Je len málo takých ovocných stromov, ktoré v horúci letný deň osviežia tak dobre ako plody morúš. Vedel to už aj rímsky básnik Quintus Horatius Flaccus, ktorý už v 1. storočí n. l. vedel, že: „Ten prežije v zdraví leto, kto bude jesť po raňajkách čierne moruše trhané zo stromu, kým nepáli slnko.“
Vedela o tom aj Mária Terézia. Počas jej vládnutia sadili moruše biele popri cestách, aby pocestní mali po ruke mimoriadne svieže ovocie, ktoré si môžu vychutnať v tieni košatých stromov. Moruše čierne sa, pre zmenu, udomácnili vo viniciach, kde poskytovali sladkokyslé plody vinohradníkom ako občerstvenie.
Čo by sme mali o morušiach vedieť?
Naši starí rodičia sadili dva druhy morúš: morušu bielu a morušu čiernu. Obe moruše pochádzajú z východu. Moruša čierna pochádza z oblasti od Sýrie až po Irán a Afganistan, kým moruša biela až z ďalekej Číny. Oba stromy boli privezené spolu s priadkou morušovou za účelom produkcie hodvábu.
Najprv doviezli morušu čiernu a až neskôr morušu bielu. Priadka morušová samozrejme uprednostnila mäkšie listy moruše bielej, ktoré jej chutili viac, čo ovplyvnilo pomer pestovania morúš v prospech práve moruše bielej. Ľudia si postupne uvedomili, že tento strom ponúka oveľa viac, ako len potravu pre húsenice priadky morušovej. Presvedčili ich vynikajúce plody a morušové drevo, ktoré sa vyznačuje vysokou výhrevnosťou. Z plodov sa dajú vyrábať vynikajúce marmelády, džemy, víno či destiláty.
S veľmi zaujímavým spôsobom spracovania plodov morúš sa môžeme stretnúť v kaukazskom regióne. Zahustenú šťavu z plodov tam nalievajú na plátno. Toto plátno sa prikryje druhým plátnom a zavesí sa na sušenie, podobne ako my sušíme posteľnú bielizeň.
Vysušená „lekvárová“ placka sa stáča a z tej sa narezávajú hotové „morušové koláčiky“ bez akýchkoľvek prísad. Za zmienku pri morušiach stojí zaujímavý spôsob jej šírenia. Staré stromy s dutinami sa okrem rozmnožovania semenami rozširujú aj netradičnou cestou, podobne ako vŕby, tak, že sa jednoducho rozčesnú a konáre v mieste kontaktu so zemou zakorenia a vytvoria „nové stromy“.
Moruša čierna
K moruši čiernej sa viaže jedna zaujímavá príhoda, ktorá hovorí o tom, ako sa zrodila moruša trnavská. Botanická zápletka s morušou trnavskou sa začala v polovici júna 1947, keď František Strelka, riaditeľ ovocinárskej školy v Šali, poslal konárik tejto dreviny z katastra obce Častá českému botanikovi Karlovi Dominovi.
Profesor Domin prišiel k záveru, že konáriky z Častej sú nový, zatiaľ nepopísaný druh moruše, ktorú nazval morušou trnavskou. Podľa znakov usúdil, že ide o kríženca moruše čiernej a moruše červenej pôvodom zo Severnej Ameriky. Jeho tvrdenie moderné vedecké metódy vyvrátili a tak je moruša trnavská len odrodou moruše čiernej, ktorá má väčšie plody. Moruša čierna má tuhé, kožovité, ba až drsné listy, ktoré sú zospodu chlpaté.
Strom nedorastá do takých rozmerov ako moruša biela a rastie aj výrazne pomalšie. Plody dozrievajú od júla do septembra a ich dĺžka je 1 až 3 cm. Hmotnosť jednotlivých plodov býva až 16 gramov.
U moruše čiernej sa na jednom konári nachádzajú kvety len jedného pohlavia. Je to bežný jav v čeľadi morušovitých, u ktorých sa môžu vyskytnúť aj „dočasné“ dvojdomé jedince. Je samoopelivá. Vrúbľuje sa často na semenáče moruše bielej, aj keď tieto dva druhy nespolupracujú veľmi dobre a v mieste štepenia vznikajú nádorovité útvary, ktoré v neskoršom veku vedú k odumretiu stromu.
Oveľa lepšie výsledky sú pri vrúbľovaní na vlastný semenáč. Treba však rátať s pomalším rastom a neskorším nástupom plodenia takýchto stromov. “Hlavným mestom“ moruše čiernej je Pukanec a prírodný výtvor Pukanské moruše čierne rozhodne stoja za návštevu.
Moruša biela
Moruša biela je menej náročný druh, ktorý sa vyskytuje v teplejších oblastiach Slovenska. Často bola sadená ako stromoradie popri cestách. Tieto aleje však pomaly dožívajú a nenahrádzajú sa. V tradičných dvoroch južanských gazdov bola moruša biela sadená ako zdroj obživy pre hydinu, ktorá s obľubou konzumovala popadané plody. Listy moruše bielej sú lesklé a často členité, najmä na mladších stromoch.
Farba plodov je rôzna. Môžeme nájsť biele, šedé, ružové, červené až čierne. To isté môžeme povedať aj o veľkosti plodov. Napríklad odroda “Pakistan” má až 8 centimetrov dlhé plody. Stromy dorastajú do väčších rozmerov a vyznačujú sa silnou energiou rastu. Kvôli tejto vlastnosti a spomínanej vysokej výhrevnosti dreva sa s ňou experimentuje ako s drevinou na energetické účely.
Vrúbľuje sa do vlastného semenáča s dobrými výsledkami a takto sa dá urýchliť aj rodivosť stromu. Semenáče majú tendenciu rodiť až okolo 15 roku života, i keď strom je od 5 až 6 roku obsypaný samčími kvetmi.
Moruše si zaslúžia našu pozornosť kvôli ich kráse a nenáročnosti. Je to strom, ktorý sa vám odvďačí vynikajúcimi plodmi bez väčšej starostlivosti. Záhrada nám poskytuje relax aj úžitok. Určite ste si práve v nej všimli, že počas celého roka sa mení a taktiež sú viditeľné aj zmeny počas samotného dňa a to vďaka množstvu svetla alebo tieňa. Je nutné vedieť ho rozlišovať. Len vtedy sa bude Vašim rastlinám dariť. Pokiaľ si myslíte, že sa v tieni nedá nič pestovať, mýlite sa. V prvom rade sa musíte naučiť rozlišovať tiene.
Pokiaľ si nie ste istý, vyskúšajte pestovať zeleninu v nádobách a podľa toho, ako sa jej bude dariť, ju premiestňujte z tieňa na slnko a naopak. Pokiaľ zistíte, že zelenina neprosperuje alebo chradne, premiestnite ju. Ale sú také druhy, ktoré dokážu rásť tak na slnku, ako aj v tieni. Skúste uhádnuť, ktorá z nich Vám bude chutiť viac. Určite nemôžeme vymenovať všetky druhy zeleniny.
Druhy tieňov
- Polotieň - 5 - 6 hodín denne poludňového slnka, kedy býva najsilnejšie. Rastliny nebudú celodenne vystavené slnku, budú aj v polotieni - a to ráno, zvyšok dňa budú na slnku. Nebudú rásť rýchlo, ale stále budú rásť normálne. Výhodnejšie je zalievať skoro ráno.
- Mozaikový tieň - spôsobený korunami stromov, keď už majú listy. Je to ľahký, prirodzený tieň, ktorý rastliny akceptujú. Svetlo prejde cez listy a koruny stromov, nie je také prudké.
- Plný tieň, tieň, hlboký tieň - spôsobený budovami a pevnými bodmi v záhrade, prípadne hustou kulisou stromov. Nie je vhodný na pestovanie zeleniny. Pokiaľ sa tam slnko nedostane vôbec, nie je možné vypestovať zdravé priesady ani zeleninu.
Pokiaľ už viete, aký tieň v záhrade máte, môžete sa pustiť do výsadby zeleninových priesad alebo aj do výsevov. 2 hodiny: ázijské druhy listovej zeleniny a šalátov.
Pestovanie cibule
Hoci sa sadenie cibule môže zdať ako hotová veda, s dobrými radami tomu tak nemusí byť. Cibuľa je všestranná plodina, ktorá sa pestuje v rôznych farbách, a tiež na rôzne použitie v kuchyni. Je základom širokej škály jedál, cez hlavné chody až po polievky, šaláty a koláče. Niet nad pocit, kedy si môžete vami dopestovanú cibuľu vytiahnuť zo zeme a pripraviť z nej rodinný obed či večeru. Tomu však predchádza sadenie cibule, s ktorým vám s tomto špeciálnom článku pomôžeme.
Sadenie cibule zo semena je pre začiatočníkov náročnejšie. Oveľa jednoduchšie a rýchlejšie je vypestovať ju zo sadzačiek - malých cibuliek. Vysaďte ich na jeseň alebo na jar vo vzdialenosti 10 - 15 centimetrov od seba na dobre pripravenú a vlhkú úrodnú pôdu na priamom slnku. Je dôležité, aby ste udržovali dané miesto bez buriny a zavlažovali v suchých obdobiach. Na sadenie cibule sa vám určite zídu vhodné pomôcky a predmety do záhrady.
Cibuľa patrí do rodu cibuľovitých. Existuje viac ako 300 druhov cibúľ, rôznych tvarov a farieb. U nás je najmä na jar mimoriadne obľúbená mladá nedozretá cibuľka aj s jej zelenými cíbikmi. Všetky odrody cibule sa ľahko pestujú, a tiež sa dobre skladujú, takže si môžete domácu cibuľu vychutnať po celý rok.
Cibuľa žltá je asi najviac používaným druhom cibule. Má výraznú chuť, žltú farbu a ostré biele vnútro. Červená cibuľa je sladšia ako žltá alebo biela, a je vynikajúcou voľbou do šalátov. Biela cibuľa má oveľa jemnejšiu chuť ako tá žltá, a bežne sa používa na zahustenie omáčok a do šalátov, kde sa vyžaduje menej intenzívna cibuľová chuť.
Kedy zasadiť cibuľu záleží kedy ju budeme chcieť zbierať. Sadiť sa môže už aj na začiatku marca, keďže semienkam nevadí chladnejšia pôda. No niekedy sa cibuľa sadí aj na jeseň kedy sa úroda zbiera až na jar nasledujúceho roka. Bližšie ku sezónnej výsadzbe si povieme nižšie. Cibuľa sa najčastejšie sadí v jarných mesiacoch, najlepšie v prvej polovici apríla.
Aby bolo sadenie cibule na jar úspešné, stačí si tento proces naplánovať a držať sa jednotlivých krokov. Osivo cibule odporúčame vysievať v interiéri už v januári. Jednoduchšie bude, a to najmä pre začiatočníkov, ak si kúpite už hotové sadzačky, ktoré v skorej jari zasadíte do zeme. Ak ste cibuľu nestihli zasadiť na jar, alebo si chcete budúcoročnú úrodu cibuľe vychutnať už na začiatku leta, tak potom ju kľudne zasaďťe na jeseň.
Počas tohto obdobia je dôležité si vybrať vhodné odrody, napríklad krátkodenné cibule, ktoré rastú na jar veľmi rýchlo a dozrievajú už v júni. Pri sadení cibule sadzačky je vhodné ju predtým, ako ju dáte do voľnej pôdy, trochu otužiť. V praxi to znamená, že ju môžete umiestniť napríklad na terasu alebo na balkón a prikryť ju vrecovinou. Sadzačky budú mať dostatok času na aklimatizáciu a zasadenie do chladnejšej jarnej pôdy pre ne potom nebude takým šokom.
Ako zasadiť cibuľu?
Cibuľové sadzačky vkladajte do prekyprenej pôdy, korienkami smerom dole. Nesaďte ich veľmi hlboko, vhodné je zvoliť takú hĺbku, aby vrchy po zahrabaní do zeme trošku vytŕčali. Vysádzajte ich do úrodnej pôdy zadržiavajúcej vlhkosť, ideálne s dostatkom dobre zhnitej organickej hmoty, napríklad záhradného kompostu. Cibuľové sadzačky saďte 10 - 15 centimetrov od seba a medzi riadkami ponechajte 30 centimetrov.
Zeleninová záhrada sa dá docieliť aj v meste. Neveríte? Ak máte balkón alebo terasu, pokojne sa pustite so pestovania. Aj z vás sa môžu stať záhradkári, hoci nemáte výhodu rodinného domu na vidieku. Ak chcete mať neustále čerstvé zásoby tejto všestrannej zeleniny, potom je najlepšou voľbou pestovanie cibule v kvetináčoch.
Ako sadiť cibuľu na balkóne?
Cibuľa rastie dobre na mieste, kde svieti priame slnko minimálne 6 hodín. Nádobu môžete tiež umiestniť na miesto s čiastočným slnkom, ale zníži sa tým úroda. Vyhnite sa pestovaniu cibule v tieni. Ak máte viac miesta na balkóne alebo terase, môžete si zriadiť pestovanie zeleniny alebo byliniek aj vo veľkých kvetináčoch, nielen v malých črepníkoch. Bylinková záhrada je tiež obľúbená v rámci pestovania.
Chutnú a chrumkavú cibuľku budete môcť mať na tanieri, aj keď nemáte veľkú záhradu, ani kvetináče s pôdou. Pestovanie zelenej cibule vo vode je taktiež skvelým spôsobom. Na to nepotrebujete záhradu vôbec. Stačí mať iba slnečnú parapetu, priehľadnú nádobu a máte hotovo. Nezabudnite meniť vodu každý druhý deň. Podobne si môžete vypestovať aj iný druh zeleniny ako napríklad ľadový šalát.
tags:
