Belgické Vafle: Tradičný Recept a História

Vafle sú jedným z najstarších dezertov na svete. Už v starovekom Grécku pripravovali vafle podobné našim oblátkam medzi dvoma nahriatymi platňami.

Ale svoj bombastický nástup získali oblátky až neskôr, kedy sa ako hostie začali používať pri svätom prijímaní. Vafle sa na svojom počiatku servírovali na slano - s bylinkami a syrom. Až neskôr sa do nich začali pridávať vajíčka, maslo a hlavne med, ktoré ich cez noc premenili na dezert.

V 14. storočí v Dánsku vznikol prvý štvorcový vafľovač a neskôr v koloniálnej Amerike pridali na vafle javorový sirup, ktorý bol v tej dobe lacnejší a dostupnejší ako cukor.

Belgické Vafle: Pôvod a Rozmanitosť

Domovom vaflí však naďalej ostáva západná Európa, špeciálne Francúzsko a Belgicko. Mnohí tvrdia, že jedine belgické vafle sú tie pravé.

Vafle majú pôvod v Belgicku, kde sú podávané ako tradičný dezert. Jedná sa o múčnik z kysnutého alebo nekysnutého cesta, ktorý sa môže pripravovať buď v sladkej alebo slanej variante. Poslúži teda skvele ako dezert alebo aj ako výdatná večera.

Na rozdiel od palaciniek sa do cesta na vafle pridáva cukor a maslo, vďaka ktorému majú po upečení výbornú karamelovú chuť. Vafle sa zvyčajne konzumujú ešte teplé.

Sladkú verziu tohto múčnika je možné konzumovať buď samotnú alebo možno vafle ľahko pocukrovať. Ďalšou možnosťou je vafle potrieť džemom alebo poliať čokoládovou polevou alebo javorovým sirupom.

Najznámejšie vafle však celkom jednoznačne pochádzajú práve z Belgicka. V tejto krajine existuje viac ako tucet druhov vaflí v závislosti od regiónu.

Liège Vafle: Autentická Belgická Pochúťka

Preto si dnes predstavíme vafle pomenované podľa belgického mesta Liège (po slovensky Lutych), ktoré dostanete kúpiť v pouličných stánkoch po celom Belgicku. Liège vafle sa pripravujú z redšieho kysnutého cesta, do ktorého sa pridáva pre Belgičanov typický perlový cukor.

Ide o maličké cukrové granule, ktoré zoženiete aj u nás - v cukrárskych potrebách alebo online. Belgické vafle z Lutychu (Liège) sú právom považované za autentické vafle. Ale iní kulinári zase tvrdia, že vafle sa majú pripravovať z liateho cesta a kypriacou zložkou má byť starý, dobrý prášok do pečiva.

Podľa legendy bol recept na vafle vytvorený na popud biskupa z Lutychu. Lutyšské vafle sú druhou najobľúbenejšou verziou vaflí tzv. „Liège“, ktoré sú hutnejšie, bohatšie a sladšie. Unikátne sú vďaka svojej karamelizovanej cukrovej kruste.

Isté však je, že dobre upečená vafľa nepotrebuje nič iné len posypať cukrom.

Bruselské Vafle: Kultúrne Dedičstvo

Bruselské vafle boli širokej verejnosti na medzinárodnej úrovni predstavené roku 1958 Belgičanom menom Walter Cleyman na Expo 58 v Bruseli a v roku 1962 na výstave Century 21 v Seattli. Pripravujú sa z kysnutého cesta a vaječných bielkov.

Poznáme však aj belgické vafle. Sú severoamerickou verziou práve bruselských vaflí. Súvisí to predovšetkým so zjednodušením prípravy cesta, kde sa miesto kvasníc ako kypridlo používa jedlá sóda alebo prášok do pečiva.

Belgické vafle si ale stále zachovávajú hranatý tvar a sú oveľa hrubšie ako americké vafle. No a i keď sa klasické belgické vafle občas zvyknú pripravovať aj z kysnutého cesta, my sme sa vybrali cestou jednoduchšou a rýchlejšou, aby ste si ich bez problémov mohli pripraviť aj na raňajky.

Správne bruselské vafle majú mať obdĺžnikový mriežkovaný tvar, po upečení by vafle mali byť veľké a vo vnútri krásne nadýchané. Fantastické a jemné vafle sú ako stvorené pre romantické raňajky pre vašu milovanú alebo milovaného, ale vychutnáte si ich aj ako skvelé rodinné raňajky s deťmi či rýchla desiata.

Najznámejšia je bruselská vafle, stala sa symbolom a kultúrnym dedičstvom, avšak... tvrdí sa, že recept na slávne vafle vznikol v 18. storočí v Gente a až potom doputoval do Bruselu.

História Vaflí: Od Grécka po Belgicko

Doložiteľné zmienky o vafliach nájdeme už v starovekom Grécku. Reč nie je o vafliach ako ich poznáme dnes, ale o ceste, ktoré sa nepieklo a nesmažilo, ale opekalo sa z oboch strán. Vlastne išlo o variant plochých koláčov.

Vylepšovania prípravy a chutí predchodcov vaflí z múky a vody, respektíve mlieka a potom aj z vajec sa ujali Belgičania a Holanďania. Holandskí výrobcovia však zvolili pravouhlé plátky na pečenie namiesto kruhových.

Prvé vafle sa dostali do Ameriky už v roku 1620, priviezli ich sem prisťahovalci. Vaflovú osvetu má na svedomí aj prezident Thomas Jefferson, ktorý vraj v roku 1789 priviezol do Ameriky prvý luxusný francúzsky vaflovač s dlhou rukoväťou.

Za 80 rokov nato si holandský Američan Cornelius Swarthout necháva vaflovač patentovať. Patent mu bol udelený 24.

Vafle sa rozšírili medzi chudobnými belgickými dedinčanmi, ktorí ich vraj pripravovali dvakrát ročne. Slávili s nimi fašiangový utorok a Nový rok. Veľkosť a typ vaflí vraj vypovedal o bohatosti danej dediny.

Samotné vafle sa medzi verejnosťou naprieč krajinami rozšírili vďaka výstave EXPO 1958 v Bruseli, kde sa Belgické vafle stali obrovským hitom a získali medzinárodnú slávu. Na výstave ich predstavoval Maurice Vermersch a jeho rodina.

Pôvodne nazývané "Bruselské vafle", boli premenované na "Belgické vafle", aby lepšie rezonovali pre Američanov. Podľa Belgičanov sú pravé vafle len posypané práškovým cukrom.

Recept na Tradičné Belgické Vafle

No a i keď sa klasické belgické vafle občas zvyknú pripravovať aj z kysnutého cesta, my sme sa vybrali cestou jednoduchšou a rýchlejšou, aby ste si ich bez problémov mohli pripraviť aj na raňajky.

1. V mise zmiešajte múku, soľ a kypriaci prášok.
2. Žĺtka oddeľte od bielok a vyšľahajte ich s cukrom.
3. Do misy s múkou prilejte žĺtkovú zmes, roztopené maslo a začnite šľahať ručným mixérom.
4. Postupne prilievajte mlieko a mixujte.
5. Na záver vyšľahajte sneh z bielkov a jemne ich stierkou vmiešajte do cesta.
6. Riadne rozohrejte vaflovač, olejom trochu potrite povrch a naberačkou nalejte cesto.
7. Špachtličkou cesto rovnomerne rozotrite a pečte 5 až 6 minút.

Toto cestíčko na vafle nepotrebuje kysnúť, i tak je krásne nadýchané vďaka kypriacemu prášku.

Ako si vychutnať Belgické Vafle

V Belgicku sú vafle stále dôležitou súčasťou kulinárskej kultúry, či už ide o rodinné recepty, miestne trhy alebo tradičné cukrárne. Niektorí dávajú prednosť klasickým, len s práškovým cukrom, iní chcú zhltnúť tie so všetkými prísadami.

Ešte teplé so šľahačkou alebo ovocím chutia najlepšie. Pre niekoho je to chuť z detstva, bezstarostná dovolenka pri mori, pre iného obľúbený dezert. Nadýchané a chrumkavé zároveň si získajú srdce nejedného gurmána.

tags: #Recept