Pestovanie zemiakov v Hornom Zemplíne a tipy pre úspešnú úrodu

Druhý chlieb, ako sa zemiakom hovorí, je stále v kurze. Drobní pestovatelia sú však v každej dedine. Pestovanie zemiakov vo veľkom je v Hornom Zemplíne dávno minulosťou.

Tradícia pestovania zemiakov

Božena Matošová zo Zemplínskych Hámrov pestuje zemiaky už vyše štyri desaťročia. „Odkedy som sa vydala,“ hovorí. Zemiaky s rodinou sadili v záhrade pri dome i na poli v dedine. „Približne na desiatich ároch. Skúšali sme všelijaké odrody. Dakedy som musela dokúpiť neskoré zemiaky. Vždy sme rátali tak, aby nám vydržali cez zimu, od roka do roka. Voľakedy sme chovali domáce zvieratá, tak sme potrebovali zemiaky aj pre ne. Dnes sadia moje deti s rodinami. Ja už toho toľko nepotrebujem,“ dodáva.

Myši, hraboše či škodcovia, proti ktorým sa v ostatných rokoch každoročne bránili postrekom, neboli nikdy veľkou hrozbou. „Veru si nepamätám žiadne mimoriadne zlé roky, žeby sa ničoho neurodilo. Také neboli,“ spomína pani Božena. Ani robota okolo zemiakov nebola vraj ťažká. „Keď sa robilo ručne, tak sme sa narobili. Ale boli sme mladší a viac sme vládali. Teraz pomáhajú stroje,“ dodáva. Bez zemiakov si svoj jedálniček predstaviť nevie. „Zemiaky sú naším druhým chlebom. Dakedy boli ľudia len na zemiakoch a kapuste. A mlieku od kravy,“ uzatvára.

Súčasná situácia v pestovaní zemiakov

Pestovanie zemiakov vo veľkom je v bývalom Humenskom okrese dávno za nami, hovorí Jana Špuntová, riaditeľka Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Humennom. „Dnes pestujeme podľa štatistického úradu SR v regióne 230,6 ha zemiakov, z toho 33,95 ha skorých zemiakov a 196,65 ha ostatných konzumných zemiakov,“ uvádza.

Plochy sú u jednotlivých pestovateľov na výmerách 0,2 až 0,8 hektára. „Ide zväčša o súkromné osoby. Z registrovaných poľnohospodárov alebo fyzických osôb, ktoré sú aj poberateľmi dotácií, pestuje zemiaky 20 - 30. Aj oni pestujú len na malých výmerách do 1 hektára,“ dopĺňa riaditeľka Špuntová. Hektárové úrody sa u nás pohybujú okolo 18 až 20 ton z hektára.

„Tento rok boli úrody o približne 20 percent nižšie, pri neskorej výsadbe ešte viac. Takže po prepočte vychádza tohtoročná produkcia zemiakov v regióne Humenné na približne 3 220 ton,“ hovorí.

Prehľad pestovaných plôch zemiakov v regióne

Prečo sa nepestujú zemiaky vo veľkom?

Pestovanie zemiakov vo veľkom v našej zemiakarskej oblasti skončilo z viacerých dôvodov. Hlavným bola ekonomická nerentabilita, vysoké straty krádežami, nárast cien vstupov, ale aj obmedzenia používania chemických prípravkov na ošetrenie pri pestovaní a po zbere.

„Na Slovensku je napríklad zakázané používanie prípravkov proti klíčivosti. Náklady na hnojenie a ošetrenie zemiakov sú veľmi vysoké, preto ich pestovatelia minimalizujú na 2-3 ošetrenia. V iných krajinách sa zemiaky ošetrujú chemicky skoro každé dva týždne a po zbere sa ošetria ešte proti klíčivosti a dotácie sú vyššie ako u nás. Preto sú v našich marketoch dovezené zemiaky také pekné a cenovo lacnejšie,“ vysvetľuje Špuntová.

„Dotácie na pestovanie zemiakov pred pár rokmi boli u nás príspevkom na plodiny na ornej pôde. Táto dotácia už však niekoľko rokov nie je,“ uzatvára.

Tipy pre pestovanie zemiakov v záhrade

Teplota pôdy dosahuje koncom apríla na mnohých miestach 8 stupňov Celzia a to znamená jedno: ideálny čas zasadiť zemiaky, ktoré stále patria medzi najobľúbenejšiu zeleninu u nás. V každom prípade používajte výhradne certifikované sadivo, ktoré vám zaručuje zdravotný stav a zároveň aj pekný výnos.

• Je dobré zemiaky pred klíčením namočiť a nechať na svetle (v chlade 10 až 15 stupňov, dva až tri týždne pred výsadbou).
• Cieľom je, aby sme získali dva centimetre hrubé očká.
• Zemiaky sadíme, keď teplota pôdy dosiahne aspoň 8 stupňov Celzia, čo býva podľa regiónu od konca apríla po začiatok mája.

Ak máte menšiu záhradku a chcete len pár zemiakov, na malom pozemku nebudeme sadiť klasickou metódou do brázd, ale budeme sadiť tzv. na motyku. Samozrejme, pozemok musíme vopred dobre zavlažiť a kultivovať. Pôdu prekyprite (rýľovanie alebo kultivátor) a nechajte ju „sadnúť“ aspoň pár dní pred výsadbou.

• Zemiaky budeme sadiť vo vzdialenosti 20 až 30 cm.
• Ak máte málo miesta, môžete zemiaky pestovať aj vo vreciach, debničkách, sudoch (s drenážou).
• Prípadne na slame a komposte (tzv.

Pre dobrú úrodu je samozrejme dôležitá aj správna výživa. Ideálne je, ak sme už na jeseň rozhodili na záhon kravský hnoj. Ak sme na to nemysleli, môžeme to dohnať ešte teraz na jar. Na záhon použite klasický rozložený kompost, ideálne v dávke 6 kg na meter štvorcový alebo nejaké minerálne hnojivá.

• Medzi riadkami necháme minimálne 60 cm medzery.
• Je to z toho dôvodu, že počas vegetácie budeme zemiaky okopávať a tvoriť kopčeky.

A to je práve ten rozdiel oproti klasickej výsadbe zemiakov. Akonáhle nám začnú zemiaky rásť, môžeme začať okopávať a kopcovať, opakujte to priebežne. Okopávanie je pre zemiaky veľmi dôležité. Zemiak je kopanina a potrebuje dostatok vzduchu v pôde, potom sa vytvoria krásne a zdravé hľuzy.

Počas vegetačného obdobia môžeme zemiaky tiež prihnojiť listovým hnojivom, ktoré obsahuje selén. Je to dôležitý antioxidant a zároveň aj biostimulátor, ktorý chráni pred množstvom civilizačných chorôb. Môžete pridať napr.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Najčastejší škodca je mandelinka zemiaková. Keď sa vyskytne, zbierajte ju ručne alebo použite ekologický postrek (napr.

• Pokiaľ ide o zalievanie, najmä počas tvorby hľúz (kvitnutie) - ak je sucho, zalejte poriadne raz za niekoľko dní.
• Skoré odrody môžete zberať už po 70-90 dňoch, čiže približne v júli.

Ak sa o zemiaky dobre postaráte, aj malý záhon vám môže priniesť niekoľko kilogramov chutnej úrody bez chemikálií.

Význam a využitie zemiakov

Zemiaky zaraďujeme medzi naše najdôležitejšie plodiny. Pre výživu obyvateľstva sú nevyhnutné, pre priemysel cenné, okrem toho slúžia aj pri výkrme hovädzieho dobytka a ošípaných. Zemiakové hľuzy obsahujú vitamíny A, B, E a najviac vitamínu C. Podľa použitia rozdeľujeme zemiaky na jedlé, priemyselné a hospodárske.

Jedlé zemiaky musia mať hľuzy vyrovnané, zdravé, čisté a nepoškodené. Tvar jedlých zemiakov má byť podlhovastý až podlhovasto-oválny, nie guľatý. Musia mať dobrú chuť, určitý stupeň varivosti, dužina má byť žltá až biela. Šupka má byť hladká, tenšia.

Zemiaky sa dobre prispôsobujú klimatickým podmienkam. Možno ich pestovať v nížinách a vysokých horách. Najlepšie im však vyhovujú mierne vlhké oblasti. Mráz zemiakom škodí, vňať mrzne už pri -3,5 oC. Škodia im aj vysoké teploty a nedostatok rovnomerných zrážok. Počas vegetácie vyžadujú teplejšie slnečné počasie a dobre rozložené dažďové zrážky. Najviac vlahy potrebujú zemiaky v čase kvitnutia. Pri skorších odrodách to býva od polovice júla, pri neskorších od začiatku júla do polovice augusta.

Zemiakom sa najlepšie darí na piesočnato-hlinitých a hlinito-piesočnatých pôdach, akými sú všetky naše ľahké pôdy. Možno ich však pestovať i na hlinitých a ílovitých pôdach. Pred sadením ich treba dôkladne prekypriť. Nevhodné sú zamokrené, kamenisté a zaburinené pôdy. Dobre sa prispôsobujú kyslejšej pôdnej reakcii, mierne vápnenie kyslých pôd im neškodí.

Zemiaky sadíme v období, keď je pôda v hĺbke 10 až 20 centimetrov prehriata na 8 oC. Najskôr ich vysádzame na ľahkých piesočnatých pôdach, ktoré sa rýchlejšie zohrievajú. Na ťažších pôdach, ktoré sa na jar pomalšie zohrievajú a pomalšie vysychajú, je termín sadenia neskorší.

Pestovanie zemiakov pod čiernou netkanou textíliou

Na dobre prekyprenej maštaľným hnojom vyhnojenej pôde pripravíme záhon, ktorého šírka závisí od šírky fólie. Záhradkárom vyhovuje fólia so šírkou 0,80 metra alebo 1 meter. Fóliu natiahneme takú dlhú, aká nám v záhrade vyhovuje. Okraje fixujeme prihrnutím zeminy, pretože na záhone zostáva až do dozretia a vyberania zemiakov.

Postup sadenia zemiakov (skorých i neskorých) je taký, že po vytiahnutí fólie, stredom po dĺžke fólie dierkovačom s priemerom 8 cm urobíme otvory vo vzdialenosti, v akej chceme zemiaky sadiť (25, 30, 35 alebo 40 cm). V každom otvore urobíme aspoň do 10-centimetrovej hĺbky jamku, do ktorej vložíme (zasadíme) zemiak. Takto postupujeme po celej dĺžke fólie. Zemiaky potom prihrnieme zeminou, ktorú sme z jamky vybrali. Sadenie pod čiernou netkanou textíliou je takto ukončené.

Význam pestovania zemiakov pod čiernou netkanou textíliou spočíva v tom, že počas celej sezóny (vegetácie) nemusíme porasty okopávať, ošetrovať ani prihŕňať zeminu. Fólia zabraňuje rastu burín a tráv. Udržiava priaznivú mikroklímu, z vnútornej strany sa zráža vodná para, zadržiava sa vlhkosť. Štruktúra vlákna umožňuje dobrú priepustnosť vody pri daždi, pri polievaní alebo zavlažovaní. Pri použití fólie dosiahneme skorší zber asi o 10 až 14 dní, ochránime rastlinu pred neskoršími mrazmi, pred škodcami, krúpami, vetrom a podobne. Dosiahneme výbornú priepustnosť aj pre svetlo (85 %), zvýšime teplotu zakrytej pôdy o 3 až 5 oC. Oproti iným materiálom netkaná textília viac tlmí teplotné extrémy. Textília sa neleskne, a tým sa zužitkuje väčšina dopadajúceho svetla.

Množstvo vody na zavlažovanie a počet závlah na záhone závisí od klimatických a pôdnych podmienok. Na ľahkých pôdach zavlažujeme častejšie a menšími dávkami vody, ako na ťažších pôdach. Prvý raz zavlažujeme v období torby kvetných pukov, čím podporíme intenzívny vývin rastliny a tvorby hľúz (počet), druhý raz po odkvitnutí.

Podmienkou úspešného pestovania zemiakov je vhodná odroda a kvalitná sadba. Takúto sadbu získame od semenárskej firmy, ktorá sa zaoberá výrobou a distribúciou certifikovanej sadby, podľa semenárskych zásad. Veľký dôraz kladieme tiež na predkličovanie zemiakov. Klíčky musia byť silné, zdravé, dostatočne pevné, so zárodkami korienkov, ktoré sa dosiahnu za 3 až 4 týždne pri dennom osvetlení maximálne 6 hodín a vlhkosti 80 až 90 percent.

Ochrana rastlín počas vegetácie

Pestovateľom zemiakov v oblastiach s intenzívnejšími zrážkami a na zavlažovaných porastoch pripomíname ochranu proti plesni zemiakovej. Porasty poškodené plesňou na viac ako 50 % už neošetrujeme, ale zničením vňate mechanickým alebo chemickým spôsobom obmedzíme prienik plesne do hľúz. Neošetrujú sa aj porasty, ktoré budú zbierané do 14-21 dní.

V oblastiach s častými zrážkami sa môžu v tomto období začať objavovať prvé príznaky septóriovej škvrnitosti zeleru. Choroba sa prejavuje tvorbou drobných sivohnedých škvŕn so žltým okrajom. Pri silnom napadnutí celé listy žltnú a odumierajú. Preventívne chorobu obmedzuje dôkladná likvidácia pozberových zvyškov, správne striedanie plodín (opakované pestovanie zeleru na tej istej ploche najskôr po 3 rokoch, radšej aj viac) a výber odolných odrôd. Nakoľko sa choroba prenáša aj osivom, treba na výsev použiť zdravé, prípadne morené osivo. Skoro napadnuté mladé sadenice počas predpestovania je vhodné ošetriť ešte pred výsadbou na trvalé stanovište. V poľných podmienkach sa ošetruje po zapojení porastu, kedy sa predlžuje čas ovlhčenia listov, ale najčastejšie až po objavení sa prvých príznakov.

Voška mrkvová napáda mrkvu, zeler, paštrnák, petržlen a zemiaky a vyvoláva obavy predovšetkým z dôvodu jej účinnosti pri prenášaní mnohých závažných vírusových ochorení.

Molica skleníková je bežný hmyz, ktorý sa väčšinou vyskytuje na spodnej strane listov rastlín. Živí sa šťavou (miazgou) a jej silný útok oslabí rastlinu. Vylučuje lepkavú medovicu na spodné listy, kde podporujú rast čiernej sadzovej plesne.

tags: