Zelenina vhodná na šaláty: druhy a pestovanie

Pestrý šalát si môžete dopriať nielen z obchodu, ale aj z vlastnej záhradky. Zelenina patrí k najzdravším potravinám a ponúka ľudskému organizmu množstvo cenných životne dôležitých a minerálnych látok, ako aj sekundárnych rastlinných zložiek. Tie pomáhajú predchádzať vzniku chorôb a navyše posilňujú imunitný systém. Ďalej podporujú množstvo metabolických aktivít v tele a okrem toho majú zásaditý účinok, čo je obzvlášť prospešné, ak konzumujete veľa mäsa. Preto sa odporúča pravidelná konzumácia rôznych druhov zeleniny.

V prípade zeleniny ide vyslovene o nízkokalorickú potravinu, ktorá je súčasne veľmi bohatá na živiny. Spravidla je v 100 gramoch zeleniny 20 až 80 kalórií. Zrelá zelenina ponúka v priemere zhruba jeden až päť gramov bielkovín na 100 gramov, zhruba dva až 15 gramov sacharidov na 100 gramov (z toho aj veľké množstvá vlákniny) a až 20 gramov tukov na 100 gramov produktu. Čerstvá zelenina je tiež vynikajúcim zdrojom rôznych minerálnych látok ako draslík, sodík, vápnik, ako aj železo, fosfor a horčík.

Odborné zdroje odporúčajú denne skonzumovať približne 400 gramov zeleniny (to sú asi tri porcie). Spomínané odborné odporúčanie sa vzťahuje len na minimálne množstvo. Nič vám preto nebráni konzumovať viac zeleniny, ako sa odporúča. Varená zelenina je však lepšie stráviteľná ako surová. Priveľa surovej zeleniny môže spôsobiť preťaženie tráviaceho systému vlákninou. Hlbokozmrazená zelenina väčšinou obsahuje viac vitamínov a minerálnych látok, pretože ihneď po zbere sa šokovo zmrazí, takže nepríde takmer o žiadnu časť živín.

Druhy šalátovej zeleniny

Šalátová zelenina zohráva v zdravom životnom štýle zásadnú úlohu. Nielen bežný šalát, ale aj špenát, valeriánka či arkta, by nemali chýbať na našich tanieroch.

Šalát listový

Šalát listový je ideálny pre skoré jarné pestovanie. Ideálnou odrodou do šalátu je odroda Dubáček, ktorý vytvára husté listové ružice namiesto hlávok a je odolný voči vybiehaniu do kvetu. Ďalšími odporúčanými odrodami pre spestrenie šalátu sú odrody Carmen a Dekor, ktorých listy sa sfarbujú do červeno fialova a tým spestria nielen šalát, ale aj váš záhon. V ponuke máme aj odrodu ľadového šalátu Pražan, ktorý vysievame v apríli až máji pre letný zber.

Rukola

Rukola má korenistú, mierne orieškovú chuť.

Špenát siaty

Špenát siaty je výnosná listová zelenina pre jarný aj jesenný zber. Prvé výsevy robíme v marci, opakovať ich môžeme v auguste aj v septembri. Vhodný je aj na prezimovanie. Obsahuje množstvo železa, vitamínov skupiny B a kyselinu listovú.

Poľníček (valeriánka poľná)

Poľníček (valeriánka poľná) je nenáročná rastlina s krátkou vegetačnou dobou. Pestuje sa pre listové ružice s vysokou nutričnou hodnotou. Do pôdy ho môžeme vysievať na jar v marci až v apríli, či na jeseň v auguste až v septembri.

Šťavel záhradný

Šťavel záhradný je trváca rastlina s bohatými ružicami listov. Zbierajú sa jednotlivé listy bez stopiek alebo sa odrezávajú celé ružice. Vysieva sa priamo do voľnej pôdy buď skoro na jar vo februári až marci, alebo koncom leta v auguste až v septembri.

Žerucha siata

Žerucha siata je vhodná na celoročné pestovanie. Stačí jej plytká miska a vlhký podklad. Rýchlo klíči, je nenáročná a má výraznú chuť, ktorá sa výborne hodí na ochutenie šalátov, nátierok či polievok. Vysieva sa od januára do decembra.

Mangold

Mangold je príbuzný cvikle, no konzumujú sa jeho listy a mohutné stopky. Obsahuje vitamíny B a C a minerálne látky ako vápnik, železo, horčík či draslík.

Pažítka Pražská

Na dochutenie šalátu sa skvele hodí pažítka Pražská, nielen stonky, ale aj kvety pažítky sú jedlé a spestria samotný šalát.

Kvety do šalátu

Šaláty nemusia byť len zelené. Kapucínka je rýchlo rastúca letnička, ktorej listy aj kvety sú jedlé. Kvety majú jemne pikantnú chuť podobnú žeruche. Skvelo sa hodia na dozdobenie šalátu. Vysievame ich priamo na záhon v apríli až máji. Sirôtka je dvojročná rastlina, ktorú vysievame v júli priamo do voľnej pôdy na hriadky. Vzídené rastlinky nesmú preschnúť a po vyklíčení ich presádzame aj s kvetom, aby sme mohli rozoznať ich farby. Je ideálna na výsadbu do záhonov, črepníkov, na terasy aj do okien. Jej jemne sladkasté kvety krásne rozžiaria každý tanier. Okrem dekorácie sú výborné aj do sviežich jarných šalátov. Rovnako jedlým kvetom a vhodnou prísadou do šalátu je aj aksamietnica. Nechtík je známy svojimi protizápalovými účinkami, no menej známy ako jedlá dekorácia. Jeho výrazne oranžové alebo žlté lupienky majú jemne korenistú až horkastú chuť a dajú sa primiešať do šalátu alebo použiť ako jedlá ozdoba.

Ďalšie druhy

• Loboda: Listy lobody sú krásne žiarivo červené, dosť veľké, výška rastliny je okolo 30 cm, keď ju ale necháme vykvitnúť, lodyha vyrazí až do výšky okolo metra. Listy sú ako u ostatných šalátov najchutnejšie pred kvetom, sú jemné, skôr neutrálne chuti. Vďaka svojej farbe sú aj okrasou každej šalátovej misy.
• Barborka: Šalátová bylinka našich babičiek a prababičiek barborka - je rovnako ako loboda považovaná skôr za burinu. Predtým bola v každej záhradke a ešte dnes ju nájdeme vo voľnej prírode. Je to Vytrvalá (niekedy dvojročná) bylinka, prvý rok vytvorí prízemnú ružicu listov, druhý rok vykvitá žltými kvetmi. Samovoľne sa vysemeňuje, takže stačí zasadiť raz ao úrodu budeme mať postarané na niekoľko rokov. Konzumujú sa mladé lístky, v kvete sa už jesť nedá, ale to nevadí, je to jedna z mála byliniek, ktorú môžeme zbierať celú zimu aj pod snehom. Najchutnejšie je od novembra do marca. Poskytuje tak v zimnom období cenné vitamíny.
• Dubáčik: Listy podobné dubu má šalát dubáčik, niekedy sa nazýva aj „česáčik“ (listy sú určené na priebežné očesávanie). Listy znovu dorastajú a konzumovať ich môžeme až do doby, než rastliny vykvitnú. Chutí po orieškoch. Vhodný je do miešaných šalátov, dobré sú aj kombinácie s rybou - napr. lososom, kaprom alebo aj so syrom. Z byliniek je možné pridávať všetky s cesnakovou príchuťou cesnak, cesnaková tráva, cesnaková pažítka, medvedí cesnak, ale aj chilli papričky a vňaťovú cibuľku.
• Čakanka: Čakanka je oproti iným šalátom trochu horká. Pestuje sa s hladkými alebo kučeravými listami, môže byť zelená alebo červená. Vhodná je do šalátov s pomarančom a jablkami, ktoré dopĺňajú horkastú chuť. Dobrá je aj s paradajkami, paprikou, cibuľou, mrkvou a syrom. Z byliniek ho môžeme doplniť bazalkou, kôprom, yzopom.

Pestovanie šalátovej zeleniny

V období do polovice septembra môžeme sadiť jesenný šalát z priesad (na dopestovanie zo sejby potrebuje približne 4 až 6 týždňov). Šalát vždy sadíme plytko - tak aby srdiečko sadenice bolo nad pôdou. Počas týchto týždňov môžete aj siať šalát do parenísk, prípadne na chránené záhony. Týmto spôsobom do konca septembra alebo polovice októbra dokážeme vypestovať sadenice, ktoré treba vysadiť nariedko von. Samozrejme, na jeseň sadený šalát ochutnáme až na jar, ale skôr ako jarný. Kým prídu prvé mrazy, mali by mať rastliny už niekoľko listov a potom sa ich vegetačné obdobie preruší. Zobudia sa skoro na jar, kedy pokračujú v raste.

Ak si chceme vychutnať na jeseň čerstvý špenát, treba ho siať najneskôr do polovice septembra. Na prezimovanie stačí siať ešte neskôr, ak je priaznivé počasie dokonca aj v októbri, či v novembri. Osivo, ktoré zasejeme v pôde napučí a výhonky sa objavia až skoro na jar. Špenát sejeme nahusto, ak je pôda veľmi suchá, oplatí sa ju povalcovať a zavlažiť.

Chutný šalát si pripravíme aj zo základu z valeriánky. Na tej si môžeme dokonca pochutnať aj v zime. Siať sa dá v septembri až začiatkom októbra.

Ozimný kel odrody Arkta je špeciálne vhodný na jesennú výsadbu. Ostatné odrody vymŕzajú - táto je na prezimovanie vyšľachtená. Priesady môžeme sadiť do konca septembra do sponu 50 x 40 centimetrov. Keď nastanú prvé mrazy, rastlinky prihrnieme viac pôdou.

Výživové hodnoty vybraných druhov šalátov

Viaceré z uvedených druhov šalátov sú vhodné aj ako doplnková potrava pre domáce zvieratá, najmä pre králiky, sliepky, kačky, morčatá či korytnačky. Obľubujú napríklad poľníček, žeruchu, špenát či mladé listy rukoly a mangoldu.

tags: #Salat