Zemiaky pochádzajú z Ameriky, konkrétne z pohoria Ánd, kde sa pestujú vo výške 2000 - 3000 m.n.m. V týchto vysokohorských polohách pôvodní obyvatelia (Indiáni) mali problém dopestovať iné plodiny ako trávy alebo obilniny, ale dali sa tu dopestovať zemiaky. Spomína sa niekoľko pôvodných druhov zemiakov, ktoré majú rôzne farby, veľkosť a dokonca záleží, či to bolo v Argentíne alebo v Čile. Niektoré druhy sú viazané aj na vlhkosť a striedanie dňa, ale tie sa k nám nedostali.
K nám sa dostali vďaka španielskym dobyvateľom v 16. storočí. Z hodín dejepisu si spomínam, že keď kolonizátori priviezli so sebou zemiaky, najprv ľudia konzumovali listy a nie hľuzy. Na vlastnej koži zistili, že sú listy jedovaté. Zemiak patrí do čeľade ľuľkovité - tam patrí aj paradajka, paprika a baklažán. Je všeobecne známe, že ich zelená časť obsahuje jedovatý solanín. Pri zemiakoch je to výraznejšie, boli zaznamenané otravy z hľúz, ktoré ozelenejú a ľudia ich skonzumujú. Ľudia nedôverovali novej rastline, z ktorej sa malo konzumovať niečo hnedé, čo rástlo pod zemou.
Trvalo to veľmi dlho, ale postupne sa šírili a vďaka vojnám a hladomoru sa zistilo, že zemiaky dokážu uživiť masu ľudí. Z jedného malého zemiaku, ktorý zasadíme, získame pomerne slušnú úrodu. Bežnejšie sme ich začali v Európe konzumovať až niekedy v 17. - 18. storočí. Začali sme ich vnímať ako základnú potravinu, ktorá je veľmi výživná a energeticky výhodná. Sú to hlavne polysacharidy a cukry, ktoré sa ľahko rozkladajú na energetické cukry.
Zemiaky obsahujú asi iba 2 % bielkovín, čo je pomerne málo, ale zato sú to hodnotné rastlinné bielkoviny. Tiež majú v sebe pomerne veľa vody. Ale čo je dôležité, obsahujú prospešné minerálne látky: uvádza sa najmä horčík, zinok, mangán, železo. A plus pomerne veľké množstvo vitamínu C a vitamíny zo skupiny B. Čerstvé zemiaky, či už sú to skoré odrody, ktoré si už v júni/júli/auguste (počas leta) vykopeme, nie je problém konzumovať a variť aj v šupke, prípadne potom ošúpať. Neskôr je šupka tuhá a vyskytuje sa pod ňou aj viac solanínu.
Trendy v pestovaní zemiakov
Čo sa týka zemiakov, za posledných 30 rokov pribudlo veľmi veľa odrôd, ktoré sú dovážané aj šľachtené v blízkych oblastiach. Šľachtitelia sa okrem iného (výnosnosti a odolnosti voči teplu) zameriavajú na odolnosť voči chorobám, pretože zemiaky ľahko podliehajú predovšetkým plesni zemiakovej. Posledné roky sú trendom hlavne farebné zemiaky. Dnes vieme pestovať fialové zemiaky, s dužinou ružovo-červenou, šupka fialová, dužina fialová. Odrôd je niekoľko a ich pozitívom je, že obsahujú viac antioxidantov či karotenoidov.
Ako sa zorientovať pri kúpe zemiakov?
Baby zemiaky sú zberané nezrelé. V tomto prípade nezrelé neznamená nejedlé, ale že majú veľmi jemnú šupku a sú určené na spracovanie a varenie v šupke. Nemusíme ich lúpať, bolo by to aj veľmi prácne. Čo sa týka varných typov, zvyčajne sú označované ako A, B, C. Typ D sa málokedy vyskytuje v obchodoch, lebo sa používa skôr na výrobu liehu. V obchodoch sa stretneme najčastejšie s A a B - A je tzv. šalátový typ. Po uvarení zostávajú zemiaky tvrdé, preto ich využívame hlavne do šalátov, na hranolky alebo možno ako príloha. Skupina B sú hlavne prílohové zemiaky. C sú typické tým, že sú po uvarení veľmi múčne a rozpadávajú sa. Keby ich chceme pretlačiť cez sitko, rozpadnú sa pomaly až na kašu.
Výber sadby
Odporúčaný postup je kúpa certifikovanej sadby. Táto sadba by mala byť kontrolovaná na výskyt najhorších vírusov a chorôb.
Pestovanie zemiakov na Slovensku
Zemiaky dopestujeme na celom území Slovenska. V súčasnosti im môžu trochu nevyhovovať vysoké teploty, najmä v južných oblastiach. Naše typické zemiakarské oblasti sú skôr na severe - Orava a tak ďalej. Máme zemiaky veľmi skoré, skoré, polo-neskoré a neskoré. Dôležité je vegetačné obdobie - za ako dlho ich dopestujeme. Napríklad veľmi skoré zemiaky vieme dopestovať už za 90 dní, čo sú tri mesiace od výsadby. Na rozdiel od tých neskorých, kde sa uvádza 140 - 150 dní od výsadby. Pokiaľ chceme počas leta konzumovať vlastné zemiaky, mali by sme si zabezpečiť hľuzy, ktoré budú veľmi skoré až skoré.
Predpestovanie zemiakov
Zemiaky predpestujeme a vsádzame ich do pôdy predklíčené. Asi o 2 až 3 týždne urýchlime zber v porovnaní s výsadbou nepredklíčených zemiakov. Buď sa nám podarí kúpiť predpestovanú sadbu s cieľom dosiahnuť 1 - 2 cm klíčky, ktoré sú pomerne hrubé a vitálne. Alebo pokiaľ máme sadbové zemiaky v pivnici, tak zhruba 2 - 3 týždne pred plánovanou sadbou ich vytiahneme z pivnice a dáme na svetlo do tepla (asi okolo 10 °C).
Určite si musíme dať pozor pri manipulácii naklíčených zemiakov, aby sme klíčky nevylámali. Klíčky sú krehké, preto musíme zemiaky opatrne vkladať do ryhy/jamky a nie hádzať. Vyberáme určité slnečné stanovisko. Nemal by to byť prudký svah, kde hrozí vodná erózia. Lepšia je rovina alebo veľmi mierny svah. Nemali by to byť veľmi hutné pôdy - tam sa ťažko tvoria hľuzy a sú skôr malé. Lepšie sú kypré pôdy, hlinito-piesočnaté, trochu piesočnaté, nie je vhodná ílovitá pôda. Nie sú vhodné ani kamene, kde sa nemôžu hľuzy dobre tvarovať a boli by deformované.
Príprava pôdy
Zemiaky patria k plodinám, ktoré sú pomerne hladné. Zemiaky patria k plodinám prvej trate. Keď poznáme pestovanie v tratiach, väčšinou sa delia na 1. - 3./1. - 4. trať. Na jeseň je dobré hnojiť odležaným hnojom, nie čerstvým, ale dnes je už ťažšie dostupný. Môžeme použiť granulovaný hnoj, ktorý zapracujeme do pôdy.
Alternatívne spôsoby pestovania
Teraz je trendom pestovanie zemiakov v sudoch. Jeho cieľom je väčší zber - očakávame, že zemiaky vytvoria úrodu až do celého metra. Začíname pestovať hlboko v sude, postupne dosýpame pôdu a vňať rastie. Viem si to predstaviť, pokiaľ máme veľmi ťažkú pôdu, mohlo by to fungovať pod jemnou trávnou mačinou alebo pokosenou trávou. Hľuzy sa tam majú kde roztlačiť. Niekto skúša pestovanie vo vreciach a postupne pridáva pôdu. Jeho nevýhodou je, že ak by sme náhodou zobrali čierne vrece alebo niečo podobné, dochádza tam k veľkému prehrievaniu. To zastavuje rast hľúz.
Striedanie plodín
Pri zemiakoch je obzvlášť dôležité, aby sme sa vyhli pestovaniu na tých istých riadkoch aj budúci rok. V našich lokalitách sa vyskytuje najmä pleseň zemiaková. Druhým problémom sú drôtovce - to je larva chrobáka, ktorý sa volá kováčik. Keby sme ich pestovali opakovane na tom istom mieste, hmyz zistí, že sú tam dobré podmienky, začne sa viac zliezať a klásť vajíčka.
Vyhla by som sa pestovaniu plodín z rovnakej čeľade. Napríklad paradajky sú tiež náchylné na pleseň zemiakovú. V druhej trati zvykneme pestovať koreňovú zeleninu. Zemiaky vedia dobre pripraviť pôdu pre ostatné rastliny. Pestujeme ich v riadkoch (hovorí sa tomu aj v hrobkoch) a tým, že sú hľuznaté rastliny, ich hľuzy prirodzene drvia pôdu, vyrábajú drobnú štruktúru a nadýchanú pôdu, ktorá je potrebná práve pre koreňovú zeleninu. V ďalšom roku tam môžeme umiestniť mrkvu, petržlen, zeler a v treťom roku sú vhodné cibule, cesnaky, fazuľové rastliny a hrachy.
Výsadba zemiakov
Koncom marca a v apríli vysádzame zemiaky na juhu Slovenska. Tento rok máme extrémne teplý, ale ak by hrozili mrazy a chceli by sme si vysadiť veľmi skoré zemiaky, môžeme ich prikryť napríklad čiernou netkanou textíliou, ktorá prepúšťa vodu a ochráni ich pred prízemnými mrazmi. Väčšinou sa však uvádza polovica apríla. Skoré zemiaky majú menšiu vňať a riadky môžu byť od seba vzdialené 50 cm. Pri neskorých 60 aj 70 cm. Pestujeme ich teda v riadkoch, aby sa nám neskôr dobre okopávali.
Buď si spravíme ryhu zhruba 15 - 20 cm, do ktorej zemiaky vysádzame. Nemusia ísť do veľmi veľkej hĺbky. Pokiaľ budú extrémne suchá, mali by sme počítať so zálievkou, aby nám hľuzy dorástli a úspešne sme ich dopestovali. Zálievka je dôležitá aj v období, pred a na začiatku kvitnutia zemiakov. Vtedy hľuzy výrazne rastú.
Starostlivosť o zemiaky počas rastu
Zemiaky budeme okopávať a kopcovať. Čiže ich pestujeme vo vyvýšených hriadkach. Počkáme, kým vňať dorastie do približne 20 cm a môžeme začať pomocou motyky prvýkrát okopávať. Okopávame tak, že nahŕňame pôdu na stonky rastliny, aby trčal iba vrcholček. Je veľmi dôležité zachytiť ich výskyt v počiatočnom štádiu a ideálne rozpučiť vajíčka priamo na mieste. Rastliny prehliadame dôkladne, pretože sa vajíčka vyskytujú zo spodnej strany listov. Listy musíme nadvihovať a vajíčka rozpučiť.
Kopcovaním prekyprujeme pôdu a vytvárame priestor, kde zemiak môže dobre rásť. Ak by sme ho nekopcovali, hľuzy sa budú vytláčať von z pôdy. Pokiaľ sme dobre vyhnojili pôdu na začiatku (na jeseň), mohli by stačiť dve-tri zálievky zo žihľavového výluhu. Výrazne hnojiť už nemusíme. Ďalej sa staráme o odstraňovanie buriny. V pôde, ktorá ostáva odkrytá a polievame ju, okamžite rastie. Najlepšie je trhať burinu, kým sa vysemení. V dnešnej dobe sa prikláňam k tomu vytrhnúť burinu a nechať ju na mieste. Dážďovky ju vedia vtiahnuť dovnútra, čím obohacujú pôdu a kompostujú pôdu za nás.
Škodcovia a choroby zemiakov
Spomínali sme už mandelínku. Ak je ich väčší výskyt, počas sezóny sa nevyhneme liahnutiu lariev, ale môžeme ich naďalej zbierať ručne (dospelce aj larvy). Zvykli sme ich striasať do vedra. Dnes máme k dispozícii aj prírode blízke postreky, ktoré by mali na pásavku účinkovať. Medzi ne patrí napríklad insekticíd s účinnou látkou Spinosad. Mandelínka je však škodca, ktorý sa celkom náročne likviduje. Dôležité je tiež striedanie plodov na záhonoch. Zemiaky pestujeme na záhone raz za 3 - 4 roky.
Pokiaľ máme vysoký výskyt drôtovcov, môžeme použiť spomínané bakteriálne prostriedky, ktoré nezlikvidujú všetky drôtovce, ale ich väčšiu časť. Drôtovec je tvrdá larva, ktorá robí dierky do zemiakov. Napadnuté zemiaky vieme použiť, stačí odkrojiť dierky. Bohužiaľ, vzniká otvorená rana a zemiak v pôde môže byť náchylnejší na hnitie. Najhoršie na drôtovcoch je, že nám ovplyvňuje aj skladovanie zemiakov.
Pleseň zemiaková je veľmi nebezpečná choroba a zdecimuje rastlinu veľmi rýchlo. Napáda vňať aj hľuzy, ktoré môžu kompletne odhniť. Prípadne sa choroba dostane dovnútra, zemiak môže vyzerať dobre, ale odhnije nám neskôr v sklade. Existujú aj rôzne ekologické postreky, ktoré fungujú preventívne. Striekame len vňať. Zároveň prejde dosť dlhá doba od postreku po zber zemiakov, dovtedy sa chemický postrek rozpadne. Máme aj postreky na princípe, že sa rastlina povlečie baktériou, prípadne postreky na báze oleja, ktoré by mali fyzicky brániť tomu, aby sa spóry plesne usadili na rastline.
Dbáme na kvalitné hnojenie a zálievku. Posledný rok, kedy sme ich pestovali, bol rok sklamania. Nemali sme ich ako polievať, lebo sme nechceli na veľký záhon využívať pitnú vodu. To je veľmi demotivujúce, keď sa tomu človek venuje celú sezónu.
Zber zemiakov
V podstate vtedy, keď nám uschne vňať. Výhodou veľmi skorých a skorých odrôd je, že ich môžeme zbierať už v júni/júli, keď im zelená vňať začína jemne žltnúť alebo začína kvitnúť či odkvitá. Takto ich vieme zbierať počas celého leta. Priebežne zberáme skoré, poloskoré odrody na letné spracovanie. Čo sa týka neskorých zemiakov, tiež sa stáva, že nezožltne a nezoschne celý rad naraz. Prednostne vyberáme kôpky, kde zemiak začal usychať alebo úplne.
Keby nám vädne zelená vňať, niečo nie je v poriadku. Pravdepodobne prišlo k napadnutiu zemiaku a musíme zistiť príčinu. Hľuzy zemiakov obľubujú hrýzť myši a potkany, najmä ak sme blízko poľa, kde sa práve pozberalo obilie alebo iná úroda, a oni tým prišli o potravu.
Skladovanie zemiakov
Na zber zemiakov je lepšie si vybrať suchší, slnečný deň, keď nie je veľmi premočená pôda. Mokré zemiaky rozhodne nepatria do skladu. Niekedy sa nevyhneme ani daždivému počasiu, preto ich ešte ručne preberáme, či už ich pozbierame suché alebo mokré. Každý zemiak preberieme, nakopnuté, mechanicky poškodené dáme zvlášť a spotrebujeme čo najskôr. Pri triedení sa ešte zbavujeme kameňov, hrudiek pôdy a nalepenú hlinu sa snažíme ošúchať. Tiež triedime zemiaky podľa veľkosti. Menšie od 2,5 do 6 cm odložíme na sadbové zemiaky, ostatné môžeme dať do jednej kopy na skladovanie.
Roztriedené zemiaky necháme pod strechou, nie na svetle (zakryjeme ich starým kobercom alebo plachtou), a necháme ich preschnúť vnútri garáže alebo pod pergolou. Do skladov by mali ísť zemiaky pekne suché. Pivnicu vyberáme takú, kde je vyššia vlhkosť až do 90 %. Na dlhodobé skladovanie by mala byť teplota okolo 5 - 6 °C. Dôležité je, aby sme neskladovali zeleninu spolu s ovocím, hlavne s jablkami.
Veľmi zaujímavá otázka. Zemiaky zo záhrady, ktoré dávame skladovať, nikdy neperieme a neumývame. Vždy na nich ostáva jemný povlak pôdy. V bežných obchodoch kupujeme prané zemiaky, tak isto aj mrkvu. Prané zemiaky nie sú vhodné na dlhodobejšie skladovanie, pretože začnú hniť. Vieme ich odložiť do chladničky, do spodnej zásuvky určenej na zeleninu, kde vydržia dlhšie. Pokiaľ by sme chceli zemiaky skladovať dlhšie, môžeme ísť na jesenný samozber zemiakov, kúpiť si 20 kilo a skladovať ich v pivnici v paneláku. Ale zakryjeme ich kobercom.
Využitie zemiakovej vňate a klíčkov
Zemiakovú vňať pri pestovaní nezastrihávame, kvety ani plody. Plody nám nevadia, sú v nich semienka, ktoré nepoužívame ďalej. Klíčky zo zemiakov nejeme. Stretávam sa aj s radou: naklíčené zemiaky nekonzumovať. My sme celý život robili a stále robím, že klíčky vylámem a pokiaľ nie je výrazne zvädnutý alebo zelený, zemiak dobre olúpem. Uzavrela by som tak, že je to na zvážení každého z nás.
Odrody zemiakov
O našich zemiakoch je medzi pestovateľmi známe, že sú kvalitné a garantovane bezvirózne, čo je základom úspešného pestovania a dosiahnutia vysokých výnosov. Všetky naše sadbové zemiaky prešli viróznymi testami a majú rastlinný pas.
- ANNABELLE: Je vynikajúcou odrodou varného typu „A“ . Je vhodná aj na rýchlenie. Perfektná nerozváravá šalátovka. Má dlhooválne - dlhé hľuzy s veľmi atraktívnou žltou šupkou.
- RED SCARLET: Veľmi skorá holandská odroda s červenou šupkou. Tiež je vhodná aj na rýchlenie. Je to varný typ „B“. Má veľké hľuzy, dáva vysoké úrody aj pri skorom zbere.
- COLETTE: Veľmi skorá odroda so žltou šupkou. Charakterizujú ju pekné dlhé, zdravé oválne hľuzy s plytkými očkami. Nemá sklon k černaniu dužiny, ku sfarbeniu surovej dužiny, ani ku chrastavitosti.
- IMPALA: Je to naša najpredávanejšia a najpopulárnejšia odroda spolu s odrodou Agria a na trhu vôbec. Je to skorá odroda, plody má veľké, vyrovnané s hladkou svetložltou šupkou. Dobre odoláva chrastavitosti, háďatke a rakovine. Do konca je vhodná na stredne dlhé skladovanie.
- VIVALDI: Je tiež taká skorá odroda ako Impala. Má žltú šupku, je varného typu „B“. Tiež sa dobre skladuje.
- DESIREE: Stredne neskorá odroda s červenou šupkou. Je to varný typ „B“, „BC“, teda rozváravá, stredne múčnatá.
- SIENA: Pravá „rohlíková“ odroda, varný typ „AB“. Výborná na šaláty, počas varenia dužina netmavne.
- AGRIA: Je našim druhým najväčším hitom. Najviac sa na celom Slovensku sadí z tejto odrody, výnimkou nie sú ani Česko a Nemecko. Má žltú šupku, varný typ „B“, „BC“. Má veľké hľuzy, dáva vysoké úrody.
Okrem uvedených odrôd máme samozrejme v ponuke ešte ďalšie. VymenovalI sme len tie, ktoré by sme sadili do vlastnej záhrady.
Zásady pre úspešné pestovanie
Zemiaky sú nenáročnou plodinou a pri dodržaní niektorých zásad sa odvďačia dobrou úrodou. Keďže ide o okopaniny, vyžadujú si prevzdušnené pôdy a neznášajú trvalé zamokrenie. Pred výsadbou pôdu vyhnojíme organickými hnojivami. Rovnomernosť vlahy zabezpečí dobré výnosy, hľuzy sú kvalitnejšie a netrpia chrastavitosťou. Zemiaky by sme nemali pestovať viac rokov na tom istom pozemku, pretože hrozí rozšírenie niektorých chorôb a škodcov. Ideálne je striedať plodiny tak, aby sme zemiaky pestovali na rovnakej pôde raz za štyri roky. Ak sme však pozemok vyhnojili vyššou dávkou organických hnojív (7 kg/m2), draslíkom nehnojíme a stačí dohnojiť superfosfátom (80 g/ m2).
Postup výsadby
Pôdu skypríme Pred výsadbou pôdu pokypríme do hĺbky asi 18 centimetrov, motyčkou vyhĺbime brázdu 6 až 8 centimetrov od rovného povrchu záhonu a za priaznivého počasia ju necháme prehriať (nie preschnúť), poukladáme hľuzy a prihrnieme zeminou. Po vzídení rastliny prihŕňame (3- až 4-krát) a takto vytvoríme hrobček vysoký 20 až 30 centimetrov. Hľuzy nesadíme príliš hlboko (nad nimi má byť len 5 až 7 centimetrov kyprej pôdy) a dodržiavame zásadu: sadiť plytko, častejšie prihŕňať. Hroble neprihŕňame do tvaru špičky a vrchol má byť aspoň 20 centimetrov široký, lebo hrozí obnaženie hľúz, ich ozelenenie, odplavenie nahrnutej pôdy a horšie vsakovanie vody. Na záhradke vysádzame hľuzy do riadkov vzdialených 60 centimetrov (pri skorých odrodách stačí 50 centimetrov) a v riadku na vzdialenosť 30 centimetrov pri skorých a 35 až 40 centimetrov pri neskorých (pri hustejšej výsadbe narastú menšie hľuzy). Na desať bežných metrov budeme potrebovať 32 až 34 a pri neskorých odrodách 24 až 28 hľúz (1,6 až 2,4 kilogramu).
Na pestovanie skorých zemiakov využívame predklíčené alebo už zakorenené hľuzy, ktoré vysádzame na hriadku hneď, ako pôda obschne (nesmie sa lepiť a pri sadení zamazať hľuzy) a prehreje sa na teplotu 6 °C v hĺbke výsadby (pri nižších teplotách je lepšie so sadením počkať, hľuzy ďalej predklíčovať a postupným schladzovaním na teplotu pôdy otužovať). Ak sme zemiaky nepredklíčili, s výsadbou počkáme, kým sa pôda neohreje aspoň na 8 °C. Vo väčšine našich regiónov vysádzame zemiaky v apríli, vo vyšších polohách do polovice mája. Iba v teplých oblastiach a v rokoch so skorým začiatkom jari sadíme už v marci, avšak pri skorom termíne výsadby riskujeme, že mráz poškodí porast (vzchádza 3 až 5 týždňov). Ak chceme mať zemiaky čo najskôr, hľuzy pred výsadbou zakoreníme a pri pestovaní na záhone zakryjeme netkanou textíliou. Tú môžeme použiť opakovane, na rozdiel od perforovaných polyetylénových fólií lepšie reguluje rozdiel teplôt medzi dňom a nocou.
Hoci ich mnohí vnímajú ako nenáročnú plodinu, v skutočnosti si vyžadujú svoj systém pestovania, dobrú pôdu a trochu záhradkárskeho umu.
Pleseň zemiaková
Pleseň zemiakov spôsobená pôvodcom Phytophora infestans de Bary je najzávažnejšiou chorobou tejto plodiny. V našich podmienkach nie je pestovanie tejto plodiny bez intenzívnej ochrany možné. Sadba by mala byť naklíčená alebo aspoň narašená. U odrôd, ktoré trpia vločkovitosťou je nutné morenie proti tejto chorobe. tieto odrody si vyžadujú najintenzívnejšiu fungicídnu ochranu. Prvé ošetrenie musí byť veľmi skoro, v zemiakárskej oblasti je nutné už v druhej polovici júna, podľa vývoja počasia, tiež podľa vývoja porastu. Vhodné je hneď pri spozorovaní výskytu alebo po zapojení porastu. Pre prvé postreky je nutné použiť systémové prípravky chrániace nové prírastky, v ďaľšom slede najúčinejšie prípravky s lokálne systémovým pôsobením. Intervaly ošetrovania 5 až 10 dní podľa počasia. Nasadenie prípravku chrániaceho hľúzy musí byť okamžite po zistení pliesne v poraste. Prvé ošetrenie sa aplikuje pri prvých výskytoch plesne u veľmi náchylných odrôd. Zvyčajne je týmto termínom tretia júnova dekáda podľa skorosti odrody.
Výber fungicídov je možné prispôsobiť priebehu počasia a infekčnému tlaku choroby. Pre začiatok postrekovej sezóny je možné použiť kontaktné a lacnejšie prípravky, v prípade pomalého šírenia plesne alebo stagnácie choroby. Ukončenie vegetácie je možné previesť chemicky alebo mechanicky podľa infekčného tlaku a očakávaného vývoja sitácie. Je nutné dodržiavať všetky obecne platné opatrenia. Pri výbere pozemku je treba vylúčiť uzavreté lokality, kde porasty zostávajú po zrážkach dlho vlhké.
Prvé ošetrenie musí byť relatívne skoro, v zemiakárskych oblastiach je to druhá až tretia júnová dekáda. Prvé postreky je dobré previesť systémovými prípravkami, ďalšie najúčinnejšími lokálne systémovými fungicídmi. Intervaly v ošetrení by mali byť 5 až 10 dní, predĺženie je možné pri stálom počasí a dlhšom období bez zrážok. Ukončenie vegetácie postačuje previesť mechanicky pri 30% výskyte plesne. Z agrotechnických opatrení je najdôležitejší výber pozemku. Táto skupina odrôd by nemala byť vysadzovaná do ťažkých pôd s vysokou hladinou spodnej vody. U odrôd náchylných na vločkovitosť j epotrebné morenie sadby proti tejto chorobe. Zvlášť treba venovať pozornosť kultivácií, hľuzy by nemali byť posadené príliš plytko pod povrchom.
Obvyklým termínom ošetrenia je koniec tretej júnovej dekády, začiatok júla. Výber fungicídov pre zaćiatok postrekovej sezóny závisí n ainfekčnom tlaku.choroby. Pokiaľ je slabý a podmienky pre pleseň nie sú príliš vhodné je možné použiť lacnejšie kontaktné prípravky a predĺžiť intervaly. Zintenzívniť ochranu je však nutné v druhej polovici vegetácie. Vhodné sú najúčinnejšie lokálne systémové fungicídy.
Prvé ošetrenie je postačujúce až pri výskyte pliesne v poraste náchylnćh odrôd, niekedy v prvej a druhej júlovej dekáde. Pri výbere fungicídov je možné použiť kontaktné, menej účinné a lacnejšie prípravky,Pokiaľ sa uplatnia najúčinnejšie systémové a lokálne systémové fungicídy,tak je možné v rokoch so stredným až slabým infekčným tlakom redukovať počet ošetrení až na polovicu oproti náchylným odrodám.
Pestovateľské veže
Pestovateľské veže nie sú primárne určené pre záhradkárov s možnosťami bežnej výsadby zemiakov. Takéto pestovateľské veže sú navyše aj pekným záhradným doplnkom. Bez problémov sa dajú založiť na trávniku a dariť sa v nich bude nielen zemiakom. Takáto pyramída je alternatívou pestovania vo vreciach, vo veľkoobjemových nádobách, v sudoch či vo vežiach z králičieho pletiva. Podľa nášho názoru je pravdepodobnosť, že pri pestovaní uspejete najvyššia, spomedzi spomenutých možností. Množstvo pôdy je obmedzené, preto sa kladie veľký dôraz na jej kvalitu. Pôda nesmie úplne vysychať. Počas rastu je vhodné, nezabudnúť ani na dostatok mikroelementov (mangán, meď, zinok, molybdén). Na jeseň po odstránení pozberových zvyškov pôdu v pyramíde dobre vyhnojte organickým hnojivom.
tags:
