Prírodné dusičnany v zelenine: Čo by ste mali vedieť?

Zdá sa, že dnes je takmer nemožné kúpiť si potravinu, ktorá by nebola nejakým spôsobom prifarbená, prichutená, zahustená či zakonzervovaná. O to viac sa tešíme na sezónu čerstvých šalátov, mrkvičiek, kalerábov či mladých cibuliek. Pred rokmi boli dusičnany doslova strašiakom. Dnes to už neplatí. Niežeby ich tak výrazne ubudlo, odborníci ich však už nepovažujú za také škodlivé. Ani dnešné limity, prispôsobené európskym, nie sú až také prísne.

Prečo sa dusičnanov netreba báť?

Dôvodom, prečo dusičnany, ktoré sú v listovej zelenine v pomerne vysokých dávkach, už nepredstavujú také nebezpečenstvo ako kedysi, sú nové vedecké poznatky. "V zelenine sa súčasne s dusičnanmi vyskytujú aj ochranné látky, ako je vitamín C, vitamín E, karotenoidy, farbivá s antioxidačnou aktivitou, izoflavóny a mnohé iné fytochemikálie s protirakovinovým, protisklerotickým, antimutagénnym účinkom. Tie v živočíšnych potravinách nenájdete," hovorí MUDr. Igor Bukovský z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK.

"Predpokladá sa, že prípadné negatívne účinky dusičnanov môžu byť vyvažované práve týmito ochrannými štítmi vitamínu C a E alebo karotenoidmi," hovorí Ing. Anna Prugarová, CSc., členka Odboru potravinárstva a výživy obyvateľstva Slovenskej akadémie poľnohospodárskych vied. Mnohé epidemiologické štúdie tiež ukazujú, že veľkí konzumenti zeleniny a ovocia sú menej ohrození rakovinou žalúdka ako tí, ktorí zeleninu odmietajú.

Čo je na dusičnanoch nebezpečné?

"Dusičnany v nízkych koncentráciách nie sú pre dospelého a zdravého človeka nebezpečné, obličky ich pomerne rýchlo zlikvidujú. Toxicita vyššej hladiny dusičnanov v potravinách spočíva v tom, že sa za istých podmienok môžu premieňať na dusitany, ktoré sa môžu za určitých okolností podieľať na vzniku rakovinotvorných nitrosamínov," hovorí Anna Prugarová. Dusitany môžu byť aj životu nebezpečné. Vývar z mrkvy môže dojčatám zablokovať prenos kyslíka v tele a hrozí až udusenie. Opatrnosť je však namieste iba u detí do jedného roka.

Ak bedlivo strážite všetko, čo zjete, vedzte, že lákavá viazanička mladej mrkvičky obsahuje viac dusičnanov ako zrelá mrkva. Hodnoty dusičnanov sa menia počas roka, dokonca aj počas dňa. Keď si odtrhnete šalát ráno, počítajte s tým, že je v ňom viac dusičnanov ako večer. V zime obsahuje zelenina viac dusičnanov ako v lete. Najviac dusičnanov je v rýchlenej zelenine, pestovanej v skleníkoch či fóliovníkoch, dobre hnojenej maštaľným hnojom.

Ak môžete, zberajte zeleninu radšej večer. V noci ich totiž vo zvýšenej miere nasáva z pôdy. Počas slnečného dňa pracuje v zelenine zvláštny enzým, ktorý znižuje obsah dusičnanov. Vášniví záhradkári dokonca radia, že podobný výsledok dosiahneme, keď poslednú noc pred zberom osvetlíme hriadku svetlom. Za jednu svetelnú noc klesne obsah dusičnanov v zelenine až o 25 percent.

"Toto robia napríklad Holanďania. V noci pred zberom umelo osvetľujú hlávkový šalát, aby sa ranným zberom znížil obsah dusičnanov. Ak cestujete nočnou krajinou, vidíte doslova svietiace skleníky," hovorí Ing. Prugarová.

Kde je najviac dusičnanov? Čo odrezať a čo vyhodiť?

Koncentrácia dusičnanov je v rôznych častiach rastliny odlišná. Najvyššie množstvá majú listové stonky a rapíky, žilky, hlúby, špičky koreňov a povrchové vrstvy hľúz. Ako možno dusičnany minimalizovať?

• hlávkový šalát - odstráňte vonkajšie listy a hlúbik, najmenej dusičnanov je vo vnútorných listoch, strede a tzv. srdiečku
• kapusta, kel - odrežte hlúb a rebrá listov, zvýšený obsah je aj v stopkách
• kaleráb - pozor na stopky a mladé lístky, tiež spodnú koreňovú časť buľvy
• karfiol - vyhoďte hlúb (ten často ľudia jedia, lebo chutí ako mladý kaleráb), najmenej dusičnanov je v povrchových častiach ružíc
• vňatka - pri rýchlenom petržlene je aj vňatka bohatá na dusičnany
• tekvica podlhovastá - odrežte oba konce
• patizón, reďkovky, šalátové uhorky, cuketa - olúpte ich, v šupe sa dusičnany koncentrujú najviac
• mladá cibuľka - jej vňatka nie je vhodná pre malé deti, naopak v bielej časti cibuľky je najmenej dusičnanov
• cvikla - vrchná časť buľvy pod listami obsahuje až 65 percent z celkového množstva dusičnanov
• nezrelá zelenina - zelenina zberaná v štádiu plnej zrelosti má vždy nižší obsah dusičnanov ako nezrelá, preto napríklad mladá jarná mrkvička, ktorú teraz ponúkajú na trhu vo viazaničkách obsahuje omnoho viac dusičnanov ako zrelá mrkva.
• mrkva, petržlen - stredný stržeň obsahuje až 90 percent, vonkajšie vrstvy okolo 10 percent, odrežte aj špičku koreňa a vrchnú časť pod vňatkou

Odporúčania lekárov

Lekári oporúčajú:

• vyhýbajte sa konzumácii jarnej rýchlenej a nesezónnej zeleniny neznámeho pôvodu
• dávajte prednosť zelenine z ekologického poľnohospodárstva (v kvalite BIO)
• najmä dojčatám nepodávajte čerstvú zeleninu (ak ide o neznámu zeleninu), ale radšej detskú výživu, ktorá spĺňa prísnejšie predpisy
• nechajte si urobiť rozbor vody z vlastného zdroja na obsah dusičnanov
• obmedzte konzumáciu údenín a ostatných ,,ružových" mäsových výrobkov

Zelenina a obsah dusičnanov

Schopnosť hromadenia dusičnanov má najmä všetka listová zelenina, obsah dusičnanov sa v niektorých druhoch líši.

• zelenina s vysokým obsahom dusičnanov: špenát, hlávkový šalát, červená repa, cuketa, reďkovka, kel, kapusta, karfiol, koreňová zlenenina
• zelenina so stredeným obsahom dusičnanov: patizón, pór
• zelenina s najmenším obsahom dusičnanov: plodová zelenina - rajčiny, papriky, zemiaky, hrášok, fazuľa, uhorky, cibuľa, cesnak

Ako znížiť príjem dusičnanov v strave (rady Ing. Prugarovej)

1. dávajte si pozor na kombináciu potravín. K pokrmom pripraveným zo zeleniny, ktorá má vysoký obsah dusičnanov - napríklad špenát, hlávkový šalát, kalerábový prívarok či kapusta, nepodávajte údeniny ani údené mäso, pretože tieto obsahujú dusičnany a dusitany z nakladacích zmesí
2. varením sa zníži obsah dusičnanov v zelenine asi o 30 percent stratí však zároveň veľa vitamínu C
3. zeleninový vývar nemusí byť najzdravší. Majte na mysli, že pri varení sa do vody uvoľnia dusičnany, preto takýto zeleninový vývar nie je vhodný pre malé deti
4. dávajte pozor na skladovanie zeleninových pokrmov. Špenátový prívarok nikdy nepripravujte do zásoby. Ak ste ho navarili viac, rýchlo ho ochlaďte a dajte hneď do chladničky, pri izbovej teplote sa dusičnany rýchlo menia na nebezpečené dusitany a po opätovnom ohriatí pokrmu ich prijmete oveľa viac ako v čerstvo uvarenom špenáte.
5. zemiaky varte radšej bez šupiek. V nich a tesne pod šupkami sa dusičnany najviac koncentrujú. Vodu, v ktorej varíte zemiaky, už ďalej nepoužívajte.
6. dojčatám pri príprave mrkvového odvaru odstráňte stredovú časť mrkvy! Táto obsahuje oveľa viac dusičnanov ako ostatná časť koreňa.
7. pri spracovávaní surového špenátu odstráňte zvyšky stopiek a rapíky listov

Ako čo najšetrnejšie pripravovať šalát

Pripravovať šalát či bylinky, tak aby si zachoval všetky živiny, vitamíny a arómu nie je zložité. Treba však dodržiavať niektoré pravidlá.

1. Listy šalátu nekrájajte, ale trhajte Koštiaľ a rebrá listov odstráňte celé, koncentrujú sa v nich dusičnany, a naopak, je tu najmenej vitamínu C. Celé listy šalátu najprv opláchnite v mise so studenou vodou a až potom natrhajte. Trhanie namiesto krájania má svoj význam - pri styku so železom sa ničia cenné vitamíny. Listy šalátu nechajte dobre odkvapkať.
2. Pripravujte ho tesne pred jedlom Najlepšie je, ak šalát pripravujete tesne pred podávaním, aby nezvädol. Bylinky, ktoré doňho pridávate, tiež nasekajte tesne pred použitím. Ponechajú si tak najviac živín a vôňu. Bylinky majú veľmi veľa účinkov na náš organizmus, zlepšujú stráviteľnosť surovej zeleniny.
3. Ako zachrániť cenné látky z byliniek Najskôr umyte celú rastlinu, opatrne osušte utierkou a až potom otrhajte lístky. Takto sa v nich uchovajú výživné látky. Bylinky krájajte nožom v tvare kolísky. Nemixujte ich.
4. Zmrazené bylinky nerozmrazujte Do šalátov či do jedál sa pridávajú v nerozmrazenom stave, aby nestratili živiny a aromatické látky.
5. Marinujte ich v oleji Ideálne je, ak bylinky, ktoré chcete použiť do varených jedál, naložíte do oleja. Zostanú veľmi aromatické, nahradia aj soľ a korenie.
6. Vyrobte si sami bylinkový ocot Na prípravu aromatického octu použite kvasený vínny ocot. Ocot zahrejte, nechajte vychladnúť a potom vložte ľubovoľné bylinky - rozmarín, šalviu, bazalku, koriander, pažítku, cesnak alebo iné. Nechajte uležať zakryté 10 až 14 dní. Preceďte a uchovajte na chladnom mieste.
7. Ako si ochutíte olivový olej V pollitri oleja nechajte máčať čisté, suché kúsky byliniek asi dva týždne. Po precedení máte vynikajúci bylinkový olej do šalátov. Môžete použiť čerstvý kôpor či estragón, použite asi pol zväzku. Ak máte aromatickejšie bylinky, ako tymián či rozmarín, stačí zopár lístkov. (r)

Dusičnany v údeninách

Párky, saláma, šunka, špekáčiky sú ružové či červenkasté len vďaka dusičnanom a dusitanom. Tie sa v potravinárstve používajú ako konzervačné prísady, predlžujú ich trvanlivosť, viažu v nich vodu a navyše uchovávajú ich ružovú farbu po tepelnej úprave. Pri bežných koncentráciách nepôsobia dusičnany na zdravého človeka škodlivo.

Problém vyššieho výskytu dusičnanov a dusitanov spočíva v ich možnej metabolickej premene v ľudskom tele na nitrosamíny s karcinogénnymi účinkami. Dusitany napríklad môžu v žalúdku reagovať s niektorými látkami (amíny), ktoré sú napríklad v liekoch, tabakovom dyme, vo vajíčkach, v mäsových výrobkoch a vznikajú tzv. nitrosamíny. Tieto majú schopnosť vyvolávať tvorbu nádorov vo všetkých telesných orgánoch, okrem kostí. Pre dusičnany je stanovený prijateľný denný príjem 5 mg na kilogram telesnej hmotnosti (t.j. asi 350 mg na osobu) a pre dusitany 0,1 mg na kilogram (t. j. asi 7 mg na osobu). Na prekročenie tejto hodnoty treba zjesť 1,4 kg údených výrobkov.

Dusičnany a dusitany

Dusičnany a dusitany sú jedny z tých látok, ktoré by za normálnych okolností bežný občan asi ani nepoznal, nebyť neustáleho strašenia tým, ako ich je v bežných potravinách veľa-preveľa a ako nám ubližujú. O to väčšiu hystériu medzi konzumentmi spôsobujú, pretože sa ukázalo, že najväčšiu neplechu dokážu narobiť u drobcoch v prvom polroku ich života. Sú to látky, ktoré sa vyskytujú prirodzene ako súčasť niektorých potravín (dusičnany), do iných sa naopak pridávajú ako konzervanty (dusičnany aj dusitany).

Mnohí ľudia veria, že sú škodlivé a že môžu spôsobovať (okrem iného) rakovinu. Dusičnany ako také majú v podstate neutrálny účinok, avšak v tele majú vďaka baktériám a enzýmom schopnosť premieňať sa na dusitany, ktoré sa vyznačujú rôznymi biologickými účinkami. Dokážu sa premeniť na užitočný oxid dusnatý (NO), ale aj na škodlivé nitrozamíny. Takúto chémiu si však bežne vytvára aj naše telo. Oxid dusnatý sa tvorí z aminokyseliny arginínu a kyslíka a následne sa môže oxidovať na dusičnany.

Najväčším gólom však je, že hoci medzi ľuďmi pretrváva veľký rešpekt pred dusičnanmi v mäsových výrobkoch, jeho najväčším zdrojom ostáva zelenina - a nie, nie tá postrekovaná. Dusičnany sú prirodzenou zložkou zeleniny a v najhojnejšom množstve sa nachádzajú práve v listovej. Štúdie, ktoré sa zaoberajú pozitívnymi účinkami dusičnanov dokonca naznačujú, že fakt, že najviac sa ich nachádza práve v tých najzdravších druhoch zeleniny, nie je vôbec náhoda.

Riziká pre dojčatá

Vysoký príjem dusičnanov a dusitanov v strave môžeme vnímať ako problém u malých detí do šiestich mesiacov veku. Tie ešte nemajú takú výbavu, ktorá by im umožňovala efektívne sa s dusičnanmi vysporiadať a to môže viesť k stavu zvanému methemoglobinémia. Jedná sa o postihnutie na úrovni krvného farbiva hemoglobínu, v dôsledku čoho krv nie je schopná dostatočne okysličovať tkanivá. V tomto prípade však nie sú problémom mäsové výrobky…iba že by ste svoje dojča prikrmovali liptovskou salámou. Prípade methemoglobinémie boli zaznamenávané napríklad vtedy, ak rodičia pripravovali kojeneckú výživu s vodou z vodovodu, ktorá je tiež významným zdrojom dusičnanov.

Spomínala som oxid dusnatý (NO) ako produkt premeny dusitanov. NO je signálna molekula (plyn), ktorý nesie informáciu pre cievy, aby “relaxovali”, čo následne spôsobí pokles tlaku v ich priestore. Písala som však aj o nitrozamínoch, ktoré sú podobne ako NO metabolitom dusitanov. S nimi to už taká sranda nie je. Nitrozamíny sú karcinogény (látky, ktoré sa podieľajú na vzniku rakoviny) a vznikajú najmä vtedy, ak sú dusitany v kombinácii s aminokyselinami (bielkovinami) vystavené vysokej teplote. Ak ste však tuhí fajčiari, tak máte oveľa väčší problém než ten, že si raz za čas dáte na rodinnej grilovačke opekanú slaninku. Dobrá správa je, že napríklad taký vitamín C pomáha minimalizovať tvorbu týchto nitrozamínov. Všimnite si ho napríklad aj ako prídavnú látku v mäsových výrobkoch.

Určite nepanikárte z toho, že dusičnany sa nachádzajú aj v zelenine. Berte to skôr ako dôkaz toho, že nie sú až také zlé, a že svoju reputáciu si zas až tak nezaslúžia. Nadmernej konzumácii rôznych priemyselne spracovaných mäsových výrobkov - od špekačiek po paštéty - by sme sa mali vyhýbať, medzi dôvodmi prečo by sa však obsah dusičnanov veľmi ľahko stratil.

PS: Ešte vás asi bude zaujímať, že tzv. detské šunky nie sú automaticky zbavené konzervantov na báze dusitanov.

Pestovanie skorej zeleniny a akumulácia dusičnanov

Pestovanie skorej zeleniny v podmienkach fóliovníkov a skleníkov vytvára optimálne výživové, vlhkostné, teplotné a svetelné podmienky, ktoré umožňujú nadmernú akumuláciu dusičnanov v rastlinnej biomase. Na rozdiel od amoniaku dusičnany vykazujú vysokú mobilitu v pôdnom substráte, čo dovoľuje intenzívny prienik do koreňového systému a nadzemných orgánov pestovaných rastlín. Tým, že liadková forma dusíka pre rastliny nie je toxická, bunky a pletivá nevlastnia regulačné mechanizmy na reguláciu ich príjmu. Na rozdiel od rastlín dusičnany a jeho deriváty sú mimoriadne toxické pre živočíchy vrátane človeka.

Z uvedeného je dôležité, aby pestovatelia pri pestovaní skorej jarnej zeleniny zodpovedne dodržiavali technológiu pestovania. Je nevyhnutné úroveň dusíkatej výživy prísne regulovať s cieľom obmedzenia nadmernej akumulácie dusičnanov v rastlinných pletivách, čo vyžaduje minimalizáciu nitrifikačných procesov premeny amoniaku na dusičnany. Ďalej je dôležité stimulovať redukciu akumulovaných dusičnanov v rastlinách. Preto pestovateľ musí prísne kontrolovať mobilizáciu živín v pestovanom substráte, ale aj koncentráciu dusičnanov v úrode.

Toxické účinky dusičnanov

Dusičnany prítomné v potrave s obsahom zeleniny sú črevnou mikroflórou redukované na dusitany, ktoré sú metabolizovateľné na kancerogénne nitrozamíny. Okrem toho NO2- vstupuje do interakcie s hemoglobínom. Hemoglobín predstavuje červené farbivo erytrocytov, kde jeho obsah dosahuje 33 %. Je zložený z viacerých polypeptidových podjednotiek. Prítomnosť dusitanov spôsobuje oxidáciu atómu železa v hemoglobíne ( Fe 2+ + e- → Fe 3+ ), čím sa mení jeho štruktúra a vlastnosti, vzniká methemoglobin, ktorý nie je schopný prenášať kyslík v organizme. Uvedená zmena mení červené sfarbenie na hnedé, ktoré je charakteristické pre krv starého mäsa.

Redukcia oxidovaného železa umožňuje regeneráciu štruktúry a vlastností hemoglobínu, čo sa vizuálne prejavuje v nadobudnutí jasno červenej farby. Viaceré malé molekuly látok (CO, NO, alebo H2S ) vykazujú vyššiu afinitu na väzobné miesto atómu Fe2+ ako kyslík, čo spôsobuje kompetetívnu inhibíciu väzby kyslíka na hemoglobín.

Limity dusičnanov v zelenine

Vzhľadom na manifestovanú toxicitu dusičnanov u ľudí boli vypracovane záväzné limity pre obsah dusičnanov vo vode a v jednotlivých druhoch zeleniny.

Podľa Vyhlášky MZ SR č. 2/1994 Z.z. najvyššie prípustné množstva dusičnanov v mg/kg čerstvej hmoty (v prepočte na NaNO3- )sú nasledovné:

Doba zberu a obsah dusičnanov

Z hľadiska kontaminácie zeleniny dusičnanmi je významná doba zberu pred jej expedíciou na mestské tržnice a do obchodnej sieti. V záujme zníženia obsahu dusičnanov v úrode je nevyhnutne termín zberu úrody listovej, koreňovej, plodovej či hlúbovej zeleniny uskutočňovať výlučné iba vo večernej dobe. Zber úrody v skorých ranných hodinách môže vykazovať významnú kontamináciu toxickými dusičnanmi.

Treba si uvedomiť, že dusičnany sú rastlinami prijímané aj v noci, kedy je potlačená fotosyntéza a tým aj tvorba redukčného potenciálu reprezentovaného redukovaným koenzýmom NADPH, ktorý sa vytvára iba v rámci fotosyntetickej fosforylácie (necyklickej) za svetla. V dôsledku zníženej redukčnej kapacity (NADPH) v noci prijaté koreňmi rastlín ióny NO3- nie sú redukované na amoniak(NH3), preto sa v značnom množstve akumulujú v rastlinných pletivách.

Lekári odporúčajú, aby sme sa vyhýbali jarnej rýchlenej a nesezónnej zelenine neznámeho pôvodu a dávali prednosť zelenine z ekologického poľnohospodárstva (v kvalite BIO). Zelenina je hlavným zdrojom dusičnanov v potravinách. Nemusíme sa ich však obávať, keď dodržiavame isté pravidlá pestovania a konzumácie zeleniny.

Všeobecne platí, že najviac dusičnanov obsahujú stonky, listy a korene. Jeden hektár pôdy obsahuje až niekoľko ton dusíka, ktorý sa dostáva do ovocia a zeleniny, a to dokonca aj vtedy, keď je pestovaná v bio kvalite. Dusík a jeho zlúčeniny sú totiž prirodzenou súčasťou životného prostredia. Ich rozkladom sa uvoľňuje amoniak, ktorý oxiduje na dusitany a tie ďalej na dusičnany. Z nich sa uvoľňuje dusík a vracia sa späť do atmosféry.

V bežných koncentráciách nie sú dusičnany pre dospelých nebezpečné, pretože sa pomerne rýchlo vylučujú z tela v moči. Rozhodne však radšej nepripravujeme šťavy ani vývary z rýchlenej zeleniny malým deťom či dospievajúcim. Každá zelenina má inú schopnosť hromadiť dusičnany. Najviac ich obsahujú vegetatívne časti rastlíny, teda stonky, listy a korene. Naopak najmenej dusičnanov sa nachádza v kvetoch, plodoch a semenách. Úplne najviac dusičnanov sa hromadí pri koreňoch, pri stopke, tesne pod obalom. Mrkva má skoro všetky dusičnany uložené vo vnútornom valci.

Najlepší spôsob je pestovanie vlastnej zeleniny alebo jej nákup v bio kvalite od overených predajcov. Zelenina zo skleníka obsahuje menej dusičnanov než tá, ktorá rástla vo fóliovníku. Vhodné je zberať zeleninu popoludní a v suchom počasí. Dôležitá je aj kuchynská príprava a skladovanie. Zeleninové jedlá nenechávame chladnúť na sporáku, do chladničky ich dávame ešte teplé.

Zelenina je nesmierne cenným zdrojom výživy a mala by tvoriť až tretinu z jedla, ktoré za deň prijmeme. Zdravotné prínosy, ktoré so sebou nesie poznáme všetci. Napriek tomu je aj s ňou spojených niekoľko rizík. Jedným z tých najvážnejších a najohrozujúcejších je prekročenie povoleného množstva dusičnanov, ktoré zelenina obsahuje. Dusičnany sa nachádzajú v obsahu každej zeleniny. Do určitej miery nie sú pre zdravie človeka nijako nebezpečné. Ak sú však limity v zelenine prekročené a vy zjete priveľa takejto stravy, môže sa to odraziť na vašom zdraví.

Najcitlivejšie na dusičnany v strave sú malé deti, ktorým hrozia rozličné zdravotné komplikácie. Aj keď mnohí tvrdia, že pre dospelých nie sú dusičnany v zelenine problém, predsa len treba byť opatrní. Pôvod obsahu dusičnanov v zelenine je spätý hlavne s procesom jej rastu. Dusičnany sa síce nachádzajú v prirodzenom množstve v ovzduší a v pôde, no ich zvýšené množstvo v zelenine má na svedomí najmä prílišné hnojenie dusíkatými hnojivami. Úlohu zohráva aj málo svetla. Taktiež je problematická aj rýchlená zelenina, čiže najmä tá, ktorá sa predáva na jar.

Sú spojené najmä s deťmi, nakoľko ich organizmus je voči týmto látkam menej odolný. Dusičnany sa totiž môžu v tele premeniť na dusitany, ktoré spôsobujú, že krv stráca schopnosť viazať kyslík. Krv tým pádom zostane neokysličená a bunky, ktoré nedostanú potrebný kyslík sa začnú tzv. „dusiť“. Následky potom nenechajú na seba dlho čakať. Objaviť sa môže pocit, že sa dusíte, pocit na zvracanie, modrenie, ale aj zvýšenie činnosti srdca. U dieťaťa môžu takéto príznaky nastať skôr, ako u dospelého.

Neznamená to však, že teraz máte prestať jesť všetku zeleninu, to vôbec nie. V zelenine sa nachádza množstvo iných, pre zdravie mimoriadne prospešných látok a preto by bola hlúposť ju nejesť len kvôli tomuto riziku. Stačí dávať si pozor na určité fakty a vy si budete môcť zeleninku vychutnať zdravú a bez dusičnanov.

Uprednostnite zeleninu z domácej záhradky, resp. ak musíte kupovať zeleninu, pretože nemáte vlastnú, zistite si, či bola pestovaná vo fóliovníku, alebo v skleníku. Vhodnejšie je zbierať zeleninu poobede, resp. ich množstvo rastie vplyvom vzduchu, preto nenechávajte zeleninové jedlá chladnúť na sporáku, ale ešte teplé ich prikryte a dajte do chladničky. Z listovej zeleniny odstráňte všetky stopky a rebrá, ako aj vonkajšie listy.

tags: