Zistiť, kedy bolo vyrobené prvé mydlo je nemožné. Ale je úplne možné, že bolo objavené už v prehistorickom čase. Celkom dobre si mohli všimnúť penu, ktorá sa po daždi vytvárala okolo ohniska so zbytkami popola. Tiež mohli zistiť, že tá istá pena sa vytvárala v nádobe, v ktorej sa varilo mäso a do ktorej sa dostal popol (čo na vtedajšom primitívnom ohnisku nebola žiadna vzácnosť). Ženy, ktoré potom umývali riady zrejme vedeli, že v týchto prípadoch sa riad umýval ľahšie.
Prvé záznamy o výrobe mydla pochádzajú z Babylónie približne z roku 2800 pr. n. l. a vieme, že bolo známe Féničanom okolo roku 600 pr. n. l. V týchto prípadoch sa však mydlo používalo iba na čistenie surovín potrebných na výrobu látok (napr. vlny). Mydlo poznali aj Rimania: Plinius Starší popisuje výrobu mydla z kozieho loja a dreveného popola. Avšak pre osobnú hygienu Rimania mydlo nepoužívali, aj napriek tomu že kúpele navštevovali veľmi často (iba otroci chodili do kúpeľa raz týždenne). Nečistotu a pot odstraňovali tak, že sa nechali natierať olejom, ktorý vstrebával nečistoty. Olej potom zoškrabali a šli do kúpeľa. Až keď v 2. storočí n. l. slávny rímsky lekár Galenos upozornil sa očistné vlastnosti mydla, začalo sa mydlo používať k osobnej hygiene a mydlárstvo sa stalo remeslom.
Veľmi známi boli byzantskí mydlári, ktorí už v 7. storočí zásobovali celý svet. Drahocenný tovar nevyzeral veľmi vábne. Bolo vyrábané z olivového oleja, vápna (oxidu vápenatého) a lúhu (hydroxidu draselného), ktorý získavali z dreveného popola. Mydlo bolo mazľavé, nie práve príjemne voňajúce, čierne, hnedé alebo zelenkasté. Ale jeho dobré vlastnosti oceňovali králi aj veľmoži. V 14. storočí prenikli na trh výrobky mydlárov zo Španielska a Talianska, ktoré boli lepšej kvality. Z južných krajín sa postupne šírila výroba mydla na sever Európy, ale pretože tamojší výrobcovia (v Anglicku, severnom Francúzsku) používali miesto olivového oleja zvierací rybí tuk bola kvalita ich mydiel horšia.
Po celý tento čas bola výroba mydla otázkou skúšok a omylov, náhod a šťastia. Až v druhej polovici 18. storočia ľudia objavili podstatu procesu, ktorému hovoríme zmydlenie, a tak položili základný kameň vo výrobe dokonalého mydla. Najdôležitejšou surovinou pri výrobe mydla bol hovädzí loj, žieravé draslo (hydroxid draselný) a živica. Loj rozsekali na kúsky a nahádzali do kotla, pod ktorým sa kúrilo. Precedený loj i loj vylisovaný z vybraných oškvariek zlievali do škopkov. Večer pred varením dali do kotla s lojom žieravé draslo, ktoré loj zmydlovalo a o štvrtej ráno sa pod kotlom zapálil oheň. Varilo sa celý deň až do šiestej hodiny večer. Dve alebo tri hodiny po vyhasnutí sa mydlo zlievalo do foriem a tri dni v nich chladlo. Potom sa formy otvorili a mydlové kocky sa drôtom prerezávali na menšie kusy. Po tomto procese sa mydlo ešte sušilo. Zákazníkom sa predávalo na váhu.
Zložitejšie to mali s mydlom americkí osadníci, pretože tam žiadni mydlári neboli. A tak museli ženy celý rok skladovať zbytky tuku a loja pre domácu výrobu mydla. Tento "mydlový" deň bol celoročnou udalosťou a predchádzal jarnému upratovaniu. Podobne sa skladoval aj drevený popol na výrobu lúhu. Takto získaný lúh sa skúšal čerstvým vajíčkom. Až v polovici 18. storočia niekoho napadlo vyrábať mydlo na predaj. V roku 1806 William Colgate založil v New Yorku koncern vyrábajúci mydlo nazvané Colgate & Company, ktorý sa mal stať prvým veľkým "mydlovým" koncernom v krajine. V 30. rokoch 19. storočia uviedla spoločnosť na trh jednotlivé mydla rovnakej váhy a v roku 1872 Colgate predstavil Cashmere Bouquet, prvé parfumované mydlo.
V rovnakom čase začali v Cincinnati spoločne podnikať William Procter a Jamec Gamble. Počas niekoľkých rokov sa stali veľkými výrobcami a distributérmi mydla. Ďalšia spoločnosť vznikla na západe Spojených štátov B. J. Johnson Company. Táto vyrábala mydlo zo zmesi palmového a olivového oleja. Mydlo bolo také populárne, že po ňom bola pomenovaná aj firma: Palmolive (1916). V roku 1928 sa spoločnosti Colgate a Palmolive zlúčili a od roku 1953 existuje spoločná Colgate-Palmolive Company.
Aj napriek tomu, že dnes je výroba mydla dokonalejšia, podstata zmydlovanie tukov sa nezmenila. Upravený zvierací tuk sa dopravuje do valcovej nádoby z nehrdzavejúcej ocele. V nej sa tuk pod tlakom a za vysokej teploty rozdeľuje na dve časti mastné kyseliny a glyceridy. Mydláreň potrebuje iba mastné kyseliny, a tak ich v nádobe musia oddeliť. Tie potom tvoria základ tzv. násady. Okrem mastných kyselín sa do nej pridáva tuk, sadlo a kokosový tuk. Loj preto, aby bolo mydlo pevnejšie a husto penilo. Sadlo zvyšuje vláčnosť, mydlo je plastické, dobre sa tvaruje a ľahko pení. Kokosový tuk požičiava mydlu požadovanú tvrdosť.
Legislatíva výroby kozmetiky na Slovensku
Samotná výroba kozmetiky nie je podmienená žiadnou odbornou kvalifikáciou, pretože príslušná živnosť "Výroba chemických látok, vlákien a prípravkov a kozmetických prostriedkov" spadá do režimu živností voľných. Na tento účel je totiž potrebné vykonať zhodnotenie bezpečnosti daného kozmetického prípravku vo vzťahu k zdraviu fyzických osôb. Také zhodnotenie môže vykonávať iba fyzická osoba, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie v oblasti lekárstva, farmácie, chémie alebo v príbuzných odboroch so zameraním na toxikológiu, a to v rozsahu skúšok stanovených v § 29 ods. 2 zákona č. 258/2000 Zb., o ochrane verejného zdravia.
Pred prvým uvedením prípravku na trh potom bude potrebné vykonať registráciu údajov vzťahujúcich sa k novému kozmetickému prípravku v európskom notifikačnom portáli CPNP. Označovacia povinnosť sa na vás bude vzťahovať aj vtedy, ak budete už registrované kozmetické prípravky či suroviny na ich výrobu iba baliť do vlastných nádob.
Ak chcete, aby súčasťou vášho obchodu mohol byť napr. aj kozmetický salón či kútik určený na testovanie predávaných prípravkov, budete si musieť rozsah svojho živnostenského oprávnenia rozšíriť vedľa maloobchodu ešte o ďalší odbor. Poskytovanie kozmetických služieb a poradenstvo bude z vašej strany vyžadovať živnostenské oprávnenie v odbore kozmetickej služby (a to aj v prípade, že sa jedná iba o líčenie či testovanie kozmetiky v rámci predaja). Táto činnosť navyše už patrí do režimu viazaných živností, pre ktoré budete povinní vykázať príslušnú kvalifikáciu alebo prax, príp. Živnostenské oprávnenie môžete získať prostredníctvom portálu ZalozFirmu.cz on-line a zadarmo.
Domáca výroba mydla a inšpirácia
Začínala s mydlami a nedávno o ich domácej výrobe vydala aj knihu. Eva Budinská (36) sa označuje za vedkyňu prácou aj srdcom. V každodennom živote je odbornou asistentkou na Masarykovej Univerzite v Brne, kde sa venuje výskumu rakoviny a vplyvu prostredia na zdravie človeka. „Je pravda, že na strednej škole som mala rada chémiu aj biológiu, ale k výrobe vlastnej kozmetiky a mydiel ma skôr viedlo to, že som bola skautkou, teda v spojení s prírodou. A na vysokej škole som sa stala vegetariánkou,“ hovorí Eva Budinská. Jedným z prvých dôležitých impulzov však bolo, keď v kníhkupectve objavila knižku Přírodní mýdla a to ju doviedlo až k jej dlhoročnému hobby."Je to ako varenie a pečenie. Kto rád varí, tak si to vie predstaviť. Mydlo urobíte za hodinu a pol, krém urobíte za hodinku, aj menej. Možno premýšľanie nad tým, čo chcete robiť, trvá dlhšie ako samotný proces,“ hovorí Eva.
Výhody domácej kozmetiky
Ako skúsená odborníčka na domácu kozmetiku hovorí, že ak ju človek urobí dobre, je určite vhodnejšia ako tá z obchodu.„Po prvé viete, čo do nej dávate, takže si to kontrolujete. Keď si kupujete niečo, čo vyrobil niekto iný, tak to nikdy neurobí tak, aby vám to sadlo. Vy sa poznáte najlepšie, viete, čo vám robí dobre a čo nie,“ konštatuje a dodáva, že vyrobiť si krém či balzam doma je aj finančne výhodnejšie.„Kúpený výrobok, ktorý máte doma vyrobený z kvalitných surovín, je neuveriteľne drahý. Sú to tisícky percent navyše, nedá sa to porovnávať. Drahý bio krém, ktorý by som kúpila za 30 eur, si doma vyrobím za dve eurá. Je to obrovský rozdiel a hlavne kontrolujem, čo v ňom mám a dá sa to urobiť aj bez znalosti veľkej chémie,“ hovorí Eva.
To, ako dlho človeku trvá, než sa dostane do praxe, je podľa nej individuálne. „Niekto veľmi dlho študuje, napríklad aj rok, kým sa do toho pustí a niekto sa do toho pustí hneď, má desať vecí urobených zle a nevie prečo sa to pokazilo. Niektorí viac experimentujú, niektorí viac študujú.“
Sama odporúča začať jednoduchšími vecami ako napríklad balzamom na pery, pri ktorom by človeka nič prekvapiť nemalo. Je však dôležité, aby sa vyznal v jednotlivých zložkách a nekupoval ich príliš draho.
Ona sama najradšej vyrába mydlá s bambuckým maslom, olivovým a kokosovým olejom, balzamy na pery, telové krémy, zubnú pastu či vlastnú maskaru. "Nerada robím stále to isté, takže si do produktov pridávam rôzne iné oleje a dívam sa, ako menia konzistenciu," vysvetľuje Eva. Najnáročnejší na výrobu sa jej zdal make-up, lebo ako emulzia si musí udržať správny tvar a konzistenciu. Okrem parfumov a šampónov je to jediné, čo kupuje v obchode.
Komerčná kozmetika zavádza
Eva hovorí, že jedným z ďalších dôvodov, pre ktorý sa oplatí vyrobiť si vlastnú kozmetiku, je fenomén takzvaného greenwashingu."Nazvala by som to zelené vymývanie mozgov. Ide o to, že sa do úplne obyčajného produktu, ktorý je syntetický, pridá trošičku arganového oleja. Je úplne na konci zoznamu a je ho tam možno stotina percenta, no keď sa tomu dá správny obal a obrázok, ľudia si myslia, že kupujú zázrak. No toho arganového oleja tam nie je skoro nič a zvyšok sú minerálne oleje alebo ropné produkty, pretože sú lacnejšie. Teda veci, ktoré by si človek na seba nikdy nedal," upozorňuje.
Keď si doma človek vyrobí krém s arganovým olejom sám, nielenže ho bude mať väčšie množstvo, ale v porovnaní s komerčným produktom za zlomok predajnej ceny. Platí podľa Evy pravidlo, že čím menej zložiek má produkt, tým lepšie?"Istým spôsobom by sa to dalo povedať, pretože väčšina komerčných produktov má veľa zložiek len kvôli tomu, aby vydržala konzistencia a nepokazili sa. Taký krém je emulzia, ktorá sa musí udržať pokope a keď ho niekto predáva do zámoria, musí vydržať cestu lietadlom, mínusové aj plusové teploty, takže sa doň dáva veľa zložiek. Pričom keď si krém robíte doma, všetky tieto zložky, ktoré sú obvykle tie potenciálne najškodlivejšie, môžete vynechať," radí alchymistka Eva.
Evino experimentovanie doma v kuchyni s varením mydla a prípravou krémov či vlastných dezodorantov jej zaberá veľkú časť voľného času. Hoci sa stále vzdeláva, študuje odbornú literatúru a učí sa na vlastných pokusoch, zostáva stále iba pri hobby."Veľmi som nad biznisom rozmýšľala a láka ma to, ale je tam problém, že len čo to začnete robiť, musíte tomu venovať 100% času. Ja som fakt radšej vedkyňa, nemala by som na to čas. A keď začnete vyrábať vo veľkom, musíte do toho investovať veľké peniaze a otáčať päť výrobkov, aby sa vám peniaze vrátili. To už by bola rutina a zobralo by mi to radosť," priznáva.
Hoci výrobky nepredáva, ale skôr rozdáva či vymieňa, posúva ďalej aspoň svoje vlastné poznatky. Robí tak prostredníctvom blogu alebo kurzov výroby mydla, väčšinou v Brne, kde žije (na Slovensku bude jej Mydlárske sústredenie tento rok v auguste v Liptovskej Osade).
Najnovším počinom je však vydanie knihy Domáca výroba prírodných mydiel metódou za studena, kde veľmi komplexne opisuje proces výroby pre začiatočníkov, ale aj ľudí, ktorí už majú s výrobou isté skúsenosti. Čím je podľa Evy Budinskej najlepšie začať, keď chce človek skúsiť vyrábať sám doma?"Jedni ľudia hovoria, že najlepšie bolo pre nich začať mydlom, lebo to má príjemný efekt, že keď vyrábate, tak je toho veľa. Iní zasa povedia, že keď je tam hydroxid, boja sa a ľahšia je kozmetika. Keď teda začnete mydlom, dobré sú z olivového či kokosového oleja.A keď začnete kozmetikou, tak rozhodne produktmi, ktoré neobsahujú vodu - konkrétne balzamami na pery alebo masťami bez vody. Krém je totiž väčšinou emulzia, kde musíte spojiť vodu s olejom a použiť aj nejaký emulgátor, čo býva problematický proces, ktorý mnohých ľudí odradí," vysvetľuje.
Recept na domáci balzam na pery
Vyrobte si vlastný balzam na pery podľa Modernej alchymistky:
- Recept na cca 3 balzamy (5 g tubičky)
- 4 g bambuckého masla
- 3 g včelieho vosku
- 6 g jojobového oleja (alebo iného tekutého oleja)
Postup: Všetky zložky zmiešame v nerezovej nádobe a rozpustíme vo vodnom kúpeli (pozor, neprehrievame na viac ako 70 °C). Teplotu sledujeme priebežne, rozpúšťaniu pomáhame miešaním. Po rozpustení zmes dobre premiešame a nalejeme do pripravených tubičiek na balzamy (možno zrecyklovať tubičky zo starých balzamov). Zmes obvykle rýchlo vychladne.
Zmenou jojobového oleja za iný môžeme recept prispôsobiť svojim preferenciám a balzamu pridať ďalšie liečivé účinky (konopný olej, olivový olej, ...). Samozrejme, je možné zameniť aj bambucké maslo za iné maslo (okrem kokosového oleja, ktorý je príliš mäkký), napríklad maslo illipe, kokum, murumuru, alebo mangové maslo.
Vždy sa dívajte na konzistenciu zložiek - ak v tomto recepte zameníte maslá za oleje, budete mať príliš mäkký balzam, nevhodný do tubičky, ak namiesto olejov dáte len maslá, budete mať zas balzam príliš tvrdý, ktorý sa ťažko nanáša.
Recept na detský balzam proti zapareninám, účinný deodorant a ochranný krém proti slnku
Možno sa to zdá neuveriteľné, ale jeden recept poslúži ako tri rôzne funkčné kozmetické produkty a to vďaka oxidu zinočnatému, ktorý pôsobí ako ochrana proti UV žiareniu, dezodorant a zároveň chráni pokožku proti zapareninám. Recept bez konzervantov a emulgátorov je presne určený na jemnú detskú pokožku.
- 20 g kokosového oleja
- 20 g bambuckého masla
- 40 g mandľového oleja (alebo oleja z hroznových jadierok)
- 50 g oxidu zinočnatého (nie nanočastice)
Postup: Vo vodnom kúpeli v nerezovej nádobe zahrievame bambucké maslo a kokosový olej (pozor, neprehrievame, max. na 60°C) do polomäkka. Potom pridáme mandľový olej, všetko dobre premiešame a nakoniec vmiešame oxid zinočnatý. Hmota zhustne, nadávkujeme ju do nádob, uzatvoríme a necháme vychladnúť v chladničke (prípadne v mrazničke). Ak necháme vychladnúť pri izbovej teplote, vytvoria sa v balzame časom hrudky.
Balzam natrieme všade tam kde je potreba.
Podnikanie a legislatíva
Na svete existuje množstvo šikovných žien, ktoré dokážu vyrobiť všetko od kozmetiky cez bižutériu až po oblečenie. Často však dostávame otázku, ako túto svoju šikovnosť pretaviť do úspešného podnikania. Alebo ako svoju tvorbu zlegalizovať. Medzi tým, čo je živnosť a čo už slobodné povolanie, je často len tenká hranica. Pod názvom slobodné povolanie sa ukrýva veľké množstvo činností. Najčastejšie si ľudia predstavia len nejakú umeleckú činnosť, ale v skutočnosti je to oveľa širší záber činností. Spadajú sem napríklad lekári, notári či audítori. To, čo nás v tomto prípade zaujíma, je § 3, ods. 1, časť b. To znamená, že predávate výrobok či službu, ktorá je výsledkom vašej činnosti. Tento výrobok je niečo, čo sa dá chytiť, vidieť či počuť, prípadne nejakým spôsobom zachytiť zmyslami. Teda ako slobodné povolanie môžete predávať iba svoje výrobky alebo služby. Nemôžete predávať niečo, čo ste nevyrobili.
Výroba handmade výrobkov spadá pod podnikanie podľa Autorského zákona (zákon č. Tento zákon rozlišuje dva druhy príjmov - aktívne príjmy a pasívne príjmy. Aktívne príjmy sú príjmy, ktoré aktívne dosahujete. Znamená to, že niečo vyrobíte a predáte. Pasívne príjmy, teda príjmy z použitia diela, sa zdaňujú priamo zrážkovou daňou. V prípade handmade výrobkov si neviem predstaviť, čo by tam mohlo spadať, ale ak máte tip, napíšte nám :) Nie je potrebné ich zahŕňať do daňového priznania.
Neexistuje žiadna špeciálna inštitúcia, kde sa treba registrovať (ako je v prípade živnostníkov Živnostenský úrad). Asi najčastejšia mylná informácia, ktorú sa dočítate na internete, je, že sa musíte registrovať na Štatistickom úrad. Na daňovom úrade sa treba registrovať za platiteľa dane z príjmov. Registrácia sa vykonáva na tomto tlačive. Môžete si ho vyplniť a vytlačiť, prázdne tlačivo dostanete aj na daňovom úrade. Po registrácii vám daňový úrad pridelí daňové identifikačné číslo (DIČ), ktoré budete uvádzať na všetkých svojich dokumentoch.
Ďalej je potrebné navštíviť zdravotnú poisťovňu, ktorú informujete o tom, že vykonávate činnosť slobodného povolania. A do tretice navštívite sociálnu poisťovňu, ktorú treba informovať o začatí výkonu slobodného povolania. Toto urobíte veľmi jednoducho, stačí predložiť čestné prehlásenie o výkone činnosti slobodného povolania. Odvody do sociálnej poisťovne nie je potrebné platiť od začiatku. Povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie môžu vzniknúť až v nasledujúcom roku.
V zákone je spomenuté "neuviesť zákazníka do omylu". Po návšteve úradov som sa pred pár rokmi dozvedela, že sa to vzťahuje aj na produkty v tvare jedla.
Skúsenosti výrobcov a predajcov
Mária Liptáková na jarmokoch vždy priťahovala atmosféra stánkov s ručne vyrábanými mydlami, z ktorých sa šírila krásna vôňa. Keďže jej nebolo ľahostajné, čo natiera na svoju kožu, mladej Bratislavčanke začalo vŕtať v hlave, ako by si mohla sama vyrobiť mydlo úplne od základov rovnako, ako naši predkovia. „Koža je najväčší orgán a nie je to len nejaká nepremokavá pokrývka. Absorbuje všetko, čo na ňu natrieme, či to je hodnotné alebo úplne bezcenné. Začala som skúmať zloženie kozmetických výrobkov a látky, ktoré obsahujú, si odmietam dávať na pokožku. A tak som postupne začala prechádzať na prírodnú kozmetiku. Takto si vyberiem, čo použijem, aký to má mať účinok na pleť a podľa toho postupujem. Viem, že sa klasickej kozmetike nemôžem vyhnúť úplne, ale aspoň jej používanie obmedzím,“ hovorí Mária, ktorá si prvé domáce výrobky so sušenou levanduľou „namiešala“ minulé leto.
„S výrobou mydla je to ako s pečením. Máte recept, ale po viacerých opakovaniach začnete rozmýšľať, ako by sa dal recept zmeniť, zjednodušiť, vylepšiť, pridať nové ingrediencie a podobne. Máte isté očakávanie, ale výsledok očakávate s napätím.“
V jej portfóliu dnes nechýbajú prírodné mydlá a balzamy na pery s lákavými arómami. „Balzamy na pery sú zložené len z rastlinných tukov ako kakové maslo, mandľový olej, včelí vosk. Pery oveľa lepšie premastia a ostanú hydratované dlhšie, ako po použití balzamu s ropným základom - vazelínou. Mydlá sú tiež zložené len z rastlinných tukov, najčastejšie ide o olivovový, kokosový a palmový olej. Ďalej do nich pridávam éterické oleje, sušené bylinky a rôzne íly podľa toho, aký účinok majú mať. Pri výrobe mydla prirodzene vzniká glycerín, ktorý je z komerčne vyrábaných mydiel odstraňovaný a ďalej používaný v iných produktoch. Preto komerčné mydlá pokožku vysúšajú. Odkedy používam mydlá vlastnej výroby, nepotrebujem po sprche telové mlieko a ani ruky nemám vysušené,“ pochvaľuje si Mária. Prírodné balzamy pery oveľa lepšie premastia a ostanú tak hydratované dlhšie ako po použití balzamu, ktorý má ropný základ (vazelína).
Máriina rada na leto: Cukrová depilačná pasta
- Potrebujeme: 500 g kryštálového cukru, 50 ml vody, 50 ml čerstvo vytlačenej citrónovej šťavy
- Postup: Všetko dajte do hlbšieho hrnca a za stáleho miešania nechajte zovrieť (ideálne až na 120 °C.) Dávajte pozor, aby zmes nevykypela. Horúcu hmotu vylejte do skleného pohára či keramického hrnčeka a po vychladnutí ju môžete začať používať.
„Pasta sa dá používať s depilačnými papierikmi, bavlnenou handričkou alebo aj samotná. Výhodou cukrovej pasty je nízka cena. Neobsahuje žiadne chemikálie, je ľahko odbúrateľná, z pokožky sa ľahko zmyje mydlom a podľa mňa funguje lepšie ako depilačné vosky z drogérie.“
Pre absolventku obchodnej akadémie je výroba vlastnej kozmetiky zatiaľ len koníčkom, no jej prianím je, aby sa zmenila na živobytie. Mária momentálne experimentuje s výrobou prírodných dezodorantov na čisto prírodnej báze. „Mám odskúšané, že to funguje aj bez zbytočných chemikálii, ktoré zaťažujú organizmus,“ dodala rodáčka z Bratislavy.
Alena Kovaříková si k výrobe kozmetiky „privoňala“ už ako dieťa, keď svoju mamu pozorovala pri výrobe domácich mastičiek s bylinkami. Keďže jej neskôr popri trvalom zamestnaní chýbala tvorivá činnosť, v roku 2009 začala viesť kreatívne kurzy. „Najväčší záujem bol práve o výrobu mydla a kozmetiky,“ hovorí 37-ročná Bratislavčanka, ktorá postupne do ponuky zaradila aj ingrediencie potrebné na ich výrobu.
Záujem bol natoľko veľký, že netrvalo dlho a Alena sa spolu s manželom rozhodla pustiť do budovania vlastnej mydlárne a výrobne kozmetiky v Hlbokom. „Začiatky podnikania neboli ľahké. Vrásky nám spôsoboval hlavne zdĺhavý proces schvaľovania výrobnej prevádzky, keďže je potrebných množstvo posudkov a potvrdení z rôznych inštitúcií. Ak chcete poctivo podnikať v tejto oblasti a dodržiavať všetky zákony, je zriadenie výrobne skúsenosť, ktorá preverí vašu výdrž a odhodlanie,“ hovorí podnikateľka, ktorá pred i popri behaní po úradoch skúšala rôzne kombinácie zložiek, vôní a farieb, až kým nenašla vhodné receptúry, ktorých sa drží dodnes.
Alena radí: „Pred použitím akejkoľvek kozmetiky je dobré poznať svoj typ pleti aby ste si vybrali správne produkty. Kupujte len takú kozmetiku, ktorá má na obale uvedeného výrobcu, šaržu, dátum spotreby a zloženie. Niekedy sa na zlepšenie stavu pokožky stačí denne umyť kvalitným mydlom.“
Alena nedá dopustiť najmä na bambucké maslo a kvetové vody, ktoré sú podľa nej nielen vhodným ekvivalentom k pleťovým vodám, ale poslúžia aj pri výrobe krémov či pleťových masiek. Okrem ručne vyrábaných mydiel v jej ponuke nechýbajú balzamy na pery, voňavé telové oleje a maslá, či spomínané kvetové toniká: „Každá kozmetika, ktorá obsahuje vodu a nespotrebuje sa do 3-4 dní, musí mať v sebe aj konzervant. Bez konzervantov sa začnú množiť batérie a výrobok sa stáva nebezpečný pre zdravie. Pre prírodné produkty ako sú telové masla či balzamy na pery sme sa rozhodli hlavne preto, že neobsahujú vodu, čiže nemusíme používať konzervanty a ich životnosť je aj bez nich jeden až dva roky. Naše výrobky sú vyrábané v malých sériách a výhradne ručne.“
„Všetko, čo robím, robím poctivo a s láskou, prekážky sa snažím pretaviť do výziev, nemám strach z neúspechu, nenechám sa odradiť, neustále sa vzdelávam a som otvorená novým nápadom a možnostiam.“
Absolventka Prírodovedeckej fakulty UMB v Banskej Bystrici, ktorá posledných deväť rokov pracovala ako trénerka a metodička vzdelávania pre nadnárodnú spoločnosť, presedlala na úplne inú oblasť, ktorej sa od apríla tohto roka venuje už naplno. Na vavrínoch nezaspala - nedávno dokončila prácu na novom type ručne vyrábaných mydiel, ktorých obaly budú zdobiť motívy slovenských ilustrátoriek Jany Staškovej a Márie Nerádovej. Okrem toho ju poháňajú ďalšie túžby. „Snívam o stavbe novej budovy mydlárne, ktorá by bola uprostred prírody a mala by miestnosť na usporiadanie kurzov a workshopov. Jej súčasťou by bola aj bylinková záhrada, ovocný sad a malý obchod s čajovňou. Môj sen sa začína pomaly zhmotňovať. Pár týždňov dozadu sme kúpili vhodný pozemok,“ teší sa podnikateľka.
