnou rovnováhou obrazu neurologického stavu dôkladným klinicko-neurologickým vyšetrením a po vykonaní ďalších vyšetrení vo forme zobrazovania magnetickou rezonanciou (MRI) mozgu, EEG, vyvolaného potenciálu a SPECT vyšetrenia je možné vykonať predbežnú prognózu.
Ako príbuzní pacienta s apalickým syndrómom, by sme mali vytvoriť potrebné prostredie pacientovi aj keď neprichádza k regresii. Treba využiť všetky možnosti na vytvorenie prostredia, ktoré umožní pacientovi mať kvalitné životné podmienky. Je potrebné neustále vzdelávanie sa v danom smere celej blízkej rodiny, ale aj vzdialenejších príbuzných alebo priateľov.
7 úrovní remisie podľa prof. Dr. Dr. hc.
Od kómy až po plné vedomie prechádza pacient 7 fázami remisie. V priebehu procesu existujú plynulé prechody medzi jednotlivými fázami a trvanie jednotlivých fáz môže mať rôzne dĺžky. Nie všetci pacienti prechádzajú všetkými štádiami, niektorí pacienti môžu tiež zostať v skoršom štádiu.
- Vyjadrenie emócií, ktorými reagujú na okolie a ľudí okolo seba (napríklad radosť, hnev).
- Orientačná fáza: rozpoznanie a pomenovanie osôb; prvé želania sú tiež špecificky pomenované.
- Redukcia pohybových šablón.
- Orientácia je z veľkej časti dostupná a je možné zmysluplné konanie.
- Pacient dokáže vyjadriť svoje kariérne ambície, schopnosť plánovania do budúcna.
- Pacient sa čoraz viac orientuje navonok.
Veľké ĎAKUJEME patrí Univ. Prof. Dr. Dr. h.c. Franz Gerstenbrand, ktorý celý svoj život zasvätil štúdiu pacientov v bdelej kóme a založil spolok pacientov v bdelej kóme v Rakúsku ktorý nám cez aktuálneho predsedu Mudr.
tags:
