Príspevok od

Predmetom pedagogiky je výchova, teda pedagogika je veda o výchove človeka. Termín pedagogika je gréckeho pôvodu utvorený od slova paidagogos (pais - dieťa, agein - viesť). Pedagogika je úzko spätá s praktickou výchovou. Pojmy pedagogika a výchova nemožno zamieňať, pedagogika je teória, výchova je cieľavedomá ľudská činnosť zameraná na utváranie osobnosti a humanizáciu človeka.

Pedagogika ako každá veda vzniká z praktických potrieb, nastoľovaných spoločenským vývinom, spojeným s nutnosťou pripravovať človeka pre život a k účasti na tvorbe materiálnych a duchovných hodnôt. V každej dobe má pedagogická teória a myslenie svoj špecifický charakter, ktorý je spätý so stupňom spoločenského rozvoja, s rozvojom poznania, kultúry, duchovného a materiálneho života spoločnosti.

V minulosti bola pedagogika často považovaná za užitú alebo aplikovanú vedu rôznych vied, napr. za užitú etiku, užitú aplikovanú psychológiu, sociológiu a pod. Pedagogika popisuje a zovšeobecňuje pedagogickú skúsenosť, a to ako bezprostrednú, získanú v pedagogickej praxi, tak i vyjadrenú v rôznych materiáloch (prameňoch, dokumentoch), alebo odrážajúcu sa v literatúre. Jej úlohou je objasnenie vzájomných vzťahov medzi výchovnými procesmi, v spätosti s inými javmi napr. Pedagogika má teda aj kauzálny charakter. V súčasnosti sa pedagogika rozvíja predovšetkým skúmaním výchovných javov.

Skúma aj odhaľuje zákonitosti priebehu výchovných javov a usiluje sa o poznanie spoločenských procesov, čiže pedagogika má aj výskumný, zisťujúci charakter. Na základe týchto výskumov pedagogika formuluje normy, zásady a pravidlá praktického postupu v pedagogickej činnosti v oblasti výberu cieľov, obsahu, foriem, metód a prostriedkov výchovy. Takto má pedagogika aj normatívny charakter. Ani národný ráz pedagogiky nie je zanedbateľný.

Sústava pedagogických vied

O pedagogike sa hovorí od 19. storočia. Pedagogické vedy delíme na základné, aplikované a hraničné:

  1. Základné
    • Všeobecná pedagogika má 3 časti:
      • Základy pedagogiky - charakterizujú najzákladnejšie pedagogické pojmy
      • Didaktika - zaoberá sa najzákladnejšou podstatou vzdelávacieho procesu = teória vyučovania (metódy, formy, zásady, prostriedky výchovy)
      • Teória výchovy - metodika výchovnej činnosti.
    • Dejiny pedagogiky - zaoberajú sa historicko-spoločenským hľadiskom výchovy a vzdelávania, školstva od najstaršej doby. Dejiny delíme na národné a svetové.
    • Porovnávacia pedagogika - porovnáva základné školské systémy v rôznych krajinách. Výsledky možno využiť.
    • Metodológia pedagogiky - rieši otázky vedeckého výskumu vo výchovno-vzdelávacom procese, zaoberá sa metódami, prostriedkami, technikami vedecko-výskumnej praxe.
  2. Aplikované
    • Podľa spoločenského charakteru: podniková pedagogika, vojenská pedagogika, dramatická pedagogika, pedagogika športu, pedagogika voľného času.
    • Podľa inštitúcií, v ktorých sa uskutočňuje: pedagogika rodinného života, pedagogika detských a mládežníckych organizácií, školská pedagogika (1. stupeň, 2. stupeň, SŠ, VŠ).
    • Špeciálna pedagogika: zaoberá sa problémami vo výchovno-vzdelávacom procese postihnutých detí (polygofrenopedagogika, tyflopédia, surdopédia, somatopédia, logopédia).
  3. Hraničné
    • Filozofia výchovy - zaoberá sa skúmaním a rozvíjaním najvšeobecnejších metodologických otázok pedagogiky. Pomocou nej vymedzujeme určitý cieľ v určitej etape vývoja.
    • Pedagogická psychológia - poskytuje pre pedagogiku množstvo poznatkového materiálu.
    • Sociálna pedagogika - zaoberá sa podmienenosťou výchovy, vzdelávania a sebavýchovy spoločenským prostredím.
    • Ekonomická výchova a vzdelávanie - možno ju chápať ako špeciálnu ekonomickú disciplínu zaoberajúcu sa vzťahmi vzdelania a ekonomiky.

Vzťah pedagogiky k iným vedám

Pedagogika sa nemôže izolovať od ostatných vied. Plne využíva poznatky iných vied a tvorivo ich začleňuje do svojho systému. Pedagogika si k iným vedným odborom utvára spätnoväzbové vzťahy. Najužší vzťah má k tým vedám, ktoré sa zaoberajú človekom istého spoločenstva. Ide o filozofiu, sociológiu, biológiu a iné, označujeme ich ako pomocné vedy pedagogiky.

Pedagogika a vedy filozofické

Filozofia tvorí obsahový a metodologický základ, východisko každého vedeckého skúmania, lebo jej univerzálny charakter zodpovedá konkrétnym prejavom, ktoré skúmajú špeciálne vedy, teda i pedagogika. Každá koncepcia výchovy vždy spočíva na istej filozofickej koncepcii človeka. Pedagogika sa nemôže rozvíjať bez filozofickej antropológie, ktorá odpovedá na otázku, kto je človek, aké je jeho miesto v súčasnej dobe, aké sú perspektívy jeho ďalšieho rozvoja.

Filozofia pomáha pedagogickým pracovníkom orientovať sa vo všeobecných otázkach spoločenského života. Jej poznatky umožňujú vedecky rozpracovať výchovné ciele a obsah výchovy z hľadiska perspektívy rozvoja spoločnosti a samotného človeka.

  • Axiológia - je teória hodnôt. Pre pedagogiku predstavujú pozitívnu sústavu hodnôt len tie reálie, javy, fenomény, ktoré sú späté zo životom človeka, napomáhajú jeho zdokonaľovaniu, rozvoju a humanizácii so zameraním na prítomnosť i budúcnosť. Výchova je jedným z významných prostriedkov transformácie pozitívnych hodnôt do vedomia detí a mládeže.
  • Etika - je veda o mravnosti. Základom etiky sú buď systémy náboženské, alebo rôzne filozofické smery. Náboženstvo podáva svoje pravdy pevnejšie, než akékoľvek ľudské poznanie, etické normy podáva ako všeobecne platné bez ohľadu na čas a miesto.
  • Estetika - je veda o všeobecných otázkach umeleckej reprodukcie skutočnosti človekom, je to veda o umení, teória umenia. Jej význam pre pedagogiku spočíva hlavne v tom, že svojimi poznatkami umožňuje vedecké riešenie otázok estetického rozvoja osobnosti.
  • Logika - je veda o všeobecných formách a stavbe myslenia. Zaoberá sa správnym a presným vyjadrovaním myšlienok a vyvodzovaním záverov na základe logických analýz. Logika pomáha pedagogike pri riešení didaktických otázok.

Pedagogika a vedy sociálne a psychologické

Sociológia - predmetom jej štúdia je spoločnosť ako celok alebo jej časti, štruktúra, fungovanie a vývin z historického aspektu a v dynamike. Výchovno-vzdelávací proces je nielen procesom vonkajšieho pôsobenia učiteľa na žiaka, ale i súčasne vnútorným procesom utvárania osobnosti človeka. Bez poznania tohoto vnútorného procesu nemôže byť pedagogické pôsobenie účinné.

Všeobecná psychológia - skúma duševné javy človeka a zisťuje zákonitosti duševných procesov (pociťovanie, vnímanie, myslenia, atď.), psychických stavov a psychických vlastností osobnosti. Informácie o podstate poznávacích procesov sú veľmi cenné, pretože úzko súvisia s procesom osvojovania poznatkov, zručností, návykov na vyučovaní. Pre rozvoj PG teórie má veľký význam psychológia osobnosti, ktorá skúma záujmy, sklony, schopnosti, nadanie, temperament a charakter. Vývinová psychológia analyzuje duševný život človeka z hľadiska genézy od počiatku až po jeho ukončenie. Poznanie vývinovej psychológie vytvára predpoklady pre rešpektovanie zásad vekových osobitostí, vyjadrených v primeranosti obsahu učiva a výchovných požiadaviek. Pedagogická psychológia sa pokladá za hraničnú vedeckú disciplínu medzi psychológiou a pedagogikou.

Pedagogika a vedy prírodné

Biológia poskytuje pedagogike analýzu stavby a činnosti ľudského organizmu, zákonitosti jeho vývoja i zvláštnosti jednotlivých vývinových štádií. Lekárske vedy sú úzko späté s biológiou.

Pedagogika a matematika

V posledných desaťročiach preniká do pedagogiky aj matematika, čo sa prejavuje najmä vo využívaní matematicko-štatistických metód pri spracovaní a hodnotení výsledkov vedeckého výskumu. Kybernetika - je veda o riadení a regulovaní navzájom do seba zasahujúcich procesov, ktoré spolu pôsobia v systémoch, akými sú organizácie, kolektívy a technické zariadenia.

Výchova ako špecifický proces cieľavedomého, organizovaného pôsobenia zameraného na rozvoj osobnosti vytvára podmienky pre realizáciu jej dispozícií aj pre formovanie a rozvoj nových kvalít osobnosti. Človek ako individum aj ako osobnosť sa utvára a žije v mnohostranných väzbách k svetu, ktoré sú neustále v pohybe a vo vývine. Snaží sa porozumieť a chápať veci sveta, jeho zákonitosti. Je tiež dôležité, aby pochopil sám seba a svoje miesto vo svete.

Význam štúdia pedagogiky

Štúdium pedagogiky rozvíja pedagogické myslenie a vytvára správne predstavy o zložitej pedagogickej realite. Úlohou štúdia pedagogiky je vzbudiť u budúcich učiteľov záujem o pedagogickú prácu, vytvárať pedagogickú etiku, spočívajúcu v zodpovednosti za výchovu detí a mládeže.

Osvojenie základov pedagogiky ako vedeckej teórie výchovy a vyučovania je predpokladom pedagogického majstrovstva a schopnosti analyzovať, zovšeobecňovať pedagogické skúsenosti a ďalej ich rozvíjať. Poznatky a vedomosti o výchovno-vzdelávacom procese, jeho formách, metódach, o rôznych druhoch výchovných činností majú zmysel iba vtedy, ak učitelia a vychovávatelia pochopia ich plný význam a ak ich dokážu aktívne a tvorivo využiť vo vlastnej praxi. Pedagogika je spolutvorkyňa človeka. Z ľudských možností vytvára ľudské skutočnosti.

Humanizácia a demokratizácia vyučovacieho procesu

Systém vzdelávania mládeže v školách je výrazom autochtonnej kultúry národa. Vzdelávanie by malo robiť ľudí šťastnejšími, čomu napomáha aj humanizácia a demokratizácia školstva.

Humanizácia školstva sa musí začať od humanizácie celej spoločnosti a to tým, že sa bude pomáhať členom spoločnosti realizovať ich individuálny a jedinečný potenciál. Humanizáciou vzájomných vzťahmi v školstve a v triede (riaditeľ- učitelia, riaditeľ - žiaci, učitelia - žiaci) možno dosiahnuť školskú klímu, ktorá bude predmetnou pre prácu učiteľa i žiakov. Ak sa zmení školská klíma, možno očakávať zmenu postoja dieťaťa ku škole a tým aj ku vzdelaniu.

Na školskú klímu vplýva riaditeľ školy so svojou schopnosťou vytvárať optimálne podmienky pre prácu žiakov i učiteľov, učiteľ a jeho záujem o ľudské kontaky s deťmi, ale aj žiak a jeho záujem o vyučovanie. Učiteľ by mal byť na vyučovaní zainteresovaný aj citovo. Je dôležité, aby žiak mal možnosť uplatniť svoje skúsenosti, aby sa vytvoril priestor pre vlastnú iniciatívu a aby sa podporovala túžba žiaka po sebauplatnení.

Uplatňovaním humanistických myšlienok sa rešpektuje sloboda, samostatnosť a nezávislosť žiaka. Humanizácia sa môže prejaviť aj v používaní vyučovacích metód, v obsahu vzdelávania, v sústredení sa na celú osobnosť žiaka (na jeho rozumovú, citovú i motivačnú stránku), v odstránení napätia a stresu z vyučovacieho procesu a tiež v zaradení výučby ľudských práv a slobôd do učebných osnov školy.

Predpokladom humanizácie školy je zabezpečenie demokracie pre celú spoločnosť. K tejto problematike sa vyjadruje pápež Ján Pavol II. v sociálnej encyklike Centisimus annus, v ktorej tvrdí, že zásadám sociálneho učenia cirkvi najlepšie zodpovedá demokratický model štátu.

Demokratizácia spočíva v zmene chápania metód, prostriedkov vzdelávania a didaktických postupov, v zmene chápania cieľov školy, obsahu vzdelávania a v správnom postavení žiaka. Zmena cieľov spočíva v tom, aby žiak vo výchovnom procese nebol iba pasívnym objektom, ale aby sa tvorivo podieľal na zmene procesu vyučovania, aby bol aktívnym činiteľom výchovy.

Zmeny obsahu vzdelávania by mali vychádzať z analýz charakteru, výberu a usporiadania obsahu vzdelávania. Tieto zmeny sa vyžadujú, lebo obsah vzdelávania nerešpektuje profesionalizačnú funkciu. Zmeny metód a prostriedkov vzdelávania sú potrebné, pretože žiaci sú málo aktívni pri produkcii poznatkov, prijímajú ich hotové. Žiak musí mať dostatočný priestor, aby mohol o vedomostiach komunikovať a sám by mal vyhľadávať zdroje informácií, pričom je potrebné využívať deduktívne, heuristické a rozvíjajúce metódy vyučovania. Žiak by mal bez obáv vyjadriť akýkoľvek svoj názor, mal by mať možnosti, aby sa mohol rozvíjať v duševnej, intelektuálnej a telesnej oblasti.

Cieľom výchovného procesu je rozvoj žiaka, jeho adaptácia na súčasnú kultúru a utváranie jeho aktívneho a tvorivého vzťahu k realite. Rodičia, vychovávatelia a učitelia by mali formovať žiadúce motívy správania žiaka, ktoré sú kladné k spoločenským potrebám a nevedú k asociálnemu správaniu.

Je potrebné snažiť sa o humanizáciu školstva, pretože len tak možno vychovať zo žiakov humánnych ľudí s pozitívnym vzťahom k prírode i spoločnosti.

Kresťanská škola

Nadprirodzený princíp spočíva v dotváraní človeka ako živého obrazu Boha. Základ je v samotnom učení kresťanstva, v Svätom Písme a v katolíckej teológii. Prirodzený princíp plynie z nadprirodzeného princípu. Tkvie vo výchove k ľudskej slobode a výchove svedomia, spočíva vo výchove k dobru a pravde. Výchova na kresťanských školách sa realizuje na princípoch kresťanskej viery.

Obsahom výchovy je intelektuálna a mravná výchova, výchova zameraná k poznaniu seba samého a výchova v duchu kresťanského humanizmu. Úlohou je dosiahnuť rozumový, duchovný, mravný a fyzický rast žiakov a uplatňovať prirodzené a nadprirodzené poznanie.

Kresťanská výchova je zameraná na objavovanie sveta, poznávanie lásky a získavanie potrebných návykov.

Koncepcia tvorivo humanistického systému (THV systém)

  1. Je potrebné redikovať zbytočné, neefektívne-vzdelanie a posilniť metódy výchovy. Viac sledovať prežívanie, hodnotové systémy, motivácie a tvorivosť detí. K tomu, aby sa dosiahla zmena filozofie výchovy a školstva smerom od vzdelávania k výchove, je potrebné zmeniť filozofiu výchovy a školského systému v smere humanizácie, uskutočniť kurikulárnu transformáciu, zmeniť prípravu učiteľov, vychovávateľov a ich celoživotné zdokonaľovanie.
  2. Rozvíjanie najvyšších kognitívnych funkcií zabezpečuje spojenie a prepojenie výchovy a vzdelávania, lebo najvyššie kognitívne funkcie obsahujú v sebe silné podnety pre motiváciu, citový rozvoj, tvorivosť.
  3. Štrukturovanie nonkotgnitívnych fukcií ako východiska a predpokladu pre tvorivú výchovu. Možno použiť systém KEMSAK
  4. Výchova sa chápe ako stretnutie dvoch osobností.
  5. Chápanie vzťahu funkcie a činnosti. Tradičná pedagogika sa skôr sústredila na výchovnú alebo vzdelávaciu činnosť a málo sa zdôrazňovala skutočnosť, ktoré fukcie a procesy osobnosti sa týmito činnosťami rozvíjajú. V THV systéme je prvoradá funkcia, je potrebné rozvíjať funkcie pomocou činností.
  6. - nemá sa hodnotiť len výsledok, ale aj vstup do procesu- hodnotiť sa má: množstvo osvojenej látky , sociálnych spôsobov a zručností.- kvalita osvojenej látky, vzťah žiaka k tomu čo robí, čo sa učí- základom hodnotenia v THV systéme je sebahodnotenie žiaka- filozofia aditívneho hodnotenia, t.j. hodnotenia možných a reálnych prírastkov v osobnosti na základe poznania vstupu, procesu a podmienok- štandardy sú v tejto oblasti nevyhnutné, lenže nemajú sa...

tags: #Recept