Máme po Halloweene aj po dušičkách a často i otázka: čo s nimi? Tekvica je neoddeliteľnou súčasťou jesene a dominantne v nej kraľuje na tanieroch i v zdobení. S príchodom jesene vtrhli do kuchyne tekvice a priam nabádajú na experimentovanie. Tekvica - kráľovná jesene.
Možnosti jej prípravy sú pritom pestrejšie, ako by sa mohlo zdať. Čo všetko sa dá z tekvice urobiť? Nielen svetlonos a pekná jesenná dekorácia.
Z tekvice si však možno pripraviť chutné pickles - kvasenú zeleninu. Z botanického hľadiska je vlastne ovocím.
História a využitie tekvice
Pôvod tekvice treba hľadať v Strednej a Južnej Amerike. Pestovala sa tam už v roku 4500 pred naším letopočtom. Jej vlastnosti poznali a využívali miestni Indiáni, pričom jedli nielen plody, ale aj listy a semienka.
Keď sa tekvica v 15. storočí dostala do Ázie, stala sa jednou z hlavných ingrediencií orientálnej kuchyne. Tekvica sa využívala aj na výrobu riadu. Slúžila v podobe tanierov, naberačiek či nádob na uskladnenie jedla.
No nielen Indiáni boli vynaliezaví, keď sa dostala do južných oblastí Slovenska, vinári ju používali ako hever na vyťahovanie vína zo sudov.
Druhy tekvíc
Poznáme mnoho druhov tekvíc, od maličkých až po obrovské, ktorých plody vážia aj 25 kilogramov. Máloktorá zelenina má toľko rôznych druhov ako tekvica. Môžete sa stretnúť s tekvicou Hokaido, maslovou tekvicou, muškátovou tekvicou, špagetovou tekvicou a veľkoplodou tekvicou Goliáš - to sú tie jedlé. A potom existujú ešte nejedlé - Anjelské krídla, labutienky (podlhovasté), Sweet dumplings (zelene pruhované).
Charakteristika niektorých druhov tekvíc:
- Tekvica Hokaido: Patrí k najobľúbenejším tekvicám, je pomerne malá, dobre spracovateľná, môžete ju variť aj piecť aj so šupkou. Má sýto oranžovú farbu a pokrmy zafarbia do oranžova. Je vhodná na polievky, omáčky, ako pečená príloha k mäsu, ale aj na koláče, buchty, marmeládu.
- Maslová tekvica: Maslová tekvica má jemnú chuť, tvarovo sa podobá hruške, obsahuje len málo semienok. Je vynikajúca na grilovanie, ale môžete z nej pripraviť aj polievku, pyré, plnku do mäsa alebo sladké zákusky.
- Muškátová tekvica: Táto tekvica pochádza pôvodne z Francúzska, má zelenú šupku, ktorá sa ale nedá uvariť a treba ju olúpať. Je pomerne veľká, a tak okrem bežného spracovania ju môžete použiť aj na kompóty alebo marmeládu - bude vám stačiť jedna.
- Špagetová tekvica: Špagetová tekvica dostala svoj názov od toho, že keď je zrelá a povaríte ju, rozpadne sa jej dužina na špagety, ktoré môžete použiť ako plnohodnotné jedlo (ako náhradku klasických špaget). Takto ju môžete aj zapekať. Lúpať sa nemusí.
- Veľkoplodá tekvica Goliáš: Výhodou tejto tekvice je, že z jedného plodu uvaríte aj niekoľko jedál. Nevýhodou je potom to, že sa nedá dlho skladovať.
Klasická oranžová tekvica, ktorú používame a sadíme v našich záhradách. Narastá do väčších rozmerov, má sýtu oranžovú farbu. Poznáme ju aj ako Halloweensku tekvicu.
Je menším druhom muškátovej tekvice. Má hruškovitý tvar, a jemne bledo oranžovú šupu. Semienka sa nachádzajú len v spodnej časti, a v hornej je len dužina. Hodí sa na plnenie, pečenie, a prípravu polievok. Dá sa grilovať, plniť rôznymi zmesami. Má vysoký obsah karoténov.
Veľká tekvica s tmavozelenou šupou, oranžovou dužinou, s ovocno- mrkvovou chuťou. Hodí sa skoro na všetky druhy prípravy. Jej šupa je dosť hrubá a preto sa odporúča pred prípravou odstrániť.
Má mierne špagetový tvar a žltú, alebo žltozelenú šupku. Je vhodná na pečenie, jej dužina sa po úprave varením rozpadne na malé vlásočnice, akoby špagety.
Rôzne tvary a farby. Nie sú vhodné na konzumáciu. Majú tvrdú kôru a aj dužinu. Sú veľmi dlho trvácne i vo vnútornom prostredí a preto sú vhodné na dekoračné účely.
Je vzrastovo veľká tekvica sfarbená do šedo-zelena. Má výraznú mrkvovú chuť.
Biela tekvica so zelenými pásikmi a fliačkami. Používa sa na prípravu dezertov a ratatoille, alebo zapekané minipochúťky. Odroda sa radí medzi popínavé.
Veľká tekvica s tenkou šupkou a šťavnatou dužinou. Dosahuje hmotnosť 14 - 45 kg, niekedy dokonca až do 70kg. Nazývaná v USA ako „grey ghost“ v preklade šedý duch, alebo ako Casper pumpkin. Je sfarbená do šedo biela. Nehodí sa na vyrezávanie kvôli príliš tuhej dužine.
Malé zelené tekvice so zelenou pásikavou štruktúrou, krémovou textúrou a jemne splošteným tvarom.
Má žaludový tvar a tmavozelené sfarbenie, s výrazným rebrovaním. Dužina je žlto-oranžová. Vhodná na praženie, dusenie, plnenie. Využívaná i na dekorácie.
Má oranžovú farbu so zelenými pásikmi. Príprava spočíva v smažení a pečení a jej chuť vynikne napr. s rozmarínom.
Nie, táto tekvica nie je zo syra, ani nemá syrovú príchuť. Úplne bielučká drobná tekvička.
Je veľká tekvica bielej farby vzrastovo rovnaká ako u nás bežná oranžová tekvica. Vhodná na dezerty, džemy a kompóty.
Malá žltá tekvička vhodná na dekoráciu.
Oranžová tekvica veľkého vzrastu so splošteným tvarom a rebrovaním. Pochádza z francúzskych farmárskych trhov a je vhodná na polievku. Je nádherná na dekorácie.
Zaujímavá tekvica čiernej farby s hrudkovitou hrboľatou kožou a orieškovou chuťou. Pochádza z Japonska.
Nutričné hodnoty a benefity tekvice
Dužina tekvice okrem veľkého množstva vody obsahuje vitamín C a beta-karotén, ktorý sa v ľudskom tele premieňa na vitamín A. Tento antioxidant spolu s ďalším - vitamínom E - bráni poškodzovaniu buniek voľnými radikálmi a predchádza rakovine.
Vitamíny skupiny B (kyselina pantoténová a niacín) posilňujú cievy a srdce, pomáhajú znižovať krvný tlak aj hladinu zlého cholesterolu. Vitamín B1 (thiamín), posilňuje nervovú sústavu, vitamín B2 (riboflavín) podporuje štiepenie tukov a cukrov a zlepšuje stav očí i pokožky.
Tekvica obsahuje aj veľa minerálov. Draslík so silným močopudným účinkom vyplavuje z tela prebytočnú soľ, čím zlepšuje stav pri reumatizme a dne. Okrem toho je tekvica bohatá na meď, železo a horčík. Selén pomáha pri ochoreniach močových ciest. Vysoký obsah vlákniny podporuje trávenie a chráni sliznicu žalúdka, tekvica pôsobí tiež ako jemné preháňadlo. A na vašom tanieri by sa mala pravidelne objavovať, ak máte problém s pečeňou a potrebujete ju regenerovať.
Tekvicové semienka sú veľmi hodnotnou lahôdkou z rastlinnej ríše a nadmieru prínosnou zložkou nášho jedálnička, ktorá nutrične a chuťovo plne nahradí nezdravé čipsy, chrumky či tyčinky. Jadierka, aké dostanete v predajniach so zdravou výživou, majú orieškovo sladkastú chuť. Sú tmavozelenej farby, ploché a veľké približne centimeter. V tejto podobe sú zbavené tvrdého svetlého obalu.
Semená tekvice spomaľujú proces starnutia ľudských buniek a patria k najbohatším zdrojom aminokyseliny tryprofán. Keďže ju poškodzuje tepelné spracovanie potravín, väčšina ľudí trpí jej nedostatkom. Pritom práve ona ovplyvňuje vyplavovanie serotonínu v mozgu, čím môže priaznivo ovplyvniť náladu a eliminovať sklony k depresii. Tekvicové jadierka sú bohatým zdrojom nenasýtených mastných kyselín.
Tekvicové semienka ocení prostata. Obsahujú totiž cucurbitacíny (odvodené od názvu čeľade Cucurbitaceae), ktoré zabraňujú premene hormónu testosterón na jeho aktívnejšiu formu dihydrotestosterón. Ten stimuluje bunky prostaty k ďalšiemu rastu a zapríčiňuje ich nežiaduce zväčšenie. Cucurbitin má taktiež silné protiparazitické účinky a môže paralyzovať črevné cudzopasníky ako pásomnice a škrkavky. Nezanedbateľnú úlohu v prevencii rakoviny prostaty zohráva aj zinok, ktorý sa v tekvicových jadierkach nachádza vo väčšom množstve. Tiež horčík, mangán, meď a železo. Všeobecne sa odporúča zjesť hrsť surových, nepražených semienok na prázdny žalúdok dvakrát denne.
Olej z tekvíc sa pýši tmavozelenou farbou a orechovou chuťou. Samozrejme, panenský, lisovaný za studena. Okrem toho, že je veľmi chutný, povzbudzuje krvný obeh a znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Možno ho používať na pokožku aj zvonka. Lieči ekzémy, hydratuje pleť a dodáva jej pružnosť. Spevňuje nechty a vlasy. Obsahuje až 90 % nenasýtených mastných kyselín, predovšetkým kyseliny olejovej, linolovej, palmitovej a stearovej. Prirodzene v ňom nájdete aj vitamíny E, A a K, síru a draslík, zinok, chróm a selén. A tiež jód, ktorý si náš organizmus nedokáže vyrobiť. Ak v tele chýba, výsledkom bude lenivá štítna žľaza, labilné nervy a oslabená imunita.
Pestovanie tekvice
Tekvice sa u nás pestujú len jednoročne. Semienka sadíme do prevzdušnenej pôdy s obsahom humusu a najlepšie do téglikov na predpestovanie sadeníc asi v polovičke apríla. Semienka sa sadia špičkou dole cca 2cm do pôdy. Niektoré druhy semien sa pred sadením môžu nechať predom jednu noc napučať v teplej vode.
Tekvicové sadeničky je potom vhodné zasadiť do pôdy približne v máji, najlepšie po „zmrzláňoch“. Potrebujú veľa vlahy, prísun vzduchu a slnečné miesto. Rozmedzie sadenia by malo byť cca 1 m. Ako náhrada okopávania a odstraňovania buriny je vhodnejšie nahradiť túto starostlivosť mulčovaním pôdy. Tekviciam sa veľmi darí aj na kompostoch.
Koľkokrát sa možno i u Vás stalo, že niekto u Vás vyhodil semienka do kompostu ako zvyšky po vyčistení tekvice, a po pár dňoch už vyšli prvé výhonky. Kedysi dávno vraj prapôvodní indiáni využívali trojkombináciu pestovania plodov tekvice, fazule a kukurice. Tieto plodiny nasadili tak, aby jedna druhej vytvárali priateľské a podporné prostredie.
Kukurica tvorila oporu pre ťahajúcu sa fazuľu, a tekvicu, zasadenú v striedavých radoch zase kukurica chránila proti vetru. Fazuľa svojimi koreňmi a baktériami na nich vyživovala kukuricu aj tekvicu živinami. Novodobí pestovatelia sú vynaliezaví a už dnes sa používajú na rast rôzne tunely z pvc trubiek, alebo kovu, ktoré udržia váhu plodov, alebo sa vedia zostaviť konštrukcie podobná drevenému típí. Pri zbere treba zachovať tekvici kúsok stopky. Odrôd a druhov tekvíc je na svete samozrejme oveľa viac, niektorí záhradkári si vedia samoopeľovaním vytvoriť všakovaké druhy.
Pestovanie tekvíc nie je vôbec zložité. Stačí si predpestovať semienka (ako u paprík, paradajok, uhoriek) v malých kvetináčkoch. Tekvica klíči rýchlo, a tak stačí ich vysievať začiatkom mája. Vyklíčené rastlinky potom vsádzajte na záhony po zmrznutých a doprajte im slnečné stanovište, maximálne polotieň, dostatočné rozostupy (1 meter), priepustnú a dostatočne humóznu pôdu, ideálne rastú napríklad na komposte . Tu vytvorí dokonalú symbiózu: kompost tekvicu vyživuje a tekvica poskytuje zatienenie kompostu.
Zasadené tekvica zalejeme, ale vždy len ku koreňom. Poliate listy by mali tendenciu plesnivieť alebo uhnívať.K tekvicám tiež môžete dať oporu , pretože sa môžu pnúť. To sa hodí, keď pestujete viac tekvíc na záhone, alebo keby ste si chceli vypestovať jednu rastlinku napríklad vo veľkej nádobe. Tu záleží na tom, kde tekvicu pestujete. Na komposte nepotrebuje prihnojovať, stačí zalievať. Na záhone a hlavne v nádobách je potrebné prihnojovať organickými hnojivami s dostatkom dusíka, hodí sa prírodné hnojivo Hnojík. Na uskladnenie zberáme tekvica počas prvej polovice jesene, aby ich nezastihli prvé mrazíky - plody by nevydržali. Necháme ich vonku alebo pod strechou dosušiť a uskladníme na chladnom mieste (napríklad v pivnici).
Recepty z tekvice
Tekvica je tak všestranne využiteľná, že by si zaslúžila celú publikáciu - kuchárku. Uvedieme aspoň najlepšie a najzaujímavejšie recepty.
Tekvicové pyré
Toto pyré je všestranne použiteľné na ďalšie varenie, takže sa oplatí poznať naň recept. Potom už len siahnete do chladničky a varíte. Použijeme tekvicu Hokaido alebo veľkoplodou. Tekvicu umyjeme, zbavíme semien, nakrájame na kúsky, podlejeme troškou vody, osolíme a varíme do zmäknutia. Potom tyčkovým mixérom uvarenú tekvicu rozmixujeme. A je hotovo. Toto pyré sa hodí ako základ pre polievky, omáčky, zákusky… A keď ho zjemníte maslom a troškou mlieka, máte tekvicovú kašu miesto tej zemiakovej.
Polievka z pečenej tekvice
Keď nechcete použiť pyré a máte radšej výraznejšiu chuť, skúste túto polievku. Budete potrebovať: 1 tekvicu Hokaido, soľ, bylinky, olivový olej, vývar (cca 0,5 l), smotanu (100 ml). Tekvicu Hokaido nelúpanú rozkrojíme na polovice, vydlabeme semienka a nakrájame na väčšie kúsky. Tie naukladáme na plech vyložený papierom na pečenie. Osolíme, pridáme podľa chuti bylinky a pokvapkáme olejom, najlepšie olivovým. Pečieme v rúre pri 200 ° C asi 30 minút. Potom necháme vychladnúť, rozmixujeme, vložíme do hrnca, privedieme do varu, pridáme trochu vývaru a ku koncu varenia zjemníme smotanou.
Marmeláda z tekvice
Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, marmeláda z tekvice je sladučká a chutí aj deťom. Je výborná na palacinky, lievance, na zákusky, torty a pod.Na marmeládu budete potrebovať: 1 kg tekvice (Hokaido), 1 kg jabĺk či iného ovocia (hrušky), želírovací cukor 2:1, citrón, pár kvapiek rumu. Tekvicu zbavíme semien a nakrájame na kúsky, jablká zbavíme jadrovníka a tiež nakrájame. Vložíme do hrnca, privedieme do varu, pridáme želírovací cukor a šťavu z jedného citróna. Varíme, kým nie sú tekvica a jablká mäkké, potom rozmixujeme tyčovým mixérom, ešte povaríme, ku koncu varu pridáme pár kvapiek rumu, rovno plníme do čistých pohárov a otočíme na chvíľu dnom nahor. Potom obrátime a necháme vychladnúť.
Halloweenska tekvica
A teraz sa konečne dostávame k tomu, na čo sa tešia všetky deti a vyznávači amerického sviatku Halloween. Budete potrebovať: Veľkú tekvicu Goliáš (Hokaido nepoužívajte, je príliš tvrdá na vyrezávanie a mohli by ste sa zraniť), ostrý nôž , popr. Najprv tekvicu zrežte vrch - bude neskôr slúžiť ako čiapka, ale s tekvicou sa vám bude lepšie manipulovať a dovnútra dávať sviečka. Tekvicu si otočte tou najkrajšou stranou k sebe a namaľujte, kde budú oči, nos a pusa a aký budú mať tvar. Potom opatrne vyrežte všetky otvory. Čím viac, tým lepšie, pretože v noci bude lepšie svietiť. Vydlabajte semienka a dovnútra tekvice vložte sviečku.
Ďalšie recepty z tekvice:
- Tekvicový falafel: Vegetariánske guľky z tekvice a cíceru s korením.
- Tekvicový koláč (Pumpkin Pie): Obľúbený koláč na severoamerickom kontinente.
- Tekvicové slíže: Vhodné aj pre alergikov.
- Tekvicový džem: V kombinácii s pomarančom alebo jablkami.
Príprava tekvice na spracovanie
Všeobecne, pred samotnou konzumáciou tekvice, by sa mala ponechať na určitý čas prispôsobiť izbovej teplote. Časť zo škrobov sa zmení na cukry, šupka sa uzatvorí a dužina nasiakne všetku sladkosť.
Príprava tekvice na spracovanie:
- Ak sa chcete vyhnúť náročnému porciovaniu tekvice, dajte ju predtým na chvíľku do vyhriatej rúry.
- Najprv prekrojte tekvicu ostrým nožom na polovice a odkrojte stonku.
- Potom položte polovice tekvice prekrojenou stranou nadol na dosku na krájanie a ošúpte ich nožom smerom zhora nadol.
- Vlákna a semienka vydlabte lyžicou.
- Tekvicové semienka môžete ochutiť soľou a čiernym korením a nechať ich cez noc vyschnúť na papieri na pečenie - a ľahký a zdravý snack je na svete.
Tip: Ak máte problémy s prekrojením tekvice na polovice, pristúpte hneď na začiatku k tepelnej úprave tekvice v rúre. Tekvicu pečte vcelku asi pol hodinu pri teplote 150 stupňov. Uvidíte, že potom vám pôjde prekrojiť ako po masle. Menšie tekvice stačí jednoducho krátko povariť vo vodnom kúpeli. Ak sa chcete úplne vyhnúť lúpaniu, siahnite po tekvici s jedlou šupkou.
Recept na tekvicový džem:
- Pred prípravou tekvicového džemu je potrebné ovocie riadne pripraviť. Dôkladne umyte šupku, potom tekvicu rozpolte a vyčistite od semienok. Šupku ošúpte. Celú ju nakrájajte na menšie kúsky a vložte do hrnca s vodou na dne, aby sa tekvica neprilepila. Pridajte ½ šálky cukru a škoricu. Obsah varte zakrytý, kým nezmäkne. Ak použijete viac tekvicovej dužiny, zvýšte množstvo použitých prísad - podľa vlastnej chuti.
- Zmäknutú tekvicu rozmixujte alebo rozdrvte so zvyšným cukrom a citrónovou šťavou. Zmes varte, kým sa voda neodparí. Často miešajte, aby sa zmes nepripálila. Horúci džem nalejte do sterilizovaných pohárov a pevne ich uzavrite sterilizovanými viečkami. Poháre postavte hore dnom. Po vychladnutí ich môžete uskladniť v špajze.
Tekvicu očistíme od zrniečok a šupy, nakrájať na tenké, ale dlhé rezance, v cedníku na cestovinu ich zapariť horúcou vodou.
Ďalšie tipy a triky
Niekde konzumujú i samotný tekvicový kvet. Tento zvyk pochádza z amerického kontinentu, kde domorodci pojedali len samčie kvety na dlhých stopkách. Dnes sa používajú v predjedlách, polievkach, vysmážane, alebo plnené syrom a bylinkami. Taliani ich volajú „fiori di zucca“. Očistené kvety od piestikov treba naplniť mozzarelou.
Môžeš z nej pripraviť polievky, prívarky, džemy, pasty, pyré, dipy, dokonca aj dezerty a zmrzlinu, ale aj zdravé chipsy v sušičke ovocia. Taktiež ju môžeš piecť, grilovať, zapekať, dusiť, plniť plnkami, použiť ako misku na servírovanie polievky, dekorovať na balkónoch, terasách i doma nastrieť tabule stolov.
Približne v 15. Všeobecne, pred samotnou konzumáciou tekvice, by sa mala ponechať na určitý čas prispôsobiť izbovej teplote. Časť zo škrobov sa zmení na cukry, šupka sa uzatvorí a dužina nasiakne všetku sladkosť.
Ak chcete tekvicu spracovať a jesť ju neskôr, mrazenie sa neodporúča. Obsahuje veľa vody a po rozmrazení sa spolu s ňou odplavia chuť aj živiny.
Príprava: Tekvicu na hrubo nastrúhajte alebo nakrájajte. K nej pridajte soľ (v pomere cca 1 kg tekvice / 20 g soli), rascu, koreniny a bylinky podľa chuti, zmiešajte vo veľkej mise, dajte do keramického hrnca alebo pohára a poriadne ju zatlačte, aby sa uvoľnila šťava. Potom ju naďalej treba zatláčať a prípadnú penu odstraňovať. Tekvica by mala byť stále v tekutine, bez prístupu vzduchu. Približne za týždeň bude vykvasená a potom ju možno preložiť do vysterilizovaných pohárov.
Do súdka alebo inej čistej nádoby dá sa na spodok kôpor, bobkový list, čierne korenie, pár bižalmov (dula - pozn. red.) alebo pokrájaných jabĺk a hrsť soli. Na to sa dá nahoblovaná tekvica, ktorá sa musí dobre potlačiť, medzi kladením tekvica sa má málo soliť. Hlavne sa musí tuho utískať. Pritisnúť ako kapustu: najprv sa dá čistá šata, potom doska, aby pristala do nádoby a zakryla celý vrch, na to sa dá skala.
Tekvicový olej je lisovaný z tekvicových semiačok za studena. Tento olej je až zázračne prospešný pre naše zdravie. Je ľahko stráviteľný a neobsahuje žiaden cholesterol.
tags: #Recept
