Torta pre obuvníka: Sladká pocta remeslu

Hľadáte inšpiráciu na originálnu tortu? Čo tak torta s motívom obuvníka? Tento článok vám prináša nielen nápady na dizajn, ale aj pohľad do sveta obuvníckeho remesla na Slovensku.

Inšpirácie na torty s obuvníckou tematikou

Na internete nájdete množstvo inšpirácií na torty s motívom topánok, krabíc s topánkami alebo obuvníckych nástrojov. Tu je niekoľko príkladov:

• Torta v tvare krabice s topánkou: Ideálna pre milovníkov módy a obuvi.
• Torta s motívom prvých topánočiek: Skvelý nápad na oslavu narodenia dieťaťa.
• Torta s obuvníckymi nástrojmi: Originálna torta pre obuvníka alebo niekoho, kto má rád remeslá.

Obuvnícke remeslo na Slovensku

Kedysi bolo obuvnícke remeslo jedným z kľúčových pre mestskú spoločnosť. Dnes ho nahrádzajú produkty vytvorené vo veľkých továrňach. Našťastie, stále existujú obuvníci, ktorí šijú topánky na mieru a udržiavajú toto tradičné remeslo pri živote. Medzi nich patrí aj obuvník Marek Pažitný, ktorý tvrdí, že obuv na mieru má svojich zákazníkov a v mnohých krajinách o nich naozaj nie je núdza.

Marek Pažitný: Obuvník s vášňou pre remeslo

Obuvník Marek Pažitný vyrobí so svojimi dvoma kolegami okolo päťdesiat párov topánok ročne. Rozširovať výrobu nechce, pretože by sa znížil jeho podiel práce na páre topánok. Problém podľa neho je najmä v tom, koľkí vydržia. Ak človek víziu nemá, nevydrží. Ale na Slovensku to nie je jednoduché. Keď sa vyučíte obuvníctvu vo Viedni, viete, že klientela tam bude a nemusíte mať strach o budúcnosť.

Obuv je jednou z najdôležitejších častí šatníka, minimálne preto, že bez nich jednoducho nie je možné vyjsť na ulicu.

Karol Kolman: Šuster, ktorý sa drží svojho kopyta

V prípade 88-ročného Karola Kolmana platí, že šuster sa drží svojho kopyta. „Som tu už roky, som na to zvyknutý a chýbalo by mi to, keby som s remeslom skončil. Neviem si to predstaviť odrazu zostať doma. Do dielne za mnou prídu zákazníci, známi i kamaráti,“ hovorí obuvník.

Topánky na zákazku ako voľakedy už nevyrába. Skôr opravuje. Podrážky, opätky, všetko, čo treba a hlavne, čo sa dá. „Už to remeslo robím skôr tak z pasie,“ rozpráva. Nové, moderné, umelé topánky nevydržia tak ako kedysi tie staré, kožené, ktoré sa vyrábali ručne na zákazku. Boli kvalitné a pri správnej údržbe slúžili veľa rokov.

„Teraz si ľudia kúpia topánky v čínskom obchode za pár eur a keď sa pokazia, radšej si kúpia nové, lebo niektoré sa ani opraviť nedajú,“ opisuje skúsenosti s nepodarkami. Okrem opráv ešte vyrába opasky, puzdrá na nože a remencové sandáliky (kristusky), ktoré aj predáva. Šustrovské remeslo sa mu páčilo už ako malému chlapcovi. Chodieval pozerať okolo výkladu známeho žilinského obuvníka.

Raz sa v dielni pohádali učni a na ulicu vyhodili šidlo. Kolman ho išiel vrátiť. „Spýtali sa ma, či by som sa nešiel učiť za šustra. No, samozrejme, že by som išiel, viac mi nebolo treba,“ spomína. Bolo to v apríli a on v tom čase ešte chodil do meštianskej školy. No o pár mesiacov ju skončil a hneď ako dostal posledné vysvedčenie, nastúpil 1. júla 1939 do učenia za obuvníka na tri roky aj tri mesiace.

„Vyučil som sa u skvelého majstra, u Juraja Šagáta, ktorý vyrábal športové topánky, lyžiarske, horolezecké, turistické,“ vymenúva a ukazuje vlastnoručne vyrobené kožené šnurovacie lyžiarske topánky aj turistické topánky. Majster Šagát mal dobré meno, topánky si u neho dávali šiť lekári, advokáti aj gróf Csáky.

Krátko po dvadsiatke si Kolman otvoril vlastnú dielňu. Vyrábal topánky na mieru. „Vždy som mal chuť robiť toto remeslo, aj v tom podnikať,“ dodáva. Začiatky boli ťažké, pred vojnou bola kríza. Cez vojnu sa obuvníkom darilo viac. Vyrábali topánky aj pre Nemcov. Aj vďaka tomu pomohol kamarátovi, ktorého Nemci väznili. „Prihovoril som sa za neho, bola to moja povinnosť. Nemec mi povedal, nebojte sa, nič sa mu nestane. A z väzenia ho pustili,“ spomína.

Karol Kolman má 13 pravnúčat, no nikto z rodiny sa nechystá v obuvníckom remesle pokračovať. Väčšinou majú vysoké školy a iné záľuby. Aj mu to je ľúto. „Dielňu mám i doma. Aj stroje, materiál, kopytá. Pokojne by v tom remesle mohol niekto pokračovať, ale nikto to nechce robiť,“ hovorí 88-ročný muž.

Rodinná tradícia krajčírskeho salónu Mucskovcov

Na Slovensko pritiahla známeho blogera a spisovateľa Huga Jacometa tvorba krajčírskeho salónu rodiny Mucskovcov. V krajčírskej dielni rodiny Mucskovcov došlo k rodinnému spojeniu aj odovzdaniu vášne a lásky k tvorbe odevu z generácie na generáciu. Maximilián Mucska sa remeslu venoval od vyučenia v roku 1978. Počas komunizmu pracoval v štátnom podniku v Bratislave na oddelení zákazkového šitia a popritom mal svoju vlastnú krajčírsku dielňu v Senci.

„Patrik sa už počas štúdia odevnej školy v Bratislave učil remeslu v dielni nášho otca. Postupne sa naučil vypracovaniu nohavíc, viest, neskôr prechádzal na saká, kabáty, fraky, smokingy a žakety a časom si vytvoril aj vlastný štýl vypracovania. Stážoval vo Viedenskom ateliéri Niedersuesz a učil sa aj od ďalších majstrov,“ opisuje Erik Mucska. On sám sa k dielni pripojil ako 24-ročný. Vraj to prišlo celkom spontánne - akoby si konečne uvedomil, čo za klenot to doma má. Dnes v salóne pracuje dohromady päť ľudí.

„Nie sme veľká dielňa a tomu, samozrejme, zodpovedá aj naša obmedzená výroba. Ročne dokážeme v salóne ušiť okolo 70-80 oblekov a okolo 100 košieľ. Samozrejme, sú v tom zahrnuté kabáty, smokingy alebo športové saká,“ prezradil Erik Mucska.

„Celkovo potrebujeme na ušitie saka okolo 55 hodín čistej práce a pri nohaviciach okolo 15 až 20 hodín, závisí to aj od zložitosti strihu a vypracovania detailov.

Počas rokov fungovania sa rodinnej dielni podarilo vytvoriť si klientsku základňu a zároveň neustále upútavať pozornosť aj klientov zo zahraničia.

Oceniť spôsob, akým Mucskovci vypracúvajú odevy, dokáže podľa neho naozaj každý. Stačí, že mu ukážu detaily a zasvätia ho do procesu výroby.

Ako roztiahnuť topánky, ktoré tlačia?

Možno ste sa však už stretli s tým, že ste neodhadli veľkosť, či strih a topánky vás tlačia. Obuvník poradil, ako ich môžete bezpečne roztiahnuť:

1. Utrite vnútro topánky alkoholom a obujte si ich na hodinu.
2. Navlečte si hrubé ponožky, obujte topánky a fénom fúkajte horúci vzduch na topánky po dobu 10 - 15 minút.
3. Kožené topánky natrite ricínovým olejom a nechajte niekoľko hodín stáť.
4. Vnútro topánky potrite sviečkou a nechajte pôsobiť cez noc.
5. Tenisky alebo topánky zo syntetických materiálov napchajte vlhkými novinami a nechajte vyschnúť.
6. Uzatvárateľné vrecúška naplňte vodou, vložte ich do topánok a odložte do mrazničky.

tags: #Torta