Pestovanie ryže na území Slovenska nie je bežné, no v 50. rokoch 20. storočia sa oň poľnohospodári vážne pokúsili. V období po druhej svetovej vojne sa socialistické plánovanie zameralo na potravinovú sebestačnosť. V polovici minulého storočia boli toho plné noviny.
Ešte aj taká vážna publikácia, akou bol Matičný kalendár na rok 1950, venovala téme tri a pol strany. Takmer senzácia sa dala zhrnúť do niekoľkých slov: na poliach okolo dolného toku Váhu sa urodila prvá slovenská ryža.
O pestovaní tejto obilniny na Slovensku sa údajne hovorilo už v 18. storočí za panovania Márie Terézie. Boli aj pokusy, no skončili sa bez úspechu. Dorábanie tejto požívatiny sa posunulo o dve storočia neskôr, keď ho oprášili kolárovskí Slováci - povojnoví navrátilci z južného Maďarska.
Historické pokusy a podpora štátu
Prvá ryža dopestovaná na Slovensku. Historické pramene uvádzajú, že ryža sa na území Slovenska (okolie Ipľa a Poltáru) pestovala už v 16. storočí. V 17. storočí s ňou na naše územie dorazili aj Turci.
Ryžové polia sa nachádzali na niekoľkých dunajských ostrovoch pod prítokom rieky Hron. Po ukončení tureckej nadvlády zaniklo aj pestovanie ryže. V 18. S pestovaním ryže sa opäť pokusne začalo po druhej svetovej vojne.
Nevídaný projekt na Slovensku s pestovaním ryže sa začínal po Februári 1948 s veľkou slávou. V rámci zabezpečenia potravinovej sebestačnosti, ktorá bola prioritou vtedajšej komunistickej vlády boli toho plné noviny.
„Slovensko je najsevernejším európskym štátom, v ktorom sa v tomto roku prvý raz skúša vypestovať ryža,“ písali. Nebolo to celkom tak, pretože prvý pokus tu bol ešte za Márie Terézie. Oba dopadli rovnako. Propaganda však robila svoje.
„Ryžu, ktorú sme vždy dovážali z ďalekého zámoria, ktorú sme za vojny takmer nevideli a ktorá najmä po týchto ,chudobnejších' rokoch je pre nás naozaj vzácnosťou, budeme odteraz pestovať sami! Tohto roku jej bude len niekoľko vagónov - na ochutnanie, o niekoľko rokov jej budú desiatky a možno i stovky vagónov.
Nevyužitých močarísk popri riekach na južnom Slovensku bolo dosť. Pestovanie ryže malo veľkú podporu ministerstva pôdohospodárstva a povereníctva pôdohospodárstva. Ryžové polia sa budovali na viacerých miestach juhozápadného a východného Slovenska.
Prví sa do pestovania ryže pustili v Kolárove. Prvá ryža dopestovaná na Slovensku. V Kolárove mali prvú žatvu v roku 1948. Ďalšie ryžoviská boli v Ivanke pri Nitre, Želiezovciach, v Dedine Mládeže, Zlatnej na Ostrove, v Strede nad Bodrogom, Kráľovskom Chlmci a i.
Prvá ryža dopestovaná na Slovensku. Na Povereníctve pôdohospodárstva však natrafili na ochotných ľudí, ktorí im na rozbeh vybavili finančnú injekciu - najprv tridsaťtisíc, neskoršie ďalších stotisíc československých korún. Dvanásteho mája 1948 Kolárovčania zasiali ryžu na dvanástich hektároch a s obavami sledovali, čo sa bude s ňou diať.
Úspechy a problémy
V Dedine Mládeže dosiahli v roku 1950 úrodu 56 metrických centov z hektára. „Opojení týmito úspechmi spojili sme sa s JRD Kolárovo a založili sme ryžovisko o výmere 80 hektárov, teda v tej dobe najväčšie ryžovisko na Slovensku.
Vtedy sme však urobili najväčšiu chybu v histórii nášho ryžiarstva, lebo sa nám ryžovisko zaburinilo, takže v roku 1951 sme mali priemerný výnos 37 metrických centov z hektára, a v roku 1952 sme dosiahli výnos už len 18 metrických centov z hektára.
V roku 1956 sme ju pestovali na 15 ha. V 50. rokoch rozšírili družstvá pestovanie na asi 6 000 ha ryžových polí s priemernými výnosmi 40-45 q/ha, pričom miestami dokonca dosiahli rekordnú úrodu až 79,5 q/ha (napr.
Ak Číňania v tých rokoch dosiahli 30 metrákov, skákali od radosti. Mali sme mali dokonca parcelu, asi 60-árovu, kde sme v prepočte na hektár vypestovali 126 metrákov.“
V prvom roku vymlátili vyše dvadsať ton ryže, ktorá ako nedostatkový tovar poputovala do nemocníc a sociálnych ústavov. Po vzore Kolárovčanov - presídlencov - túto náročnú plodinu začali neskoršie pestovať aj v susednej Dedine Mládeže na Štátnom majetku Lándor pri Komárne a na malej výmere povedľa Tisy na východnom Slovensku.
Rok 1948 bol nebývalo chladný, takže žatvu mohli začať až v októbri. Žatva - tvrdá to bola robota. Rastliny skosili ručne malými kosákmi, potom ich zviazali do snopov postavených zrnom nahor.
Nastali ťažkosti s výdatnosťou riečky, s počasím, so škodcami, ale na príkaz ,zhora' sa to muselo realizovať. Ryžu sadili skoro na jar, bolo ešte chladno. Rastlinky síce vzišli, no hneď ich objavili prví nepriatelia. Boli to divé husi a kačice, ktoré nad ryžoviskami krúžili v obrovských kŕdľoch a útle rastlinky vytrhávali aj s koreňmi.
Pri Váhu bolo vody na zavlažovanie nadostač, veď na hektár ryže treba za rok dodať neuveriteľných desaťtisíc kubických metrov životodarnej tekutiny. Horšie však bolo s teplom, lebo ryža na svoj vývoj aj to potrebuje.
Koniec projektu
Ryžový projekt zastavili a viac sa o ňom nehovorilo. Posplietať jeho príbeh možno len od žijúcich svedkov, a najmä v odtajnených archívoch. „Od začiatku to bolo odsúdené na neúspech. U nás pre pestovanie ryže neboli primerané podmienky ani zodpovedajúce podnebie.
Ekonómovia prišli na to, že dorábanie tejto potraviny je v našich podmienkach energeticky veľmi náročné, navyše vyžaduje mnoho ručnej práce. Ide teda o nerentabilnú činnosť, na ktorú musí štát značne doplácať. Pestovaniu tejto plodiny na Slovensku potichu odtrúbili na konci päťdesiatych rokov minulého storočia.
Trvalo asi päť rokov, kým prišli na to, že vo všetkom nemusíme kopírovať súdruhov zo Sovietskeho zväzu. Pestovanie ryže bolo u nás nerentabilné a veľmi stratové, dovozová ryža bola podstatne lacnejšia,“ dodáva vedúci múzea.
Štátne majetky, kde pestovali ryžu, v roku 1955 oznámili Trustu štátnych majetkov v Nitre, že „následkom studeného počasia v máji ryža nevyklíčila a plochy boli zaorané.
Problémom boli klimatické podmienky - chladnejšie jarné mesiace a krátke leto. Navyše, pestovanie ryže si vyžaduje intenzívnu prácu, ktorá bola vo vtedy už mechanizovanom poľnohospodárstve náročná. Do začiatku 60.
Aj keď tento pokus skončil ináč, ako si to jeho odhodlaní aktéri predstavovali, pred slovenskými ryžiarmi hodno sňať klobúk. Veď napriek početným ťažkostiam úspešne zvládli náročnú technológiu pestovania tejto rastliny a dokázali, že naši ľudia sú v záujme dobrej veci ochotní a schopní zmobilizovať srdce, rozum aj ruky.
Súčasnosť a zaujímavosti
Zaujímavosťou však je, že ryža sa na územie Slovenska dostala omnoho skôr. Už v 16. a 17. storočí, počas tureckých vpádov, sa ryža objavila ako nová plodina v uhorských krajinách. Turci priniesli so sebou nové poľnohospodárske techniky, vrátane zavlažovania.
V niektorých oblastiach južného Slovenska, ktoré sa ocitli pod tureckou nadvládou, sa ryža v malom množstve pestovala. Nebola však nikdy významnou súčasťou miestneho hospodárstva. Išlo skôr o ojedinelé pokusy. Po ústupe Turkov ryža z týchto oblastí takmer úplne zmizla. Slovenské podmienky neumožňovali jej rozšírenie.
V roku 2012 sa podnikateľ z Číny snažil o pestovanie ryže na severovýchodnom Slovensku.
Ryža je jednou z najstarších pestovaných plodín na svete a tvorí základ stravy pre viac ako 50 % svetovej populácie. Pestovanie ryže má veľmi dlhú tradíciu najmä na ázijskom kontinente, možno vás však prekvapí, že dopestovať sa dá aj na našom území.
V svete sa pestujú tisíce rôznych druhov ryže, ktoré sa od seba odlišujú nielen sfarbením a tvarovaním zŕn, ale aj nárokmi na pestovanie či následnou prípravou v kuchyni. U nás je najznámejšia biela ryža, ktorá ale svojmu sfarbeniu a vlastnostiam vďačí predovšetkým dodatočnému spracovaniu.
Ak je reč o pestovaní ryže, mnohým ako prvé napadnú rozľahlé ryžové polia zaliate vodou. Ryžu je však možné pestovať aj v úplne iných podmienkach a v súčasnosti sa pestuje prakticky na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy.
Zaujímavosťou je, že pestovaniu ryže sa darí aj v horských oblastiach, typickým príkladom sú východné Himaláje, kde má pestovanie ryže relatívne dlhú tradíciu.
Nie je náhodou, že najlepšie sa pestovaniu ryže darí práve na vodou zaplavených poliach. Bez dostatku vody to však nejde. Úspešné a najmä dlhodobo výnosné pestovanie ryže si vyžaduje veľa vody.
tags:
