Vyvýšené záhony sú nielen atraktívnym doplnkom úžitkovej záhrady, ale sú tiež veľmi praktické. Vďaka nim dokážeme zvýšiť úrodu a lepšie využiť dostupný priestor.
Čo je vyvýšený záhon?
Vysoký záhon je len drevom, tehlami, kameňom, prúteným výpletom či iným materiálom ohraničený zvýšený pestovateľský priestor. Je výškovo prispôsobený záhradkárovi, čo uľahčuje jeho obrábanie - nemusíme sa toľko zohýbať.
Ako začať s vyvýšeným záhonom
Vyvýšený záhon je pomerne jednoduché postaviť podľa vlastných potrieb a možností. Možno si ho však zakúpiť aj hotový alebo dať ho vyrobiť na mieru. Tvarom aj použitým materiálom sa ho snažíme prispôsobiť vlastnej záhrade. Jeho veľkosť zvolíme tak, aby sme ho mohli obhospodarovať bez vstupovania doň. Za „ideálnu“ veľkosť sa považuje 2,4 × 1,2 m.
Skúsenosti ukázali, že vyvýšený záhon má byť taký široký, aby sme do jeho stredu dosiahli len zohnutím sa alebo z polohy kľačmo. To znamená, že maximálna šírka je cca 1,5 m. Ideálne je, ak sa na ne zmestí aj fúrik. Minimálna šírka chodníčka je 60 cm, ale optimálna je 1 m. Na chodníku môže zostať zhutnená zem, až na to, že chôdza v blate je nepríjemná.
Umiestnenie záhona
Vyvýšený záhon v záhrade by mal byť umiestnený na nespevnenej pôde. Malo by ísť o najslnečnejšie miesto na pozemku. Vyvýšené záhony majú byť denne osvetlené v rozsahu 6 až 8 hodín. Nedostatok svetla nás totiž obmedzuje vo výbere plodín, ktoré by sme mohli pestovať.
Príprava a stavba vyvýšeného záhona
Najlepšie obdobie na budovanie takéhoto záhona je jeseň alebo skorá jar. Vyvýšený záhon je veľmi dobre použiteľný aj na miestach, kde na pestovanie rastlín nemáme ideálnu pôdu, či už je príliš ťažká, alebo kamenistá.
Jeho obrubu položíme na pôdu (prípadne ju v úrovni terénu podložíme starými tehlami, betónovými stĺpikmi, dlažobnými kockami a i.). Dreveným stenám predĺžime životnosť, ak na vnútorné steny pripneme nopovú fóliu obrátenú nopmi k drevu. Pomedzi ne sa môže vyparovať voda a schnúť drevo.
Výhodou je, že nedochádza k odizolovaniu novej pestovateľskej vrstvy od pôvodného terénu, čiže záhon nie je „odpojený“ od kapilárnej pôdnej vody a pôdnych živočíchov, napríklad dážďoviek, ktoré časom zapravia organický materiál z vrchných aj do hlbších vrstiev a tak zlepšia pôdu aj v pôvodnom teréne.
Na jeho stavbu môžeme použiť aj staré dosky, fošne či hranoly. Ak také nemáme, zakúpime si nové v obchode s drevom alebo v hobby markete. Zrežeme ich na zvolenú dĺžku a šírku. Zároveň z laty, ktorá má v priereze 5 × 5 cm, odrežeme štyri rohové stĺpiky a ďalšie kusy, ktoré použijeme z vnútornej strany po celej dĺžke v pravidelných intervaloch na stabilizáciu obruby (najmä ak je z dosák).
Hĺbka záhona
A aká má byť hĺbka záhona? Najmenšia by mala byť 15 cm, ak však plánujeme pestovať koreňovú zeleninu, je vhodnejšia 30 cm, pre zemiaky dokonca 40 cm.
Pestovanie zemiakov vo vyvýšenom záhone
Celý objem záhona následne naplníme čo najlepšou pôdou obohatenou o rašelinový substrát či dobre rozložený kompost. Pôda sa vo vyvýšenom záhone na jar rýchlejšie prehreje v porovnaní so zvyškom záhrady, preto môžeme s niektorými výsevmi začať skôr.
Aby sme ich ochránili pred nízkymi teplotami, pohodlne záhon zakryjeme bielou netkanou textíliou, stačí ju položiť na obrubu a niečím zaťažiť.
Vysiatu plochu alebo porast úžitkových rastlín vo vyvýšenom záhone zakrývame netkanou textíliou. Vďaka tomu sa budeme z úrody tešiť skôr. Zakrývanie povrchu pôdy chráni aj klíčiace rastliny.
Zemiaky sa dajú pestovať aj v záhone vo vlastnej záhrade, v tomto prípade však potrebujú pomerne veľa miesta. Ak máte k dispozícii len malú záhradu alebo dokonca len balkón, môžete tieto malé hľuzy napriek tomu priestorovo úsporne pestovať pomocou zemiakovej veže.
Predklíčenie zemiakov
Na rozdiel od väčšiny druhov zeleniny sa zemiaky nesejú, ale sadia. Pred zasadením nemusíte svoje zemiaky nechať predklíčiť, má to však tú výhodu, že ich môžete zasadiť skôr a majú tak malý náskok v raste. Budú tak tiež menej náchylné na mráz, choroby a škodcov. Svoje zemiaky predklíčite tak, že ich šesť týždňov pred výsadbou uskladníte vo svetlej miestnosti - ideálne pri teplotách medzi 10 °C a 15 °C.
Vhodný čas na výsadbu S predklíčením svojich zemiakov začnite ideálne už približne šesť týždňov pred vysadením do zemiakovej veže. Od polovice apríla môžete svoje zemiaky spravidla umiestniť do veže. Ak si chcete byť istí, môžete počkať na troch zamrznutých, pretože potom klesá riziko mrazov. Okrem toho je čas výsadby závislý od odrody: Skoré zemiaky sa v zásade vysádzajú skôr ako neskoré odrody. Pritom sa orientujte podľa pokynov na obale.
Starostlivosť o zemiaky vo vyvýšenom záhone
Na všetky rastliny by sme mali od kraja záhona pohodlne dočiahnuť - nebudeme tak musieť vstupovať na plochu vyvýšeného záhona, a tým nedôjde k hutneniu pôdy. Každá rastlina má mať vo vyvýšenom záhone svoje miesto. Preto je dobré urobiť si plán výsadby.
Semená hrachu, fazule, cvikly a ďalších druhov vysievame nariedko s primeranými rozstupmi. Vyberáme plodiny, ktoré nás nezaťažia prácnym ošetrovaním. Koreňová zelenina vyžaduje minimálnu starostlivosť, samozrejme, okrem zalievania v suchších obdobiach. Ak uprednostníme kríčkové rajčiaky, oslobodíme sa zasa od neustáleho priväzovania a odstraňovania zálistkov. Nenáročný na starostlivosť je aj cesnak.
Hnojenie zemiakov
Hnojenie zemiakov je kľúčové na zabezpečenie dobrej úrody. Zemiaky potrebujú dostatok dusíka, draslíka a fosforu pre správny rast a vývoj. Pri hnojení zemiakov je dôležité používať hnojivá v súlade s pokynmi na obale a pridávať ich postupne počas rastu rastlín. Organické hnojivá, ako je hnoj alebo kompost, poskytujú pomalšie uvoľňovanie živín a dlhodobú výživu rastlín. Anorganické hnojivá sú rýchlejšie v uvoľňovaní živín, ale môžu spôsobiť nadmerné hnojenie, pokiaľ nie sú používané správne.
Počas prípravy pôdy na výsadbu môžu byť pôda obohatená hnojom alebo kompostom. Pôda by mala byť bohatá na organickú hmotu a dusík. Pri použití hnoja by mal byť aplikovaný aspoň mesiac pred výsadbou, aby sa zabránilo spáleniu koreňov zemiakov. Pokiaľ však budete používať Hnojík, tak sa spálenia báť nemusíte. V prípade hnojenia Hnojíkom stačí po vysadení zemiakov posypať Hnojík do drážky medzi braborové riadky a takto prihnojiť zemiaky 1x mesačne. V prípade invázie škodcov rozmixujte Hnojík a vyzlečky, tie vylúhujte a rastliny celé polejte.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Vyvýšené záhony chránia úrodu aj pred škodcami.
Neskorá pleseň je jednou z najvýznamnejších chorôb zemiakov. Príznaky plesne na listoch sa všeobecne objavujú ako tmavé škvrny nepravidelného tvaru, ktoré sa s rozvojom choroby zväčšujú. Príznaky infekcie hľúz sú tmavo hnedé, niekedy fialkasté , oblasti na povrchu hľúz. Vnútorná hniloba je červenohnedá granulovaná hniloba, ktorá môže zostať blízko povrchu alebo postupovať do stredu hľuzy.
Najničivejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata). Dospelý je žltý, oválny chrobák dlhý 6 až 11 mm a šírku 3 mm s 10 čiernymi pruhmi na krídlach. Larvy sú jasne ružové až červené s čiernymi hlavami a staršie larvy majú po stranách tela dva rady čiernych bodiek.
Kombinovanie rastlín vo vyvýšenom záhone
Paradajka - paradajku kombinujte s mrkvou alebo repou, skvele ladí s bazalkou (tá ochráni paradajky pred škodcami, ale aj plesňami), šalátom, cesnakom, kapustou aj cibuľou.
Cibuľa - môžete sadiť spoločne s kôprom, cesnakom a majoránom.
Cesnak - k cesnaku vysaďte paradajky, mrkvu, kôpor (ďalej od paradajok) a šalát.
Paprika - ideálny je pre ňu výsev s hrachom, cibuľou, paradajkami a bazalkou.
Čomu sa vyhnúť pri pestovaní
V záhonoch sa vyhnite pestovaniu veľkej zeleniny, ktorá potrebuje miesto. Do vyvýšených záhonov nepatria mohutné zeleniny náročné na priestor, ako sú tekvice, rebarbora, cukrová kukurica alebo zemiaky.
Tipy na záver
- Pôdu vo vyvýšenom záhone je potrebné pravidelne vyživovať, prípadne si dávať pozor na to, aké rastliny sadíme (niektoré rastliny sa totiž vzájomne podporujú).
- Venujeme pozornosť potrebám rastlín a vysievame v čase, keď je to pre nich najvhodnejšie.
tags:
