Slovenský básnik, lyrik, esejista a prekladateľ Milan Rúfus patril medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej poézie v moderných slovenských dejinách. Svojou tvorbou priniesol výrazný posun do slovenskej poézie. Po desaťročia nastoľoval otázky pravdy a krásy, písal o svetskej a božskej láske, neúnavne hľadal ľudskosť a pravdu. Rúfusove verše sú jednoduché a zrozumiteľné, plné viery v Boha, pokory, skromnosti a lásky k životu a človeku.
Milan Rúfus sa narodil 10. decembra 1928 v Závažnej Porube na Liptove. Vyštudoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave, kde v rokoch 1952-1989 prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry 20. storočia. Dva roky 1971-1972 pôsobil na univerzite v talianskom Neapole.
Literárna činnosť Milana Rúfusa
Prvé básne publikoval v časopisoch už od 40. rokov 20. storočia. Debutoval básnickou zbierkou Až dozrieme (1956) a odvtedy vydal ďalších vyše 20 zbierok. V mnohých básňach je evidentné silné sociálne cítenie a tematické zázemie. Sústredil sa v nich na tému domova, ktorý pre Rúfusa znamenal hlbokú básnickú a ľudskú istotu. V mnohých básňach je evidentné silné sociálne cítenie a tematické zázemie.
Významnou oblasťou literárnej aktivity Milana Rúfusa je esejistická tvorba. V knihe Človek, čas a tvorba reflektuje otázky poézie a jej vzťahu k pravde, domovine a dobe a vyznáva sa zo svojho vzťahu k ľudovej slovesnosti, k výtvarnému umeniu a jej tvorcom i k básnikom svojej mladosti. Rovnocennosť básnickej a esejistickej tvorby Rúfusa potvrdzujú Štyri epištoly k ľuďom, ďalší výber esejí v knihe O literatúre, Epištoly staré a nové, Rozhovory so sebou a s tebou, Život básne a báseň života.
Knihou lyrických miniatúr s pozadím kresťanských modlitieb je zbierka Modlitbičky (1992), ktorá vyšla vo viacerých reedíciách, a za ktorú získal v novembri 2000 pri príležitosti 50. výročia vzniku vydavateľstva Mladé letá cenu Zlatá kniha. Najväčší úspech dosiahli Rúfusove Modlitbičky, ale aj zbierky Báseň a čas a Vernosť.
Prísny chlieb a ďalšie preklady
V Nemecku mu vyšiel prvý výber z poézie Prísny chlieb (1987) v nemčine s titulom Strenges Brot (1998) v edícii Básnici Európy ako piate prekladové dielo vo vydavateľstve Gollenstein. Bol spoluautorom zbierky esejí s názvom Vyznania, ktorú vydalo Národné literárne centrum v roku 1998 v rámci Roka slovenskej literatúry. Časť diela Milana Rúfusa vznikla ako básnický komentár výtvarného diela Ľudovíta Fullu a Miloša Bazovského, ako aj obrazových publikácií umeleckého fotografa Martina Martinčeka.
V prekladateľskej tvorbe sa Milan Rúfus venoval českej a ruskej poézii i dráme. Prekladal z nórskeho a španielskeho jazyka. Prebásnil aj Knihy žalmov (1991) a Jeremiášov nárek (1998). Výber z diela Milana Rúfusa nazvaný Nepokoj srdca preložený do francúzštiny vyšiel v roku 2002 ako vôbec prvé vydanie prekladu slovenského literárneho diela v edícii Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization). V marci 2002 ho tiež vydalo vydavateľstvo La Différence a objavilo sa na francúzskom knižnom trhu.
Ocenenia a uznania
Za svoje dielo dostal Milan Rúfus nespočetné množstvo ocenení. Okrem mnohých iných Národnú cenu Svetového kongresu Slovákov (1990), Rad Tomáša Garrigua Masaryka III. triedy (1991), Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (1995). Získal viackrát ocenenia Slovenského spolku spisovateľov, Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Slovenský básnik Milan Rúfus sa stal prvým laureátom medzinárodnej Ceny Crane Summit za poéziu 2008. Vysoké štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy dostal 8. januára 2009 za mimoriadne zásluhy a kultúrny rozvoj krajiny.
Milan Rúfus zomrel 11. januára 2009 krátko po dosiahnutí veku 80 rokov. Miesto jeho posledného odpočinku je na cintoríne v rodnej Závažnej Porube.
Dielo Milana Rúfusa v kontexte slovenskej poézie
Milan Rúfus - jeden z najvýznamnejších predstaviteľov modernej slovenskej poézie, narodil sa na Liptove (otec - nadšený ochotnícky režisér a herec, kritik jeho prvých básní), začal písať ako 9-ročný, prvá báseň - v r. 1944, časopis Prameň, vyštudoval SJL a DEJ na FF UK v BA, učil, žije v BA- básnik- filozof, (v básňach vyjadruje etický postoj, častý motív ticha), básnik - humanista (láska k človeku a veciam tohto sveta, univerzálny, originálny - vytvára nové metafory - oko, ktorým sa pozerá na svet, kresťansky orientovaný (bás. zbierka - Modlitbičky, Nové modlitbičky), typická zrozumiteľnosť, na malej ploche - veľká výpoveď, používa tradičné symboly v úplne inom spojení, básnik domova - v jeho tvorbe prítomná minulosť - teda dedina - symbol čistoty, ktorá je opakom mesta (symbol špiny), domov neheroizuje, nerozpráva pateticky, nejojká nad ním, píše o tom, čo si pamätá, to, čo vidí a čo by chcel vidieť, vo svojej tvorbe sa inšpiroval fotografiami Martina Martinčeka a výtvarníkmi - maliarom Ľ. Fullom - k ich dielam vytvoril básne.
Tvorba:
- Až dozrieme (tematicky je veľmi rôznorodá. Vyskytuje sa tu téma domova, matky, prírody, básne o poslaní poézie, píše o vojne vo Vietname, v Kórei, spomína SNP -> básne vznikli z osobného precítenia, úvahy. Patria sem básne ako Na chotári malá jeseň sedí - časy jeho štúdií, tulácke jesene, keď sa na jeseň vracia zo škôl domov. Potom ho znovu matka odprevádza na štúdium do mesta. Monológ v lazarete - prostredníctvom zraneného vojaka sa tu zaoberá hrôzami, neľútosťou a beštiálnosťou vojny. Hovorí o tom, čo vojna robí z ľudí, o vplyve vojny na budúcnosť ľudí, nielen tých, ktorí sa jej priamo zúčastnili. Večer na Ďumbieri - následky SNP, vojny. Umiera mnoho vojakov a tým sú zasiahnuté aj srdcia ich matiek. Kontrast - vojak umiera v nádhernej prírode,tradičné témy, jednoduché, nepatetické spracovanie, básnik - humanista l, téma matky (Vyznanie lásky), spomienok na blízkych (Otec), básne o type svojej poézie (Verše), menej o láske, ale píše aj o povinných témach - 2. sv. vojna (Večer na Ďumbieri), reflexívne básne (Ľudstvo, Básnik...
- Chlapec, Chlapec maľuje dúhu (výpoveď mladého človeka, veľký význam tu má metafora - považuje ju za stavebný materiál básne -> oko, ktorým sa díva na svet),
- Zvony (skepsa, beznádej, úzkosť - motívy - smrť, choroba, márnosť bytia, básne krátke a strohé - maximum emócií chce vyjadriť minimom slov, napr. Ďakuje za dar, že je obdarený talentom a vie písať verše.
Niekoľko kníh pripravil Rúfus tak, že spolupracoval s inými umelcami: Ľudia v horách - Rúfus + Martinček (fotograf) - umelecký dvojzpěv, Hudba tvarov - Rúfus + Fulla, Hľadanie obrazu - Rúfus + M. Bazovský (výtvarník)
Tvorba pre deti: Kniha rozprávok, Sobotné večery (básnicky prerozprávané slov. ľudové rozprávky, inšpirované detstvom a ĽST), kresťansky orientované zbierky (Modlitbičky, Nové modlitbičky, Studnička), známy je ako esejista (Človek, čas a tvorba, 4 epištoly k ľuďom, O literatúre), prekladateľ
Porovnanie s Miroslavom Válkom
Miroslav Válek - na rozdiel od Rúfusa uprednostňuje rozum, debutoval so zbierkou básní Dotyky - zobrazuje svet jednotlivca, plný napätia a citových drám Príťažlivosť - pocit ohrozenia Zeme a ľudstva - irónia, paródia, sarkazmus. Do tejto zbierky patrí napríklad báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať. Je to dlhšia báseň s historickým námetom. Prelína sa v nej poézia s prózou. Preplietajú sa tu subjektívne zážitky so spoločenskými udalosťami - vojna, tragika ľudí. Nepokoj - prieskum, previerka básnikovej dôvery v človeka. Milovanie v husej koži - človek so svojimi tragickými pocitmi. Slovo - vyjadruje sa k aktuálnym spoločenským protikladom súčasného sveta. Základným znakom zbierky je nepokoj. Človek nieje len obeťou, nielen trpí, ale aj spôsobuje utrpenie. Motívmi tejto zbierky je napríklad on sám, rozdelený svet, politika, príležitostné básne, ľúbostné básne, také, ktoré súvisia s dobou, na ktoré reagoval. Vyskytujú sa tu protiklady - mnohoraká podoba lásky : neha - krutosť, istota - pochybivačnosť, radosť - smútok. Z vody - motív lásky -> má mnohorakú podobu (raz ju sprevádza neha, inokedy krutosť, ...)
Takisto ako Rúfus aj Válek. Narodil sa v rodine murára. Do ľudovej školy chodil v rodisku, zmaturoval roku 1948 na Gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Po skončení vysokoškolského štúdia zostal na Filozofickej fakulte UK ako pedagóg. Prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry. V školskom roku 1971 - 1972 pôsobil na univerzite v Neapole.
Význam tvorby Milana Rúfusa
Jeho básňami sú sprevádzané i komorné výtvarné monografie M. A. Bazovského Hľadanie obrazu (1973) a Ľ. Fullu Hudba tvarov(1977). Inšpirovaný slovenskou ľudovou slovesnosťou z Prostonárodných slovenských povestí Pavla Dobšinského a ich humanistickým posolstvom básnicky stvárnil mnohé slovenské rozprávky. Vyšli v zbierkach Kniha rozprávok (1975) a Sobotné večery (1979). Pridŕžajúc sa základnej epickej stavby rozvinul v nich metaforiku rozprávok a zvýraznil viacrozmernosť ich ideového odkazu, ktorý nekompromisne nadŕža slabým, ponižovaným a utláčaným.
K tejto téme sa ešte vrátil v knihách adresovaných len detskému čitateľovi Rozprávočka veselá ostaň ešte s nami (1985) a Lupienky z jabloní (1993). Do detstva sa tematicky vrátil v zbierke Studnička (1986). V lyrickom dialógu s dieťaťom v nej konfrontuje svoju životnú skúsenosť so stále prítomným zázrakom detského vnímania sveta a z neho vyplývajúcich otázok pre dospelých. Hľadaním nezvratných istôt v živote človeka a básnikovou pripravenosťou niesť spoluzodpovednosť za ľudské úsilie sa vyznačuje básnická zbierka Prísny chlieb (1987).
Zavŕšením básnického stvárnenia slovenských ľudových rozprávok a triptychovým uzavretím tejto tematiky je kniha Tiché papradie (1990). V knihe Dve osudové (1991) spojil svoje eseje Štyri epištoly k ľuďom z roku 1968 s básnickou skladbou Murárska balada, ktorá je zovšeobecnením konkrétnych osudov básnikovho rodu. Knihou lyrických miniatúr s poetologickým pozadím kresťanských modlitieb je zbierka Modlitbičky (1992), ktorá vyšla vo viacerých reedíciách, ako aj s rozšíreným obsahom pod názvom Nové modlitbičky (1994). Podobnú tematiku, no s motivickým zázemím dialógu dieťaťa a otca, má aj kniha Pamätníček Modlitby za dieťa (1995). Filozoficko-meditatívny charakter má básnická zbierka Neskorý autoportrét (1992), v ktorej básnik sumuje prežitú skutočnosť, rovnako ako zbierka Čítanie z údelu (1996).
Od r. 2002 vychádza Súborné dielo Milana Rúfusa vo vydavateľstve MilaniuM. Z nórčiny preložil dramatickú báseň H. Ibsena Peer Gynt (1966), zo španielčiny výber z poézie klasika kubánskej literatúry J. Martího (Znamenie života, 1988). Rúfusove verše sú jednoduché a zrozumiteľné, plné viery v Boha, pokory, skromnosti a lásky k životu a človeku.
tags:
