Prechádzate súhrny informácií k určitým témam. Systémy Vieme sa zameriavajú hlavne na ich precvičovanie. K cvičeniam k jednotlivým podtémam sa dostanete pomocou odkazov nižšie.
Písanie i/y po obojakých spoluhláskach
Po obojakých spoluhláskach b, m, p, r, s, v, z môžeme v slovenčine písať mäkké aj tvrdé i. Slová cudzieho pôvodu si častokrát ponechávajú pôvodný pravopis. Môže sa v nich teda písať Y, aj keď nepatria medzi vybrané slová.
Vybrané slová po B
Bystrý Bystrík býva v Bystrici, chcel by veľmi vydobyť si lásku jednej Evky v ulici. Tá je z Bytče, tam má bydlo, byt, byľku aj nábytok, netešia ju zbytočnosti, stará sa o dobytok.
Vybrané slová po M
My sa veľmi mýlime, keď si myslíme, že myš šmykľavým mydlom umyje hmyz. To skôr mýtnik na mýtnici v priesmyku, chytí z myšky paniku. Tá zahmýri sa, šmyk! Už je z nej v Myjave priemyselník! Že je to nezmysel? No a čo!
Vybrané slová po P
Slová cudzieho pôvodu si častokrát ponechávajú pôvodný pravopis. Môže sa v nich teda písať Y, aj keď nepatria medzi vybrané slová. V prepychovom zámku jedna pyšná princezná pytačov už stovku bez pýrenia odmietla. Darmo plače, otca pýta, prosí, pytliakovi prisľúbil ju, pýr v záhrade kosiť.
Vybrané slová po R
Slová cudzieho pôvodu si častokrát ponechávajú pôvodný pravopis. Môže sa v nich teda písať Y, aj keď nepatria medzi vybrané slová. Strýc najradšej mäsko hryzie, ryžu nemá veľmi rád, chcel by vlastniť zlatú rybku, čo vie rýchlo čarovať. Bryndzu nechá korytnačke, hoc i celé koryto, ryť vraj radšej bude rýľom, kryť sa bude pod sito. Prečo ryba nevie ryčať, ani rýpať do zeme, prečo chceme - čo nemáme?
Vybrané slová po S
Slová cudzieho pôvodu si častokrát ponechávajú pôvodný pravopis. Môže sa v nich teda písať Y aj keď nepatria medzi vybrané slová. Bol raz jeden syseľ, ktorý mal rád kyseľ.
Vybrané slová po V
vy- (predpona): napr. Kto vyplašil toho výra, čo vysoko v strome spal? Porušil mu zvyk, čo mával, keď vytie psa počúval. Bolo počuť výskať deti, kričali ste tam aj vy.
Vybrané slová po Z
Slová cudzieho pôvodu si častokrát ponechávajú pôvodný pravopis. Môže sa v nich teda písať Y aj keď nepatria medzi vybrané slová. Klebetný je jazyk náš, ozýva sa všade. Na stránkach nájdete aj zoznam cudzích slov, v prípade ktorých môžu byť pravidlá iné.
Písanie i/y po spoluhláskach D, T, N a L
Pri písaní i/y po spoluhláskach d, t, n nám pomáha výslovnosť. V slabikách s mäkkou výslovnosťou píšeme i, a v slabikách s tvrdou výslovnosťou y. Spoluhláska l sa však dnes v skupine li čoraz častejšie vyslovuje tvrdo, v tomto prípade sa teda na výslovnosť spoliehať nemôžeme. Aj preto v niektorých príručkách nájdeme tzv. vybrané slová po písmene l.
Koncovky podstatných mien
Ak je podstatné meno mužského rodu, je neživotné a skloňuje sa podľa vzoru dub, môže mať v koncovkách -i aj -y. Slová, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dub, majú koncovku -y v nominatíve a akuzatíve množného čísla. V inštrumentáli množ. čísla majú koncovku -mi. Pomnožné podstatné mená sa skloňujú podľa vzorov mesto a srdce (ak sú v nominatíve mn. č. zakončené na a, á, ia), stroj a ulica (ak sú v nominatíve mn. č. zakončené na e) a žena a dub (ak sú v nominatíve mn. č. zakončené na y). O ich zaradení do jedného z týchto vzorov rozhoduje kombinácia koncoviek v nominatíve a datíve mn. mn.
Príklady:
- Krásne hríby! → ten hríb - mužský rod → neživotné → hríb, hríby = dub, duby → v nominatíve mn. č.
- Má obchod s komiksami. → ten komiks - mužský rod → neživotné → komiks, komiksami = dub, dubmi → v inštrumentáli mn. č.
- Listy od Evy. → tá Eva → končí sa na -a → Eva, od Evy = žena, od ženy → v genitíve j. č.
- Tri sestry. → tá sestra → končí sa na -a → sestra, od sestry = žena, od ženy → v nominatíve mn. č.
- Túži po vinei. → tá vinea - ženský rod → končí sa na -a → vinea, viney = idea, idey → v lokáli j. č.
- Trsy orchideí. → tá orchidea - ženský rod → končí sa na -a → orchidea, orchidey = idea, idey → v genitíve mn. č.
Koncovky čísloviek
Základné číslovky (pýtame sa na ne otázkou koľko?) skloňujeme podľa osobitných vzorov pre číslovky jeden až štyri a podľa vzoru päť pre číslovky päť až deväťdesiatdeväť. Vo všetkých tvaroch vzoru päť píšeme v koncovkách výhradne mäkké i. Pri slove päť je to samozrejmé aj preto, že pravopis podporuje mäkká výslovnosť skupiny -ti (piati). Radové číslovky (pýtame sa na ne otázkou koľký v poradí?) skloňujeme ako prídavné mená podľa vzoru pekný, a preto vo väčšine koncoviek píšeme y. Výnimkou je nominatív množného čísla v mužskom rode, kde je na konci -i.
Príklady:
- Prišli tam siedmi. (Koľko ich tam prišlo?)
- Prišiel tam siedmy.(Ako koľký v poradí tam prišiel?)
- Dožil sa päťdesiatich rokov.(Koľko rokov sa dožil?)
- Dožil sa päťdesiatych rokov.(Koľkých rokov v poradí sa dožil?)
Koncovky zámen
- Osobné zámeno ty pre 2. osobu jedn. čísla v základnom tvare odpovedá na otázku kto? a píšeme ho s ypsilonom, napr. Ja to viem, ty to nevieš. Kto to nevie? - Ty. V datíve jedn. čísla rovnaké zámeno odpovedá na otázku komu? a v skrátenom tvare sa píše s mäkkým i, napr. Vysvetlím ti to. Komu to vysvetlím?
- Osobné zámeno my pre 1. osobu množ. čísla v základnom tvare odpovedá na otázku kto? a píšeme ho s ypsilonom, napr. My to už vieme. Kto to už vie? - My. Dobrou pomôckou je, že k takémuto zámenu možno doplniť aj zámeno všetci: My všetci to už vieme. Toto zámeno je zároveň vybrané slovo po písmene M. Oproti tomu zámeno ja pre 1. osobu jednotného čísla má v datíve skrátený tvar mi, ktorý odpovedá na otázku komu? a píše sa s mäkkým i, napr. Ďakujem ti, že mi to vysvetlíš. Komu to vysvetlím?
- Osobné zámeno pre 3. osobu množ. oni - ak odkazuje na životné podstatné mená muž. rodu, napr. ony - ak odkazuje na zvieracie a neživotné podstatné mená muž. rodu a podstatné mená žen. alebo str. rodu, napr. sami - ak odkazuje na životné podstatné mená muž. rodu, napr. samy - ak odkazuje na zvieracie a neživotné podstatné mená muž. rodu, podstatné mená žen. alebo str. rodu, napr.
- Dlhé tvary privlastňovacích zámen sa používajú iba v inštrumentáli jedn. čísla, napr. Bol som tam s mojím bratom a s tvojím otcom. Vo všetkých ostatných pádoch majú privlastňovacie zámená krátke i, napr. To sú moji bratia. Dám to mojim bratom. Vidím mojich bratov.
- Zámená, ktoré majú tvar prídavných mien, sa skloňujú ako prídavné mená.
tags:
