Aj vy patríte medzi záhradkárov, ktorí nedajú dopustiť na vlastné zemiaky, ale nebaví vás ich okopávanie a kopanie? Vyskúšajte omnoho jednoduchšiu metódu pestovania zemiakov. Vďaka pestovaniu v slame sa zbavíte okopávania a kopania pri zbere, ktoré k tradičným metódam pestovania zemiakov neodmysliteľne patrí. Výsadba je jednoduchá, zber vyžaduje menšie úsilie.

Slama robí navyše fantastickú prácu pri potláčaní buriny, pomáha udržiavať pôdu vlhkú a chladnejšiu v horúcom počasí. K rastlinám zemiakov sa zvyčajne kopcovito navyšuje pôda, aby bol väčší priestor pre rast hľúz. Nakopenie zeminy k stonke tiež znižuje riziko, že sa hľuzy dostanú na povrch a na svetle ozelenejú.

Príprava pred výsadbou

Prvý krok k úspešnému pestovaniu zemiakov spočíva v kvalitnej príprave pôdy na jar, zvyčajne na prelome marca a apríla, v závislosti od počasia. Pôda by mala byť dobre prekyprená a obohatená vhodným hnojivom.

Najlepšie je, keď sa teplota pôdy pohybuje aspoň okolo 8 °C, pretože zemiaky síce obľubujú teplejšie prostredie, ale v našich končinách nie sú natoľko chúlostivé ako niektoré iné druhy teplomilnej zeleniny. Najskôr si pripravte pôdu. Odstráňte burinu a do pôdy pridajte dobre nahnitú organickú hmotu, napríklad záhradný kompost.

Zemiaky sú „hladné“ rastliny, takže nič nepokazíte, keď im hneď na úvod poskytnete veľa živín. Ideálne je, ak sme už na jeseň rozhodili na záhon kravský hnoj. Ak sme na to nemysleli, môžeme to dohnať ešte teraz na jar. Na záhon použite klasický rozložený kompost, ideálne v dávke 6 kg na meter štvorcový alebo nejaké minerálne hnojivá.

Výber sadiva

Vždy je lepšie použiť špeciálne predávané sadivo zemiakov, o ktorom viete, že neobsahuje žiadne choroby. V každom prípade používajte výhradne certifikované sadivo, ktoré vám zaručuje zdravotný stav a zároveň aj pekný výnos. Toto nie je odporúčaný postup, ak sa vrátim do obchodu a kúpim si odrodu, ktorá mi chutila, viem si ju vysadiť? Funguje to takto jednoducho? Nevieme, z akého poľa zemiak bol, alebo či neobsahuje vírusy.

Často ich na zemiaku ani nevidíme, a aj keď nemusia byť pre nás nebezpečné, môžu poškodzovať napríklad vňať. Odporúčaný postup je kúpa certifikovanej sadby. Táto sadba by mala byť kontrolovaná na výskyt najhorších vírusov a chorôb.

Predklíčenie zemiakov

Je dobré zemiaky pred klíčením namočiť a nechať na svetle (v chlade 10 až 15 stupňov, dva až tri týždne pred výsadbou). Mnohí skúsení pestovatelia si pochvaľujú naklíčenie zemiakov približne šesť týždňov pred samotnou výsadbou. Cieľom je, aby sme získali dva centimetre hrubé očká. Stačí ich otočiť a podoprieť tak, aby väčšina očiek smerovala nahor, a takto ich nechať na svetlom mieste, kde nemrzne.

Sadia sa naklíčené zemiaky, ktorých klíčky majú približne 2,5 centimetra. Nemusíte nechať naklíčiť celé zemiaky, ale môžete ich rozrezať. Tak z jednej hľuzy dostanete aj dve-tri rastliny. Samozrejme, na každej časti by mali byť očká, aby sa mohli vytvoriť klíčky.

Výsadba zemiakov

Zemiaky sadíme, keď teplota pôdy dosiahne aspoň 8 stupňov Celzia, čo býva podľa regiónu od konca apríla po začiatok mája. Teplota pôdy dosahuje koncom apríla na mnohých miestach 8 stupňov Celzia a to znamená jedno: ideálny čas zasadiť zemiaky, ktoré stále patria medzi najobľúbenejšiu zeleninu u nás.

Výsadba je jednoduchá. Stačí vložiť zemiaky do pripravenej pôdy v rozstupoch asi 50 centimetrov od seba. Ak máte menšiu záhradku a chcete len pár zemiakov, na malom pozemku nebudeme sadiť klasickou metódou do brázd, ale budeme sadiť tzv. na motyku. Samozrejme, pozemok musíme vopred dobre zavlažiť a kultivovať. Pôdu prekyprite (rýľovanie alebo kultivátor) a nechajte ju „sadnúť“ aspoň pár dní pred výsadbou.

Zemiaky budeme sadiť vo vzdialenosti 20 až 30 cm. Ak máte málo miesta, môžete zemiaky pestovať aj vo vreciach, debničkách, sudoch (s drenážou). Prípadne na slame a komposte (tzv. Naklíčené zemiaky a správne rozostupy. Zemiaky sa väčšinou nechávajú najskôr naklíčiť v chlade a prítmí. Po vyklíčení sa sadia do riadkov (tzv. sponu). Medzi jednotlivými riadkami odporúčame dodržať vzdialenosť približne 60 cm, aby mali rastliny dostatok priestoru pre rast vňaťe aj pre tvorbu hľúz. V rámci jedného riadku sa zemiaky sadia asi 25 cm od seba.

Každá hľuza by mala byť položená do jamky hlbokej 10 až 12 cm, a to očkom (klíčkom) smerujúcim nahor. Keď zemiaky ukladáte do zeme, zahrňte ich iba zľahka - neudupávajte pôdu, aby mohla dostatočne dýchať a prepúšťať teplo.

Pestovanie zemiakov v slame

Keď zasadíte všetky naklíčené zemiaky, je čas prikryť ich slamou a jemne ju nohami rozdrviť. Mala by tvoriť vrstvu hrubú 5 až 8 cm. Na vrch slamy položte palice alebo dočasné pletivo, aby ju neodfúkol vietor. Nakoniec slamu navlhčite vodou. Pomôže udržať stabilnú vlhkosť pôdy.

Slamu občas odhrňte, prevetrajte, skontrolujte vlhkosť pôdy. Potom opäť vytvorte vrstvu slamy a pravidelne ju polievajte. Keď vňať vyrastie do výšky 15 cm, pridajte ďalšiu vrstvu slamy, aby ste cez ňu videli vyčnievať iba špičky rastlín.

Okopávanie a prihrnovanie zemiakov

Akonáhle nám začnú zemiaky rásť, môžeme začať okopávať a kopcovať, opakujte to priebežne. Okopávanie je pre zemiaky veľmi dôležité. Zemiak je kopanina a potrebuje dostatok vzduchu v pôde, potom sa vytvoria krásne a zdravé hľuzy.

V čase, kým zemiaky nedosiahnu výšku 25 až 30 cm, je vhodné im venovať starostlivosť v podobe okopávania. Okopávanie pomáha prevzdušniť pôdu a zároveň odstraňuje burinu, ktorá by mohla rastlinám zbytočne odoberať živiny a priestor. Až keď sú zemiakové rastliny dostatočne vysoké, môžete bez obáv prejsť k prihrnovaniu, ktoré je nielen praktickým, ale aj šetrným spôsobom starostlivosti o vašu úrodu.

Dôležitosť prihrnovania

V období, keď zemiakové rastliny dosiahnu výšku okolo 25 až 30 cm, prichádza na rad prihrnovanie. Ide o proces, pri ktorom sa pôda z medzier medzi riadkami nahrnie k jednotlivým rastlinám a vytvoria sa tak typické hroble (kopčeky). Prečo je to dôležité?

  • Tvorba hlúbnych koreňov a hľúz: Vyššie navŕšená pôda poskytne rastline viac priestoru pre rozvoj koreňovej sústavy a tým podporí aj tvorbu väčších hľúz.
  • Odvodnenie pôdy: Hroble prispievajú k lepšiemu odvádzaniu prebytočnej vody, čím znižujú riziko hniloby a podmáčania.
  • Stabilita rastlín: Vďaka prihrnutiu pôdy sú zemiaky pevnejšie usadené v zemi a menej náchylné na vyvrátenie vetrom či dažďom.

Prihrnovanie po daždi

Najlepší čas na prihrnovanie je obdobie tesne po daždi, keď je pôda vlhká a mäkká. Vtedy sa s ňou dá ľahko pracovať, a nie je nutné vynakladať príliš veľkú námahu pri formovaní hrobľov. Stačí použiť rýľ alebo motyku a jemne vytvoriť kopčeky, ktoré by mali byť vysoké približne 15 cm. Vďaka vlhkému prostrediu sa nová vrstva pôdy lepšie spojí s podložím a rastliny dokážu rýchlejšie využiť dostupné živiny.

Po prvej úspešnej aplikácii prihrnutia môžete tento postup zopakovať aj niekoľkokrát v priebehu rastu zemiakov. Vždy, keď rastliny zosilnejú a trocha sa “vytiahnu”, je vhodné prihrnutie znova zrevidovať a prípadne doplniť. Samozrejme, najlepšie výsledky dosiahnete, ak sa pokúsite využiť obdobie po daždi aj na tieto následné úpravy.

Starostlivosť počas vegetácie

Počas vegetačného obdobia môžeme zemiaky tiež prihnojiť listovým hnojivom, ktoré obsahuje selén. Je to dôležitý antioxidant a zároveň aj biostimulátor, ktorý chráni pred množstvom civilizačných chorôb. Môžete pridať napr. Pokiaľ ide o zalievanie, najmä počas tvorby hľúz (kvitnutie) - ak je sucho, zalejte poriadne raz za niekoľko dní.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Najčastejší škodca je mandelinka zemiaková. Keď sa vyskytne, zbierajte ju ručne alebo použite ekologický postrek (napr. Z mojej skúsenosti hneď, ako zemiaky začali schádzať a nemali ani 10 cm, už sme ich chodili kontrolovať na výskyt vajíčok. Takto skoro vychádza mandelínka a vyhľadáva hlavne porast zemiakov. Je veľmi dôležité zachytiť ich výskyt v počiatočnom štádiu a ideálne rozpučiť vajíčka priamo na mieste.

Rastliny prehliadame dôkladne, pretože sa vajíčka vyskytujú zo spodnej strany listov. Listy musíme nadvihovať a vajíčka rozpučiť. V dnešnej dobe sa prikláňam k tomu vytrhnúť burinu a nechať ju na mieste. Dážďovky ju vedia vtiahnuť dovnútra, čím obohacujú pôdu a kompostujú pôdu za nás. Áno, čiže burinu nechávať na mieste.

Zber zemiakov

Najmenšie zemiaky zberajte, keď rastliny začínajú kvitnúť. V období, keď začne odumierať lístie, je čas vykopať zvyšok úrody. Skoré odrody môžete zberať už po 70-90 dňoch, čiže približne v júli. Netreba ich kopať, stačí rastlinu jednoducho pevne uchopiť za základňu lístia a potiahnuť priamo hore. Prípadne si pomôžte vidlami.

V čase zberu sa už slama pomaly rozkladá, zapracúva do pôdy a vyživuje ju. Ak sa o zemiaky dobre postaráte, aj malý záhon vám môže priniesť niekoľko kilogramov chutnej úrody bez chemikálií.

Prehľad varných typov zemiakov

Varný typ Charakteristika Použitie
A Pevné, lojovité, jemnej štruktúry Šaláty, hranolky, prílohy
B Polopevné, mierne múčnaté Univerzálne použitie
C Múčnaté, rozpadávajú sa Pyré, cestá, hranolky
D Používa sa ako krmivo pre hospodárske zvieratá Nepoužíva sa v kuchyni

tags: